Instantná polievka, omáčka, či zemiaková kaša zaženie hlad a nasýti rovnako ako pokrm pripravený z čerstvých surovín. Instantná alebo čerstvá – obe dodajú organizmu približne rovnaké množstvo kalórii, aj základných živín – bielkovín, tukov, či cukrov.
Medzi čerstvou a instantnou stravou je však aj veľa dôležitých rozdielov.
Vitamíny, minerálne látky
V porovnaní s jedlami pripravenými z čerstvých surovín majú polievky, či omáčky „z prášku“ nižší obsah vitamínov, čo je ich nevýhodou. Instantné potraviny sú často chudobnejšie aj na minerálne látky či vlákninu.
Ochranné živiny – vitamíny, minerály a vláknina sú pritom „nedostatkovou“ zložkou v našej výžive. Ich obsah v strave by sme sa mali snažiť zvýšiť a nie sa o ne zbytočne ochudobňovať konzumáciou výživovo menej hodnotných potravín.
Potravinové aditíva
Aby si instantné potraviny uchovali trvanlivosť, aby sa dalo z prášku pripraviť jedlo, ktoré by lákalo svojím vzhľadom, konzistenciou, vôňou i chuťou, je nevyhnutné pri ich výrobe využívať potravinové aditíva – „éčka“.
Poplašné správy o možných škodlivých účinkoch „éčok“ sú často nepodložené a zveličené. Na pridávanie aditívnych látok do potravín sa totiž vzťahujú prísne predpisy. Každá látka sa najprv musí testovať. Jej používanie sa povolí, iba ak sa dokáže, že nepoškodzuje ľudské zdravie ani pri pravidelnom príjme.
Je však pravdou, že aditíva môžu spôsobovať zdravotné problémy chorým osobám, napríklad ľuďom s astmou, alergikom a deťom trpiacim na hyperaktivitu (syndróm HDAD). U citlivých ľudí sa môže objaviť nežiaduca reakcia na aditíva, podobná precitlivenosť však býva aj na prirodzené súčasti potravín.
Na druhej strane, väčšina aditív sú látky, ktoré organizmus nepotrebuje a nevyužíva. Musí ich však vylúčiť, takže pre vylučovacie orgány, najmä pečeň a obličky, predstavujú záťaž navyše.
Rozumným riešením je príjem prídavných látok obmedzovať. Toto možno docieliť prípravou pokrmov z čerstvých surovín a obmedzovaním polotovarov, či jedál z prášku.
Kuchynská soľ
Nevýhodou instantných polievok je aj vysoký obsah kuchynskej soli. Jej nadmerná konzumácia zaťažuje, zvyšuje hodnoty krvného tlaku, a to už aj u detí.
Instantné potraviny – áno, či nie?
Instantné potraviny spĺňajú patričné hygienické normy a nie sú zdraviu škodlivé. Predsa len – pokrm uvarený z čerstvých surovín poskytuje viac ochranných živín, nezaťažuje zbytočnými látkami, jednoducho je zdravší a hodnotnejší než jedlo „z prášku“. Najmä v detskom veku, počas gravidity a dojčenia, kedy organizmus potrebuje zvýšený prísun živín, by mali jednoznačne dostať prednosť čerstvo uvarené pokrmy.
Instantné potraviny a polotovary by sa mali slúžiť iba na občasnú konzumáciu. Deťom do 3 rokov sa neodporúčajú vôbec. U detí treba navyše pamätať, že konzumáciou ochutených instantných potravín si zvykajú na výrazné chute. Potom sa stáva, že dieťa odmieta čerstvé, hodnotnejšie pokrmy, pretože mu nelahodí ich jemnejšia chuť.
Ako si vyberať?
V dnešnej dobe sa aj do výroby instantných potravín zavádzajú nové technológie. Moderné výrobky, ktoré sa objavujú na trhu majú zo zdravotného hľadiska priaznivejšie zloženie. Keď už musíme siahnuť po instantnom výrobku a chceme v rámci možností vybrať čo najkvalitnejší výrobok „v prášku“, dobré je čítať si informácie o zložení.
Lepšou voľbou je výrobok:
- s vyšším percentom zeleninovej zložky
- bez pridaných konzervačných látok
- bez stuženého tuku, prípadne s obsahom rastlinného oleja
- so zníženým obsahom soli
- bez glutamanu sodného
Niekedy je však glutaman sodný nahradený inými ochucovadlami, ako je napr. inozinan disodný, guanylan disodný a pod. Podobne vyberáme aj bujónové kocky a iné prípravky na ochucovanie polievok a pokrmov, ktoré tiež obsahujú aditíva a veľa soli.
Možné nežiaduce účinky potravinových aditív
Potraviny uvedené na trh podľa platných predpisov musia byť bezpečné a zdravotne nezávadné. Napriek tomu sa stáva, že niektoré potravinárske aditíva vyvolajú u citlivých jedincov nepriaznivé reakcie.
- Glutaman sodný sa používa na zvýraznenie chuti. U citlivých osôb sa po jeho požití môžu objaviť nepríjemné príznaky: bolesť v oblasti hrudníku, nevoľnosť, pocit tepla na tvári a v hrdle, bolesti hlavy a potenie.
- Konzervačné látky – kyselina benzoová a sorbová môžu pri kontakte s pokožkou spôsobiť podráždenie a začervenanie, najmä u detí.
- Tartrazin a iné azofarbivá môžu vyvolávať kožný výsyp. Naďalej sa skúma, či tieto aditíva majú súvis hyperaktivitou u detí.
- Látky na okyselenie, podobne aj sladidlá xylitol a maltitol, ako aj niektoré zahusťovacie a želírovacie látky môžu pôsobiť ako preháňadlá.
- Siričitany, ktoré sa používajú pri ošetrení sušeného ovocia, môžu vyvolať alergické reakcie, hnačky, bolesť hlavy.
- Kyselina fosforečná vo vysokých dávkach tlmí vstrebávanie minerálnych látok a spôsobuje straty kostného tkaniva.
Potravinové aditíva
- Ich používanie dáva možnosť produkovať kvalitné potraviny, aj rozširovanie sortimentu potravinárskych výrobkov.
- Sú zložkou mnohých potravinárskych výrobkov. Obsahujú ich nielen instantné potraviny, pochutiny a polotovary, ale aj mnohé „tradičné“ potraviny: chlieb a pečivo, raňajkové cereálie, mliečne výrobky, mäsové výrobky.
- Patria medzi ne aj prírodné látky (kyselina citrónová) a látky s ochranným účinkom na organizmus (vitamín C, vitamín E, lecitín).
- Účinky jednotlivých aditív na ľudský organizmus sa priebežne prehodnocujú.
