Povedzme si teraz všeobecne niečo k problematike učenia plávania. Najvhodnejšie obdobie na učenie plávania je 6 – 8 rokov. V tomto veku je už dieťa dostatočne zrelé na zvládnutie náročného motorického (pohybového) učenia, ktorým plávanie bezpochyby je. Učiť dieťa plávať v skoršom veku si vyžaduje vyššiu mieru odbornosti, pretože práca s menšími deťmi nie je zhodná s klasickými cvičebnými postupmi, ktoré sa tréneri a cvičitelia plávania učia. Vo veku do 6 rokov by sme mali skôr rozprávať o podporovaní psychomotorického učenia dieťaťa, ako plaveckom výcviku, a takáto práca si vyžaduje väčší rozsah poznatkov, ako je súčasťou osnov pre trénerov a cvičiteľov plávania. Tým nechcem v žiadnom prípade hovoriť o tom, že dieťa nie je schopné naučiť sa správne plávať aj v skoršom veku ako 6 rokov, ale poukázať na to, že princíp učenia plávania menších detí sa výrazne odlišuje od klasickej formy plaveckého výcviku.
Každý rodič, ktorý dáva svoje dieťa na výcvik, by mal v čase zahájenia výcviku získať od dieťaťa čo najviac informácií o jeho pocitoch a záujme o výcvik. V prípade, že spozorujete u dieťaťa v čase zahájenia, alebo aj počas priebehu výcviku negatívne zmeny v správaní, mali by ste sa informovať u organizátora výcviku o tom, ako sa Vášmu dieťaťu darí a mali by ste mať možnosť si jeho vyjadrenie overiť v praxi – pozrieť si priebeh výcvikovej lekcie. V prípade, že si nedáte na takéto veci pozor a s dieťaťom sa nezaobchádza primerane jeho schopnostiam, môže mať takýto výcvik dlhodobé, často až doživotné negatívne dôsledky vo vzťahu k vodnému prostrediu. Sám viem, že sa vyskytujú situácie, kedy je niekedy potrebné prekonať určité zábrany dieťaťa z vodného prostredia, ale riešenie takýchto situácií v žiadnom prípade nesmie byť bežnou praxou výcviku. Je veľmi malé percento detí, ktoré pri správnom prístupe nemajú z výcviku radosť a nemajú záujem ho navštevovať.
Častokrát sa ma rodičia pýtajú na rôzne problémy spojené s používaním rôznych plaveckých pomôcok počas výcviku, bolesťami bruška detí, vymýšľaním si rôznych výhovoriek a podobne. Musím pripustiť, že aj pri zachovaní všetkých správnych postupov a vysokej miery odbornosti cvičiteľov a trénerov sa môžu vyskytnúť rôzne problémy u detí a môžu sa používať rôzne metodické postupy, dokonca aj palica. V princípe však platia nasledovné zásady:
● plavecké spôsoby, ktoré sa môžu deti učiť sú len štyri: kraul, znak, prsia a delfín;
● pre plavecký výcvik je nevhodný len jeden plavecký spôsob, a to delfín;
● preferovanie jedného plaveckého spôsobu, ako najvhodnejšieho pre učenie plávania je neopodstatnené, dieťa by malo mať možnosť si zvoliť spôsob, ktorý mu najviac vyhovuje;
● každý nesprávne naučený pohyb, výrazne sa odlišujúci od správnej plaveckej techniky daného plaveckého spôsobu, môže dieťaťu znemožniť sa perspektívne naučiť správne plávať;
● učiť dieťa spôsobom, že nemá z výcviku radosť a nie je šťastné, je vždy viac záležitosťou komerčnou, ako odbornou;
● keď Vám niekto nedovolí sa na výcvik pozerať, jasne Vám tým dáva najavo, že danú prácu neovláda (tým nehovorím o hromadnom navštevovaní výcvikov rodičmi na plavárňach, kde pre to nie sú vytvorené podmienky);
● v prípade, že nemáte možnosť sledovať výcvik nepozorovane (tak aby Vás dieťa nevidelo) a cítite potrebu si priebeh lekcie pozrieť, nedajte sa odradiť a kľudne jednu lekciu dieťaťa obetujte tomu, že sa bude Vašou prítomnosťou rozptyľovať a nebude sa naplno sústrediť na učenie. Samotný prístup personálu zabezpečujúceho výcvik Vám musí byť dostatočným signálom k tomu, či Vaše dieťa na výcviku ponecháte, alebo ho z výcviku odhlásite;
● učiť dieťa plávať by sa malo začať až vtedy, keď sa vo vode cíti ako “doma”. Preskočenie dokonalého zoznámenia sa s vodným prostredím výrazne oslabuje vzťah dieťaťa k učeniu plaveckých spôsobov a samotnému plávaniu taktiež;
● mala by byť zachovaná postupnosť plaveckého výcviku nasledovne:
1. prípravný plavecký výcvik (PPV), ktorého hlavným cieľom má byť zoznámenie dieťaťa s vodným prostredím. Skákanie, ponáranie, dýchanie, splývanie (prevažne prvý výcvik dieťaťa);
2. základný plavecký výcvik (ZPV), na ktorom by dieťa malo získať základné plavecké zručnosti vo vzťahu k plaveckej technike. Správna práca nôh, zvládnutie hrubej techniky práce paží, súhra plávania s dýchaním, preplávanie 25m jedným spôsobom;
3. zdokonaľovací plavecký výcvik (ZdPV), ktorý sa sústreďuje na zautomatizovanie naučených zručností, zdokonaľuje trénovaním správne plavecký pohyby a robí s dieťaťa plavca.
Čo dodať záverom? Tak ako sa z absolventa autoškoly nemôže stať dobrý vodič len absolvovaním kurzu, ale až samotným jazdením, tak sa nemôže z dieťaťa stať plavec hneď po skončení výcviku, ale až samotným využívaním plávania, ako rekreačnej, alebo športovej aktivity. Preto je dôležitejšie, aby dieťa počas výcviku získalo kladný vzťah k plávaniu, ako dosahovanie rekordných plaveckých výkonov už počas plaveckého výcviku.
Alexander Vajda
Odborník na novorodenecké a dojčenské “plávanie” a tréner plávania I. triedy
ALVA – Odborný partner portálu babetko.sk pre plávanie
No ja som v pohode naučil mojho syna plavat uz od necelych 2 rokov, aj ked to boli iba niekolkometrové vykony, ale uz ako 5rocny zamostatne zvladal plavat v hlbokej vode. a nemam na to ziadne trenerske skolenie ako sa pise v uvode clanku.
Dcerka zacala o daco neskor, teraz ma 7 rokov, ale uz aspon 2 roky plava aj v hlbokej vode 🙂
Odporúčate plávanie aj deťom s atopickým ekzémom?