Hoci je pre väčšinu detí školský výlet krásnym zážitkom na celý život, je mnoho takých, ktoré sa boja, že kamoši odhalia ich nočné tajomstvo – pocikávanie.
Ako dieťaťu v takejto situácii pomôcť, prezradí MUDr. Terézia Rosenbergerová, detská psychiatrička z Psychiatrického oddelenia UNLP Košice.
Môže nočné pomočovanie ublížiť detskej psychike?
Detská dušička je veľmi zraniteľná a citlivá. Ak sa dieťa niečím odlišuje od svojich rovesníkov, prežíva to ťažko. Môže to byť školský prospech, sociálna situácia, vonkajší vzhľad, či ochorenie. Obzvlášť, ak ho trápi problém, z ktorého už mal dávno vyrásť – nočné pomočovanie. Vtedy pociťuje obrovskú krivdu a stres.
Väčšina takýchto detí pomočovanie dokonca označila za tretí najstresujúcejší moment vo svojom živote, hneď po rozvode a hádkach rodičov. Ak by sme si predstavili najzávažnejšie zdravotné problémy, deti prirovnávajú dôsledky nočného pomočovania k situácií, kedy dochádza k jednému z najhorších postihnutí – strate zraku, alebo k jednej z najkrutejších bolestí akými sú popáleniny. Nočné pomočovanie preto neberte na ľahkú váhu a nečakajte, kým z neho dieťa vyrastie. Pod dohľadom odborníkov sa dá tento problém odstrániť rýchlejšie, a tým pádom vystavovať psychiku dieťaťa záťaži oveľa kratší čas.
Čo pociťuje dieťa, ktoré sa pocikáva?
Dôsledky pomočovania sú závažné nielen pre dieťa, ale aj pre celú rodinu. Pre všetkých v rodine to znamená obmedzenie spoločných aktivít, akými sú výlety spojené s prespávaním, návšteva starých rodičov, príbuzných. Rodina sa izoluje, je ochudobnená o množstvo spoločných zážitkov. V rodine často vládne atmosféra hnevu, výsmechu, trestania, ponižovania dieťaťa. Najmä súrodenci pomočujúceho sa dieťaťa sú veľmi náchylní vykričať to celému okoliu, kamarátom, spolužiakom.
Stačí najmenší konflikt a krutá pravda je na svete. Dieťa sa za svoje pocikávanie nesmierne hanbí. Cíti sa neschopné, je nahnevané na celý svet. Strach z prezradenia sa môže preniesť do vzťahov s kamarátmi, dieťa ostáva radšej doma. Pomočovanie sa odráža aj v školskom výkone. Dieťa si neplní svoje školské povinnosti, zhoršuje sa jeho prospech, často aj správanie. Poruchami správania sa snaží kompenzovať narušené sebavedomie.
Moja dcera mala naozaj do 10 rokov s tymto ” nocným” problem a kvoli nemu nechcela chodit ani do skoly v prirody a na vylety. Nastastie sme z toho nejako vyrastli .