Jonatán a ja – mesiac dvadsiatydruhý

Na rozdiel od jedla veľmi rýchlo pochopil iné pravidlá. Vie, že keď prídeme domov zvonku, má si sadnúť na lavičku, vyzuť sa, odnesie si topánky a minulý týždeň sa mu podarilo rozopnúť aj zips na bunde a vyzliecť sa. Čiapku obhospodaruje dávno sám. Rovnako šikovný je pri obliekaní a poctivo trénuje obúvanie topánok a obliekanie čohokoľvek v dosahu – a už prešiel z ockových xxl topánok a hábov na parametre svojho 7-ročného bráchu, skúša už aj svoje, ale to je ešte veda.

Umyť sa (teda okrem zubov) je vášňou a stavovskou povinnosťou, rovnako, ako oznámenie „Mám be!“, čo znamená, že našiel špinu, smeť alebo niečo vadné, čo má ktokoľvek v jeho dosahu odstrániť.

No a spíme definitívne raz za deň, ale aký kľúč má okrem ticha na to, aby niekedy spal tri a pol hodiny a niekedy len jednu, na to som akosi nedošla – lebo mliečko je stále, aj pri večernom zaspávaní a asi tak 2x za noc, niekedy už ani to nie..

Zábava musí byť

Stále mu málo stačí na to, aby sa začal smiať, je veľmi spoločenský a najnovšie v kuse tancuje s Máriou alebo Frantom „Kolo, kolo mlynské…“ Keď nie je nik poruke, aj sám…

Každý deň máme svoju hodinku hudobnej výchovy s rytmickými nástrojmi a veselo si spievame, kým Jon neuveriteľne rytmicky udiera do všetkého, čo jeho ruky udržia počnúc tamburínkou cez všemožné hrkálky a rolničky.

No a čítať… čítať… čítať… už dokonca sme šli do školy so starou učebnicou geografie, keď sme odprevádzali Vojta… Inak, bol dosť frustrovaný: jedného rána si spolu s bráchom zbalil svoj batôžtek, pred triedou 1.A ma vážne bozkal a poberal sa do lavice… hm, len pani učiteľka ho nejako vyprevadila, síce milo, ale že je čas.

Možno je to tým, že jazyk nie je to, čo by ho vzrušovalo čo do zvyšovania výkonnosti, aj keď tento týždeň prešiel na ďalšie slová a prvé dvojslovné vety, z ktorých sme ale vylúštili len „bager“ a „papam ham“.

… a ja…

Zas v pozícii stavebnej sekretárky, čo vybaví všetko, stihne všetko a potom má všetko večer na háku, lebo zaspí. Je toho dosť, napriek tomu si strážim čas nielen na spánok, ale aj na tvorenie a túlanie sa po vonku.

Učím sa zadeliť si čas popri Jonkovom jednofázovom spánku inak a zapájam ho do toho, čo robím. Našťastie sa to dá, ak odhliadnem od takých detailov, že mám rozrobených desať vecí naraz podľa toho, kde práve drobec je a koľko so mnou vydrží. No a s rizikom, že jednu tretinu jednoducho nedorobím…

Žiada sa mi kultúra iného kalibru ako je Jonatánko a deti a domácnosť…a tak tajne snívam o tom, ako raz Jon bude taký veľký, že ho jeho veľká sestra večer opatrí, uloží a ja pôjdem s mojou láskou niekam na celú noc. A nielen do divadla, ale niekde aj na latino párty alebo len sama na zumbu. Tak si ale uvedomujem, že čas sa mi aj tak kráti – do konca materskej mi ostáva smiešnych 14 mesiacov… to si radšej Jonatána riadne vychutnám… hrať Shakespeara budú aj potom, keď mi povie, že ide von s Jožkom.

Majdalenka Apolenka

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...