Siedma kapitola(2).

Pokračujeme v nedeľnom čítaní na pokračovanie z knižky inšpiratívnej Holly Pierlot, matky piatich detí.

Tak ako sa Boh postaral o zem tým, že naplnil potreby Adama a Evy a tak utvoril raj, takisto aj môj domov potreboval spĺňať dvojaký účel: musel byť funkčný a krásny, aspoň pre nás. Preto musela každá izba slúžiť konkrétnemu účelu a byť zariadená a vybavená tým, čo bolo potrebné, aby splnila svoj účel.

Znamenalo to, že musela byť dôsledne usporiadaná. Začala som s tým, čo nazývam „analýza izby“. Chodila som od izby k izbe s klipovou doskou a kládla som si otázky.

Aký je účel tejto izby a čo si tento účel vyžaduje? Chcela som, aby izby mojich detí neboli iba miestom, kde spia a odkladajú si oblečenie, ale kde sa budú venovať činnostiam, ako sú čítanie, kreslenie a hranie; tak som si zapísala všetky tieto činnosti. Ku každej činnosti som si zapísala, čo potrebujú k tomu, aby ju urobili. Na čítanie musia mať stôl na knihy a lampu. Potrebujú zásuvky na ukladanie písacích potrieb, potrebujú ceruzky, papier, farbičky a gumy, aj škatuľu na hračky; pravdaže, nesmú chýbať postele a šatníky.

Urobila som analýzu každej izby v dome. Nemalo zmysel uložiť školské učebnice do kuchyne, ak som na to používala učebňu. Ak som potrebovala mať kuchárske knihy v kuchyni, umiestnila by som tam policu a nedávala som ich do obývačky. Ak som chcela, aby sa rodina modlila v obývačke, potrebovala som tam urobiť miesto na odkladanie ružencov a modlitebných kníh. Nebol dôvod, prečo by všetko nemohlo byť uložené na určenom trvalom mieste, pretože to bolo tam, kde sa to najčastejšie používalo. Neskôr som si všimla, že to pomohlo mojim deťom, aby presne vedeli, kam odložiť veci. Nemôžu udržiavať veci v poriadku, ak nemajú logické a stanovené miesto.

Ďalej som musela rozhodnúť, či treba niečo premiestniť. Čo by nemalo zostať v tejto izbe? Odkedy som mala ďalší sklad, nemusela som v zime skladovať kolieskové korčule v spálni, ani letné oblečenie pre deti. Tak som tieto veci premiestnila z detských izieb do skladu. Keďže bola vstupná chodba určená pre kabáty, čiapky, rukavice, topánky, kľúče a kabelky, dala som z nej preč plechovky a hračky, pretože tam nepatrili. Určila som si „izbu na prekladanie“, kde som dočasne ukladala veci na skladovanie, kým som upratovala ostatné izby. A túto izbu som upratovala ako poslednú.

Prezrela som každú izbu, či tam netreba niečo opraviť. Spísala som si všetky tieto veci na zoznam a vedľa súrnych vecí som nakreslila hviezdičku.

Niektoré položky sú na tom zozname už roky. Ak sa niečo pokazí, pripíšem to na zoznam, ktorý mám v zápisníku. Keď plánujem rozpočet, zastavím sa pri zozname, aby som vedela, akú ďalšiu vec treba urobiť. Nikdy si tieto veci nemusím pamätať, pretože to mám napísané na papieri.

Zapísala som si aj projekty, ako skrášliť dom. Ako môžem túto izbu vylepšiť? Mnohé z týchto vylepšení sú ešte na zozname, ale mnohé sú už hotové.

Keď som z izby vychádzala, zamyslela som sa aj nad tým, čo treba urobiť, aby sa udržala v čistote. Aké drobné práce treba urobiť v tejto izbe? A tak som si presne spísala, aké drobné práce sú nevyhnutné na to, aby sa udržal poriadok a čistota v rámci dňa, týždňa či sezóny. Pre mňa boli základnými dennými povinnosťami v detských izbách ustielanie postelí a odloženie vecí do šatníkov, ako aj hračiek a kníh. Upratovanie zásuviek, vysávanie a utieranie prachu boli veci, ktoré som si vyhradila na každé dva týždne. Sem patrila aj výmena posteľnej bielizne. Dvakrát do roka sme robili spoločne veľké upratovanie a vyčistili sme všetko špinavé, vytriedili a uskladnili sezónne oblečenie a oprali sme deky a záclony.

