Priznávam: moje dieťa nemá režim a v noci ma vyhadzuje z vlastnej postele

„Dozrel čas, aby som si sama pred sebou priznala: moje dieťa má problém so spánkom. A ako mnoho nevyspaných rodičov po celom svete, ani ja nemám šajnu, čo s tým urobiť.“

„Každú noc sa modlím, aby sa neopakoval ten istý scenár,“ píše Erika, mama dvojročnej dcérky, ktorá nevynechá jednu noc, aby sa nepremiestnila zo svojej postieľky do rodičovskej postele.

„Túto noc už nie, len to nie, šepkám si sama pre seba. Počúvam, ako muž dávno chrápe, napokon zaspím. Až do chvíle, kedy ma ako v hmle neprebudí moja dvojročná dcéra.

„Mami… mami, mami… mamina posteľ,“ dožaduje sa moje dievčatko. Pozriem sa na hodinky, dve hodiny ráno, ako vždy. Len štyri hodiny potom, čo som ju konečne uspala. Jej zdĺhavé zaspávania a nočné budíčky sa stali každodennou rutinou.

Bez ohľadu na to, či jej ponúkne mliečko, zaspieva uspávanku, objíme ju, či sa pokúsi spať v jej postieľke, nič nefunguje. „Mamina posteľ,“ prosí ju dcérenka.

„A keď jej dovolím, aby sa uvelebila v našej posteli, prikáže mi, aby som išla preč. Zhrabnem paplón a idem spať do obývačky. Moja dcéra ma doslova vyhodila z vlastnej postele. Päťkrát za sebou.

Prišiel čas, aby som si priznala, že moje dieťa má problém so spánkom a ako mnohí nevyspaní rodičia po celom svete, ani ja netuším, čo mám s tým urobiť.

Kamarátka mi povedala, že sme jej mali kúpiť väčšiu posteľ a vždy, keď príde za nami, odviesť ju za ruku pekne naspäť. Tak to robí aj ona, keď sa jej syn došuchce ku nim do postele. Výsledok je, že sa vždy dospelý na veľkej, hoci „detskej“ posteli tiež vyspí. Hm. Keby som to bola vedela skôr!

Druhá mi radila, nech nechám dcéru zaspať pri telke a potom ju len premiestnim do postele, že tak to robí ona so synom a ušetrí si kopec nervov, keď by ho mala večer uspávať. Pochopila som, že aj iní rodičia sú na nervy a uchyľujú sa k rôznym skratkám. Uf, nie som v tom sama!

Čítala som tiež, že dieťa len potrebuje tréning, aby si nacvičilo krok späť do svojej postele. Zakaždým, keď sa zdvihne zo svojej postele, treba ho vziať za ruku a odviesť bez zbytočných slov naspäť. Hoci aj desaťkrát za sebou. Dieťa by malo pochopiť, že tam nie ste od toho, aby ste sa s ním hrali, ale že má ísť spať. Oplatí sa vyskúšať? Na to treba mať asi pevné nervy…

Musím sa ale priznať. Moja dcéra nemá pevnú rutinu pri zaspávaní a mala by ju mať. Aj naša pediatrička vždy radí rodičom, aby mali jasnú štruktúru a rutinu, ktorú deti potrebujú, aby vedeli, čo môžu očakávať každý večer. Ale nám sa v tom vôbec nedarí.

Jediné, na čo sa viem spoľahnúť je jej poobedný spánok, ale to ma zase zneisťujú iní rodičia. Vraj aj to môže viesť k tomu, že mi potom nechce večer zaspať a v noci sa budí. Mám jej ho zrušiť? Ako by som potom dokázala čokoľvek doma urobiť? A vôbec, nezaslúžim si aj ja trochu si oddýchnuť? Kedy potom to mám urobiť?

»»»»»»» Prečítajte si aj: Pieseň o tatinkovi, ktorý v noci spí a nepomáha s bábätkom.

(3 hlasov, priemerne: 2,30 z 5)

Loading...