Pokračujeme v nedeľnom čítaní na pokračovanie z knižky inšpiratívnej Holly Pierlot, matky piatich detí.

Keď sa teraz obzriem späť, na začiatočníka to bol dosť prísny rozvrh. Rozdelila som si deň tak, aby pokryl všetky hlavné potreby môjho povolania. Mala som naplánovanú pravidelnú osobnú a rodinnú modlitbu. Počítala som aj s jedlom, domácimi prácami a praním. Stručne bol vypracovaný aj školský rozvrh pre deti. Popoludnia som sa venovala domácim projektom a záhradám atď. Večery som si vyhradila iba pre Philipa. Zahrnula som tam aj denné prechádzky, hru na klavíri a nedeľňajšiu manikúru!

No v tých prvých týždňoch a mesiacoch boli chvíle, keď som si  nemyslela, že to zvládnem. Myslím, že som začala príliš veľa vecí a príliš skoro, a možno som sa do toho mala dostať postupne. Tak zúfalo som však túžila po zmene, že som do toho išla. Mala som pocit, že som naozaj tvrdo pracovala.

Po prvých piatich dňoch uplatňovania mojej reguly som sa cítila čudne – bolo to príliš štruktúrované – a tešila som sa môj voľný deň matky. No ani ten deň voľna nezmiernil to napätie a nasledujúci pondelok a utorok som to už nedokázala dodržiavať. Cítila som sa ako vo väzení – akoby som popierala vlastné ja tým, že som sa ho snažila napasovať do políčka. Keď som však regulu nedodržala, cítila som sa ešte horšie! Už by som nezniesla byť preťažená opäť tou „záplavou“ povinností.

Takže do stredy som už opäť vhupla do reguly. Pamätám si, ako som sa modlila pri kuchynskej linke pri varení obeda: „Drahý Ježišu, musíš niečo urobiť!“ Každá bunka mojej bytosti bojovala, aby som zostala pri pulte namiesto toho, aby som si sadla so šálkou kávy k dobrej knihe. Každé ráno som vstávala a prežívala v sebe toto zdráhanie sa a hrôzu, že som musela zo všetkých síl zbierať odvahu. Áno, to všetko znamenalo ísť ustlať posteľ, keďže som povedala, že to robiť budem, a ísť pripraviť raňajky na stôl!

Zistila som, že znova a znova musím prijať, že toto chce odo mňa Boh, aby som to robila, rovnako ako to urobil Ježiš v Getsemanskej záhrade. Neverila som svojim schopnostiam, že vydržím bojovať, pretože som cítila tlak lenivosti a každou časťou môjho bytia lomcovalo zdesenie z akéhokoľvek úsilia. Opäť sa vynorilo  znechutenie a hrozilo, že ma pohltí. Uvedomila som si, že potrebujem viac milostí. V Duchovnom živote od Adolpha Tanquereya som našla malý citát, ktorý som si vypísala a zavesila nad drez:

„Čo sa týka čností, je zjavné, že sa musia pestovať, najmä tie, ktoré prináležia životnému stavu… až do stavu svätého odovzdania sa do Božích rúk; ak k tomu pristúpime odvážne, tento stav duše sa stane zlatou baňou, ktorá prinesie veľký úžitok.“

Vždy, keď som bola znechutená, som zasypávala nebo mojimi úpenlivými prosbami o pomoc, no tiež som podišla k tomuto malému citátu, aby mi pomohol vytrvať.

Napokon som zašla za svojím duchovným vodcom a poprosila som ho, aby mi pomohol s poslušnosťou. Ukázala som mu kópiu mojej reguly. Preskúmal ju a povedal, že podľa neho je to rozumné. To bolo pre mňa dôležité, pretože som nechcela, aby sa moje odhodlanie oslabilo obyčajným pokušením v tom, že to preháňam. Tiež mi povedal, že ak chcem, mohla by som sa riadiť svojou regulou pod jeho vedením a v poslušnosti voči nemu, ako aj voči požiadavkám svojho povolania.

Nuž, to bola skutočná zmena! Svätá Terézia z Avily mala pravdu: poslušnosť prináša silu. Cítila som sa plná sily. Odrazu mal môj život veľa detailov. Mal zmysel. A všetko mi prinášalo vzrušenie a výzvy. Pokračovala som deň čo deň a postupne som prichádzala na to, čo musím robiť so všetkými tými drobnými detailmi, s ktorými som doteraz nepočítala, kedy a ako ich môžem robiť. Všetko malo svoj poriadok. Moja hladina stresu výrazne klesla. Deti boli aktívne; mali vyplnený čas. Prácu som stíhala. Môj modlitebný život bol skutočný a pravidelný. Priniesol mi radostnú náladu, aspoň na chvíľu, pretože ako má Boh vo zvyku, volal ma na hlbšiu úroveň.

Keď som nemala regulu, myslela som len na to, ako len poupratujem svoj dom. Nemala som priestor v duši na premýšľanie o niečom inom. Neprestajne som žila svoj život na základe túžob a chvíľkových rozmarov. V srdci som nemala miesto pre Boha. Vždy bolo viac než dosť vecí, ktoré pohltili moju náklonnosť a pozornosť. Domov a život v neporiadku vedie k „rozptyľovaniu“ – k plytvaniu našich vnútorných schopností – a bráni nám, aby sme sa stíšili a počúvali Boha, ktorý v nás hovorí.

