O čom sú Vianoce s batolaťom?

Dokonale upratané? Hlavne, že sme zdraví

Prvé Vianoce, ktoré som sa chystala pripraviť pre svoju trojčlennú rodinu, som chcela mať dokonalé. Videla som sa v obývačke bez zrnka prachu na bielom koberci, vedľa mňa dieťa distingvovane odbaľuje hračku.

Lenže mi nedocvaklo, že kým do tých čias sme na Vianoce boli ja, mama a dve sestry, teraz som na to sama. S mraučadlom na krku. Odrazu všetko trvalo stokrát dlhšie. Každý deň som sa v nádeji púšťala do kompletného upratovania kuchynskej linky, aby som to poobede vyčerpane vzdala.

Pretože dieťa sa chcelo nechať nosiť, kočíkovať, kŕmiť, zabávať. Prešla som teda na rýchlejšiu taktiku „jeden šuflík denne“.

Bola celkom úspešná, hoci upratovanie sa predĺžilo do februára. A v marci som mohla začať od začiatku.

Keď pečenie (ne)baví

Vianočné pečenie! Činnosť, ktorú som odjakživa nenávidela a odsudzovala. S narodením dieťaťa som akosi uverila vlastnému materskému egu, že to zvládnem. Že tak rýchlejšie vnesiem do domácnosti ono čaro Vianoc, ktoré umne vykúzlia len ženské ruky.

Zarobila som cesto na medovníky. Lenže zmizlo a objavilo sa v chladničke až vo februári (keď som sa sem dostala v rámci vianočného upratovania). Nevadí. Vyskúšala som teda niečo rýchle a lacné, čo malo zmäknúť do druhého dňa.

Svoju malú kuchárku som obliekla do zásterky, posadila do vysokej stoličky a úsmevom jej podala vykrajovačku. Dieťa však odmietlo pochopiť princíp. Odhodilo vykrajovačku, vyzlieklo zásterku a namiesto pečenia začalo cesto lepiť na stenu, stoličku a skrývať do rôznych častí bytu.

Hnevala som sa, presviedčala a lákala ju na detské koledy, avšak v CD prehrávači som našla len kus vianočného cesta. Nie, dieťa nebavilo vykrajovanie, pečenie ani iné roztomilé prípravy.

Prečítajte si aj: Vianoce na tanieri nielen pre deti

A keďže nie som zručný pekár – cukrár ani ja, koláče sme nakoniec kúpili 23. decembra a vianočné čaro odložili na budúci rok.

Dokonalý Štedrý deň

Vždy som snívala o Štedrom dni ako z rozprávky. Ranná káva, sneh za oknom, sýkorky vo vtáčej búdke a stromček jedna báseň.

V mojej rozprávke sa vo vianočné ráno nepokazil kávovar, ani nevytiekla umývačka riadu. A malo byť ešte horšie. Namiesto vianočného svetra som celý deň behala v teplákoch, zapínala práčku, odháňala z búdky pre vtáčiky hnusných mestských holubov a potila sa nad kapustnicou.

Ani Popolušku sme si nepozreli, lebo naše dieťa ju odmietlo sledovať. Namiesto vianočných filmov bežala ovca Shaun, celý deň sme zametali omrvinky z koláčov a vadili sa, ako dorobíme šalát.

Keď si jeden donesie z rodiny recept na domácu majonézu a druhý pozná len tatarku z Tesca, je to problém. Namiesto snehu sme sa pre betlehemské svetlo brodili čľapkanicou a naša slečna sa pokúsila vzácne svetielko v kostole sfúknuť.

Potom odhryzla hlavu anjelikovi na obrázku, ktorý dostala od pani dôchodkyne, a pri stromčeku sa rozplakala, že chce Veľkú noc.

Toto jesť nebudem

Štedrý večer, či chceme, alebo nie, je o tradíciách. Pre môjho muža je tradíciou kapor nakrájaný na podkovičky, pre mňa sušené slivky v kapustnici. Tešíme sa na tieto detaily rok čo rok a vydržíme o nich básniť celý advent.

