Namiesto NIE! hovoriť deťom čo najviac ÁNO!

Možno ste sa práve zľakli, lebo dobre viete, že sa nedá vychovávať bez toho, aby sme deťom nedali nejaké mantinely. NIE patrí k rodičovstvu. NIE je veľmi dôležité, bez toho to skrátka nejde.

Lenže toto nie je o nejakej modernej výchove – nevýchove. Nikto nehovorí o tom, aby sme NIE vypustili zo slovníčka.

Múdri rodičia vedia, že čím viac NIE počuť v dome, tým menej funguje alebo nefunguje vôbec, a preto hľadajú spôsoby, ako deťom povedať NIE inak.

A úprimní rodičia si zase vedia priznať farby a skúmať svoje srdce s naliehavou otázkou: nepadá od nás to NIE akosi príliš často, len preto, že je nám ťažšie práve v tej chvíli povedať ÁNO?

Prečo je moja prvá odpoveď vždy nie?

Jill Savage, autorka knižky Dosť bolo dokonalých mám, opisuje situáciu, kedy si jej synovia chceli v horúcom počasí vyskúšať urobiť volské oko vonku na chodníku. Už-už im to chcela zatrhnúť, keď sa zrazu zastavila.

„Prečo by to nemohli vyskúšať? Prečo je moja prvá odpoveď vždy nie? Prečo nedokážem povedať áno?“

Nakoniec im dala jedno vajíčko a nechala ich experiment uskutočniť.

	Prečítajte si aj: 5 spôsobov, ako povedať deťom NIE inak

Nie, nie a povedala som: NIE!

Po 27 rokoch rodičovstva si Jill uvedomila, že jej komunikácia s deťmi často vyzerá takto:

 „Nie, nemôžete si urobiť farebné odtlačky prstov.“ (Narobilo by to veľa neporiadku).

„Nie, dnes nemôžete piecť koláčiky.“ (Práve som umyla kuchyňu!)

„Nie, dnes u nás tvoj kamarát nemôže prenocovať.“ (Musela by som ho ísť vyzdvihnúť a potom zase odviezť domov.)

„Nie, nemôžete sa hrať v snehu.“ (Nemám náladu na premočené topánky, kombinézy, čiapky a rukavice).

Je to o mne

Keď si Jill začala všímať svoje záporné odpovede a skúmať, čo sa za nimi skrýva, zistila, že to je o nej:

„Väčšinou to malo čosi spoločné s mojím sebectvom. Mne sa nechcelo poupratovať neporiadok po deťoch. Ja som túžila mať pokoj. Ja som nechcela mať viac práce.

Nebolo príjemné si to priznať, ale bola to pravda. Svojim sebectvom som deti pripravila o mnoho detských radostí,“ hovorí Jill.

Prečo podľa Jill častejšie hovoríme NIE?

Chceme sa vyhnúť nepohodliu. Niektoré požiadavky detí nás otravujú. Nie je ľahké si to priznať, ale ide o naše sebectvo.

Chýba nám flexibilita. Väčšina z nás má plán, ako by mal vyzerať náš deň. Keď deti prídu so spontánnym nápadom, je ťažké pre nás meniť smer a zakomponovať ich nápad do svojho plánu.

Chceme deti chrániť. Naše deti inštinktívne skúmajú okolitý svet a snažia sa dosiahnuť samostatnosť. Rodičia zase prirodzene deti ochraňujú. Niekedy si tieto dva inštinkty odporujú.

Nie je príjemné nastaviť si zrkadlo, v ktorom uvidíme všetky svoje nedokonalosti – sebectvo, netrpezlivosť, hnev, pocit preťaženosti… ale je na to účinný liek.

„Učte sa byť viac „áno“ mamami a menej „nie“ mamami,“ povzbudzuje nás Jill. „Prinesie to dvojitý úžitok: vy budete rásť a pre vaše deti to bude obrovským požehnaním.

(9 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)

Loading...