Vlastne až vtedy, keď som po vytvorení reguly dosiahla stav nudy, mohla som konečne slobodne otvoriť svoju myseľ a srdce Bohu; mohla som byť voči nemu vnímavá a vedome robiť všetko z lásky k nemu. Vtedy som pocítila jeho hlbokú prítomnosť, ktorá zas roznietila vo mne novú lásku k rodine. Regula matky nás pobáda pripomenúť si to hlboké ticho a pokoj vnútorného života našej duše. Keď sa oslobodíme od vonkajších starostí, stávame sa mierumilovnejšími, viac sme spojení so svojou vnútornou prirodzenosťou a odkrývame svoje srdcia. Častejšie si nachádzame možnosti na rozhovor s Bohom a na hlbšiu komunikáciu s ním. Myslím si, že to je súčasť volania Jána Krstiteľa, ktorý nás vyzýva, aby sme znížili kopce starostí a úzkostí, vyplnili doliny zaneprázdnenosti a detailov a vyrovnali cestu Pánovi (Mt 3, 3).

Často som počula, že všetko, čo robíme, je modlitba; že jednoducho žiť je modlitba. A to je pravda – no len ak si to uvedomujeme. A uvedomujeme si to, keď je náš život v poriadku a je oslobodený od zbytočných starostí. Ako hovorí Dom Chautard v diele Duša apoštolátu: „Dovoľte, aby nasledujúce presvedčenie hlboko zapôsobilo na vašu myseľ: totiž, že duša nemôže viesť vnútorný život bez rozvrhu… a bez pevného odhodlania stále ho dodržiavať.“ Z tohto dôvodu sa regula matky zdá nevyhnutným predpokladom na kontempláciu v našom každodennom živote. A pamätajte si, kontemplácia je skúsenosť so samotným Bohom.

Rozhodnutie je na nás

Kresťanský život nikdy nie je ľahký. Viem, že v niektorých chvíľach môjho života mi pripadal úplne odporný. Čo sa dá očakávať od Spasiteľa, ktorý hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16, 24)? Nikdy nie je príjemné uvažovať o možnosti utrpenia. Vo svojom živote som však zistila, že utrpenie musí tak či onak prísť, takže by som s ním mohla počítať už teraz, no nie?

Životná regula však nie je iba o utrpení. Je o osobnej rovnováhe a milujúcom vzťahu a dôvere k Bohu. Približne po prvom intenzívnom roku som si začala všímať skutočné zlepšenie mojej schopnosti spĺňať požiadavky svojho povolania. Povinnosti už neboli také ťažké. Po dvoch rokoch som zistila, že bez toho, aby som si to všimla, som zažila skutočné stíšenie sa mojej osoby; už som nezažívala veľké striedanie krušných a šťastných okamihov.

Ráno vstanem a som pripravená začať deň bez niekdajšieho zdráhania či ťažkostí. Môj domov je v uspokojivom poriadku a vo vzdelávaní detí doma som urobila pokroky. Pokračovalo to až do súčasnosti a čoskoro to budú štyri roky. Dokonca som si našla čas na napísanie tejto knihy bez toho, aby som obmedzila iné povinnosti (hoci som mala viac práce než obyčajne!).

Najdôležitejšie však je, že mám čas na Boha a svoju rodinu. Môžem ich opravdivo milovať a slúžiť im. Teraz viem, že najdôležitejšie veci sú vzťahy, ktoré mi Boh vložil do života. Môžem povedať, že sa predo mnou otvoril celý nový svet, taký, ktorý som predtým nepoznala, a páči sa mi. Nie že by bolo všetko dokonalé, ale je to lepšie. Je to dobré.

Napriek všetkým tým bojom cítim, že Boh mi preukázal obrovskú službu. Vždy, keď ma prišiel navštíviť, pocítila som silu. Zakaždým, keď ma očisťoval, zbavil moju dušu mnohých smetí. Teraz sa však cítim slobodná – slobodná, aby som milovala Boha, svojho manžela a svoje deti, a zároveň môžem robiť to, čo treba, a vôbec ma to nezaťažuje.

Prajem vám rovnakú slobodu.

Tak pouvažujte, či ste aj vy povolané žiť svoju vlastnú regulu matky. Rozmýšľajte a intenzívne sa za to modlite. Neobmedzujte svoje rozlišovanie na to, či chcete čistý domov. Taká motivácia vám dlho nevydrží. A nezaoberajte sa len svojimi chybami a slabosťami, pretože potom nebudete môcť dosť jasne premýšľať, aby ste s tým začali. A verte, že ak Boh chce, aby ste to urobili, dá vám na to aj potrebnú silu. Je vašou túžbou mať väčší poriadok vo svojom živote? Chcete byť lepou manželkou a matkou? Hľadáte hlbší vzťah s Bohom? Ste už zúfalá?

Možno vás Boh požiada v tomto čase manželského a rodinného úpadku, aby ste sa vedome a bezvýhradne zaviazali jemu a vašej rodine ako súčasť obnovy sveta. Nech vás Boh sprevádza.

Touto kapitolou sme čítanie z knižky Holly Pierlot ukončili. Ak vás knižka oslovila, a chcete si predsa len ešte niečo prečítať, tu je link na jej Dodatok.