Dôležité však bolo: Kto urobí ktorú prácu? Nikdy som nebola presvedčená o tom, že všetka práca v dome je na mame. Dobrí manažéri nerobia všetky drobné povinnosti sami. Naopak, zveria práce ľuďom podľa ich schopností.

A ako raz povedal môj priateľ: „Keď dokážu deti jazdiť na skateboarde a bicyklovať sa, určite sa naučia, ako držať vysávač!“ Deti a manžel nie sú povolaní na to, aby vykonávali drobné práce a úlohy, aby tak „pomohli mame“. Sú tiež povolaní byť správcami nad svojou časťou stvorenia rovnako ako ja.

Pri každej drobnej práci v každej izbe som určila, kto je schopný čo urobiť – denne, týždenne a sezónne. Pre každého sa zaručene niečo našlo! Tak som urobila tabuľky s povinnosťami a vyvesila ich na vhodné miesto. Týždenné tabuľky týkajúce sa upratovania prízemia som dala do kuchyne. Každá detská izba mala tabuľku týkajúcu sa upratovania.

A tak sa naskytla ďalšia otázka, kedy sa tieto práce budú robiť? Upratovanie izieb som naplánovala v čase vstávania a pred spaním. Drobné povinnosti v kuchyni a upratovanie prízemia som rozvrhla pred jedlom a po ňom. Prízemie sme upratovali raz do týždňa v piatok. Potom nasledoval „motivačný“ večer plný hudby, párkov v rožku, zemiakových lupienkov a video. Poschodie sme upratovali každú druhú sobotu a po nej bol voľný deň. Na sezónne práce som naplánovala zopár týždňov na jar a na jeseň.

Pranie bolo v ľubovoľnom čase pred raňajkami a po nich, počas prestávky detí, keď som varila večeru atď. Takže keď som mala chvíľu voľna, naložila som várku do práčky. Deti si potom oprané oblečenie poodkladali do izieb pred obedom alebo večerou. Ja som to urobila pred spaním.

Keď sa náhle objavili ďalšie práce, ako napríklad kŕmenie mačiek a vynášanie smetí, zapísala som si ich zakaždým, keď som si všimla, že sme s nimi nepočítali, a určila som čas, kedy sa urobia. Sadla som si aj s manželom a pomohla mu analyzovať, ktoré potreby si vyžaduje dom, ako aj majetok mimo domu – trávniky, garáž, kôlňa, záhrada atď. Pripojili sme potrebné práce na zoznam a odložili zoznamy opráv, nákupov a projektov do budúcna.

Ako začať.

Prvou vecou je dať si dom do poriadku a vypracovať si bežné práce. Možno sa obrátite o pomoc na iné zdroje. Prečítala som veľa kníh o zorganizovaní si domácnosti a všetky z nich mali čo ponúknuť. Takmer každý program, ktorý sa vám páči, postačí, ale ja odporúčam postup, ktorý som práve opísala, pretože je taký jednoduchý.

Ak ste s tým hotoví a veci pokojne plynú, mali by ste si dať dokopy financie a rozpočet, ak už tak vy či váš manžel nerobíte. Opäť máte možnosť čerpať z rozličných prameňov, ktoré vám pomôžu, ale tu vám ponúknem jednoduché riešenie, ako s tým začať.

Najprv to prediskutujte s manželom a čo najviac na tom pracujte spoločne. Ktorý z vás sa viac hodí na to, aby spravoval financie? Pomohlo by, keby ste na to najali niekoho iného, kto by lepšie zvládol túto úlohu? Kúpte si kartotéku a nejaké zaraďovače, alebo vyprázdnite tie, ktoré už máte. Založte si rýchloviazač na každý dôležitý doklad, ktorý sa v dome nachádza. Zoraďte ich podľa abecedy. Vytvorte priestor na potvrdenky, ktoré budete teraz odkladať, a vyhraďte si jeden zápisník na zaznamenávanie vašich výdavkov a ďalší na týždenný, dvojtýždenný alebo mesačný rozpočet. Stanovte si jeden deň každý týždeň alebo každé dva týždne, alebo každý mesiac, keď sa budete venovať účtom v zápisníkoch a plánovať nákupy.