Nevedeli sme sa dočkať, až sa o rodinné poklady podelíme s deťmi. Lenže náš miláčik najprv zjedol všetky oblátky, potom strčil celú ruku do medu a dorazil to tým, že sa pokúsil vypiť prípitok z našich pohárov. Zvyšok večere zostal nedotknutý.

„Nedáš si aspoň lyžičku?“ pýtam sa škrípajúcim hlasom, ktorý má byť milý, ale v skutočnosti znie, že čoskoro vybuchnem.

„Niéééé!“ kričí dieťa a muž ju umlčí poslednou oblátkou.

Kým večeriame, počúvame koledy a pozeráme na dážď za oknom, dieťa sa dožaduje ďalšej časti ovce Shaun.

Prečítajte si aj: Ako osláviť Vianoce s deťmi

„Veď sú Vianoce,“ povie muž.

Namiesto Tichej noci nám za chrbtom hučí otrepaná zvučka a dieťa potichu opakuje:

„Nechcem kapol. Kapol je fúúj!“

Načo darčeky?

Po večeri je čas na darčeky. Chcela som, aby si moje dieťa rozbalilo to najkrajšie, po čom túži. Až kým som nezistila, že ručne šité bábiky a drevené kuchynky sú mimo rozpočet mladej rodiny.

Stavila som na obyčajné, pekne zabalené hračky, a dobre som urobila. Keď slečna zistila, že môže odtrhnúť papier v dlhých pásoch, zabudla na všetko ostatné. Pobehovala po izbe, prinášala ďalšie a ďalšie darčeky a odušu trhala, čo jej prišlo pod ruku. Papier potom hádzala na stromček namiesto konfiet.

Opustené hračky smutne sedeli v kúte a isto si samé pre seba šepkali: „Keby si nás radšej vzala tá rodina s tromi deťmi, čo stála v rade pri pokladni pred nami. Aká smola, že sme skončili práve tu!“

Pri pohľade na môjho muža, ktorý s pochybovačným pohľadom hľadel na vlastné dieťa, mi bolo jasné, že uvažuje nad tým istým. Hneď potom, ako sme dostali dieťa, ktoré doslova omdlelo šťastím a vyčerpaním, do postele, zvalili sme sa s misou opekancov pred telku a pustili Lásku nebeskú.

Mala som chuť tie šťastné a bezdetné páriky varovať, aby si Vianoce užívali, kým to ide. Vo vianočnom svetri, bez teplákov a muža, ktorý zaspal nad misou opekancov.

Ako sa vzdať vysokých očakávaní?

Viem, že by som si mala užívať pohodu a neriešiť, ale niečo vo mne kričí: „Ešte niééé, ešte som nevyrobila girlandu na balkón a nepridala mašle na darčeky!“

Chcem ten hlások stopnúť a povedať mu niečo o hodnote Vianoc, ale nepočúva. Ako jedno dieťa rástlo a pridalo sa k nemu druhé, začínam Vianoce vidieť inak.

Nemám už veľké očakávania na ten „vonkajší náter“ ako vianočné obliečky a kuchyňu voňajúcu pomarančom a vanilkou. Rovnako viem, že si ich už nikdy neužijem tak ako v detstve. To vianočné tešenie, očakávanie a malý zázrak v podobe darčekov je neprenosný.

Vianoce s malými deťmi nie sú jednoduché, občas nám vezmú posledné ilúzie. Deti dnes boli s kamarátmi pozrieť Betlehem.

„Prečo nemajú stromček ani kapra?“ pýta sa mladšia.

„A Ježiško ani darčeky nedostal. Ani od Mikuláša.“ poznamená kamoškin syn.

„Preto je smutný?“ pýta sa moja strašia.

„Nie je smutný,“ vysvetľuje chlapec trpezlivo. „Ježiško predsa vie, že Vianoce nie sú o stromčeku ani o darčekoch.“

„A o čom sú?“ spýta sa dcéra a deti sa obrátia na mňa.

Dobrá otázka. O čom Vianoce vlastne sú? Najvyšší čas popremýšľať.

(4 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...