O mame, ktorá nešla naspäť do práce

Boli sme taký krúžok mám na materskej, ktorým sa jedno po druhom narodili deti v jednom roku. Riešili sme kočíky, preventívky, vianočné darčeky a dilemy, či kúpiť alebo nekúpiť deťom psa. 

Spolu s blížiacim sa koncom materských prázdnin sa rozhovory krútili hlavne okolo návratu do práce. Jedna už pol roka obiehala pohovory, iná pracovala doma, ďalšia šla na staré miesto.

Len jedna z nás nevravela nič. Keď sme na ňu udreli s otázkou, či sa vracia do práce, alebo plánujú ďalšie, s úsmevom odpovedala:

„Ani jedno, ani druhé. Ostávam doma a budem sa starať o rodinu.“

Nejdem do práce

Onemeli sme úžasom. Fakt? Samozrejme, nasledovalo tisíc otázok typu:

Čo na to muž? Čo svokra? Čo hypotéka? Čo peniaze? Robiť niečo pre seba? Vlastná kariéra? A čo vôbec bude doma robiť? Alebo tým len myslela, že zakladá živnosť?

Janka, ktorá sa takto rozhodla narušiť bežne zaužívanú životnú prax – výška, práca, dieťa, druhé dieťa, práca, práca, práca, sa na našich otázkach len smiala.

„Podľa mňa je žena s dvomi, v mojom prípade s tromi deťmi, jednoducho nezamestnateľná. Mne proste na materskej došlo, že doma mi je dobre, že som tam potrebná. To mám teraz vstávať o šiestej, s vyplazeným jazykom obehnúť školu a škôlku, a druhé kolečko o piatej ešte aj s taškami z Tesca?“

„Nooo…hej,“ odpoviem. Veď tak sa to robí, nie?

Kde je moje miesto?

Janka však nesúhlasila. Prídu krúžky, deti budú chcieť chodiť poobede na bicykle, v zime na sánky, bude treba písať úlohy, zbierať gaštany na výtvarnú, vyrábať šarkana a piecť mužovi na sviatky bezlepkové koláče.

Keď sa k tomu pridá údržba štvorizbového bytu, venčenie psa, teplé večere, zalievanie byliniek a povinné umývanie schodiska, tak má jedna žena čo robiť. A ona sa po dohode s mužom rozhodla, že bude doma.

On robí od vidím do nevidím a aj keď nie sú žiadni milionári, uskromnia sa. Ale v rodine bude pokoj, pohoda, umytá dlážka, ona bude spokojná bez pracovného stresu, a muž bude vedieť, že o deti je postarané.

A hypotéka? Nuž, tak nebude lyžovačka v Tatrách ani more v lete. Pôjde sa k babke na záhradu a k sestre do Košíc, nech si deti užijú záhradu aj kultúru.

»»»»»»»»» Prečítajte si aj: Materská je drina. Ak máte jedno dieťa.

Plusy aj mínusy

Janka do práce fakt nenastúpila. Nevedela to rozdýchať svokra, kamarátky ani pani na úrade.

Stretli sme sa až za pár mesiacov, lebo my, pracujúce mamy, ktoré popri robote nakupujú, varia a upratujú, nemáme na nič čas. Lebo keď žena po materskej nastúpi do práce, svet sa začne rýchlejšie točiť.

Všetko uteká – termíny, porady, besiedky, šarkaniáda a odrazu sú tu Vianoce a hneď na to Deň matiek. Ešte aj kávu som pila nejako rýchlejšie.

„Ako je doma?“ pýtam sa a dúfam, že to neznelo, ani škodoradostne, ani ľútostivo, aj keď cítim oboje.

Janka sa pochváli, že už má umyté okná, nakúpené darčeky (na jeseň??), konečne má čas piecť torty a začala kváskovať. A keď sú deti choré, čo je pri troch vlastne stále, nič sa nedeje.

Nikto nezúri, ani sa jej nevyhráža výpoveďou. Vytiahla starý bicykel aj bábovkovú formu. Nie je ubehaná a konečne po rokoch v kolobehu materskej má čas, že trochu žije.

„A nevýhody?“ pýtam sa.

Práca, ktorú nevidno

Samozrejme, sú aj tie. S peniazmi je to natesno, takže muž musí o to viac potiahnuť. A keď prídu decká zo školy a škôlky, je to o tom istom, čo na materskej.

O štvrtej padnú na zem školské tašky. Deti okamžite pojedia všetky palacinky, čo robila celé doobedie, vypijú poslednú krabicu mlieka, rozhádžu hračky, hry, obrázky zo škôlky.

Obývačka sa topí pod domácimi úlohami a plyšákmi. Do toho si Janka spomenie, že nekúpila nič na desiatu, takže s malou dušičkou volá mužovi, či by dokúpil pečivo a mlieko. Nasleduje hádka, ako je možné, že je celý deň doma a nebola v obchode.

Trpezlivo prikyvujem a v duchu sa pýtam to isté. Janka sa však obhajuje. Aj keď je doma, nezastaví sa.

Neustále treba niečo upratovať, variť a prať, ale tri decká v priebehu hodiny, čo sú doma, všetko rozhádžu, zjedia a kôš vedľa práčky je okamžite plný ponožiek a teplákov od piesku.

Keď jej muž večer dorazí domov, fakt to vyzerá, že celý deň pila kávu a čítala časopis.

A nenudíš sa doma?

Janka si stále pevne za svojím. Prikladala do rodinného kozuba, starala sa o deti, keď boli choré, zvládla krúžky a celú zimu sa poctivo sánkovali, čo im moje decká celkom závideli, keďže na naše sane akurát vytrvalo padal prach. Lebo robota, lebo domácnosť.

Janka by bolo doma ešte dnes, keby jej muža náhle nehospitalizovali v nemocnici. Čakala ho operácia a potom pár mesiacov ležania v pohodlí domova. Janka sa teda nestarala už len o decká, ale aj oňho, a mal šťastie, že mohla byť doma.

…

Až kým sa jej po pár týždňoch stereotypu zo sedenia v byte neopýtal, či sa doma nenudí? A či by toto isté nezvládla, aj keby chodila do práce? Veď pečivo nemusí piecť, to sa kúpi aj v obchode, a decká môžu chodiť na rovnaký krúžok, aby ich nemusela strategicky rozvážať celý týždeň.

A tak Janka urazene šla a po pár mesiacoch si našla prácu. Zasa sa stretávame, nie síce na kávičke a ihrisku, ale v obchode pri pokladni, odkiaľ každá bežíme do svojej domácnosti.

Janka skonštatovala, že jej práca pomohla vypnúť od domácnosti a šéf a kolegovia sú celkom fajn. Len muž sa sťažuje, ako to, že sa doma nič nestíha a staršia sem – tam nemá napísané domáce úlohy. A že ani šarkana s nimi tento rok do škôlky neurobila.

Janka si z toho nič nerobí. Nakoniec, život sa medzi robotu a domácnosť nikdy rovnomerne nerozdelí. A keďže už nie je doma, musí polienka do rodinného kozubu pridať chlap.

Namiesto futbalu sa venuje deťom a po večeroch chystá desiatu. Minule aj dlážku poumýval. Nuž, byť či nebyť doma, všetko má svoje plusy a mínusy.