Potom si sadnite s predchádzajúcimi záznamami alebo bločkami, alebo urobte rozumný odhad v nasledujúcich otázkach:

Aký príjem pravidelne dostávame?
Aký desiatok treba dávať, aby sme sa uistili, že sme splnili túto povinnosť a zakúsili Božie požehnanie?
Aké sú naše základné a nevyhnutné mesačné výdavky? Zvážte hypotéku, nájomné, poistné náklady, poplatok za vedenie účtu v banke, účet za plyn a elektrinu, poplatky za auto, telefón, internet, potraviny, opravy auta, výdavky na lekára a zubára, oblečenie, ročné poplatky (registrácia auta, náklady na odpad, licencie, dane) atď.
Koľko peňazí dlhujeme okrem poplatkov za auto a dom (byt)? Komu ich dlžíme? Koľko? Aký je splátkový kalendár?
Aké iné výdavky bežne máme? Koľko minieme mesačne alebo ročne (za údržbu domu, oblečenie, vzdelanie atď.)?
Môžeme v tomto čase vyčleniť niečo na sporenie? Ak nie, prečo je to tak? Dá sa niečo urobiť preto, aby sme pravidelne sporili?
Ak nám zvýši veľa peňazí, môžeme nejakým osobitným spôsobom pomôcť tým, čo nemajú toľko šťastia ako my? Môžeme vyplatiť niektoré dlhy skôr?

Na základe výpočtov, na ktoré ste prišli, vypracujte s manželom mesačný rozpočet, ktorý zahŕňa dávanie desiatku, nevyhnutné výdavky. Zníženie dlhov si zvoľte ako prvoradé. Pridajte aj malú sumu „osobných peňazí“, ktorú môže každý z vás slobodne minúť, aby sa vyhol úplnej frustrácii.

Ďalšie kroky

Keďže naša úloha živiteľa zaberá veľa z nášho času, bude trvať určitý čas, kým sa všetko zosúladí. Môžeme počítať s rokom, ba aj s dlhším časom.

Kľúčom je na tom dôsledne pracovať a najmä niekde začať.

Jadrom reguly v tejto oblasti je niečo, o čom môžete premýšľať počas modlitebného času a osobného voľna. Bohu veľmi záleží na tom, aby vám pomohol všetko dať dohromady, lebo vie, že to značne zníži stres, ktorému ste vystavení – a on chce, aby ste boli spokojní a zdraví!

Pouvažujte, či naozaj pokladáte úlohu živiteľa za poslanie správcovstva, o ktoré sa delíte s Bohom, alebo za niečo, čo nesiete iba na svojich pleciach. Prevziať všetku zodpovednosť za váš domov a financie môže často spôsobiť vážny stres a beznádej, ak v tom máte problémy.

Potrebujete nejakým spôsobom posilniť vašu dôveru v Boha?
Mohli by ste urobiť niečo, aby ste sa lepšie postarali o veci, ktoré máte?
Míňate veľa peňazí na veci, oblečenie a elektrinu?
Môžete si nejaké veci vyrobiť sami, aby ste ušetrili?
Potrebujete si najať pomoc, aby ste si vyhradili priestor na iné, väčšie priority vo vašom živote?
Trpíte skôr nenásytnosťou ako nedostatkom?
Čo môžete urobiť, aby ste ovládli nezriadené túžby po veciach?
Ďakujete Bohu za dobré veci, ktoré vám dal?
Ak máte nedostatočný príjem, môžete rozumným spôsobom uplatniť svoje talenty a záujmy, aby ste naplnili svoje potreby?

Piatou prioritou – živiteľ sme uzavreli špecifické hľadiská manželského povolania. Jadrom tejto priority je jasne rozpoznať, že aj tá najobyčajnejšia práca má vysokú dôstojnosť, ktorú jej pridelil Boh, a že všetko, čo urobíme s naším majetkom a peniazmi, má zadosťučiniť povinnostiam správcov, ku ktorým nás Boh povoláva.

Môže nás pokúšať, aby sme tejto priorite dali prednosť pred ostatnými. A to tým spôsobom, že budeme takí zabraní do domácich prác alebo zamestnania, že odstrčíme ľudí na okraj záujmu. V piatom „P“ ide v skutočnosti o zabezpečenie usporiadaného javiska, na ktorom sa musí odohrať celá hra milujúceho vzťahu; herci by sa mali sústreďovať na výkon, a nie na špinavú, neprehľadnú scénu.

Musíme zjednodušiť všetky naše povinnosti v tejto oblasti, aby sme mali skutočne čas postarať sa o náš vzťah k Bohu, o našich manželov a naše deti milujúcim a vyrovnaným spôsobom.

… pokračovanie o týždeň…

Ďalšiu časť z knižky Holly Pierlot, Mamy v jednom kole vám prinesiem opäť v nedeľu, o týždeň.

Viac o knihe najdete na:

www.mamy1kole.miriam.sk