Zo životaRodičovské skúsenosti

Vyrušujú vaše deti na svätej omši?

 Mária Kohutiarová   01.01.1970   14

Prosím, prihláste sa rodičia tých škôlkarov a menších, ktorí to nerobia! Lebo moje – čo ako som „profesionál“ v tomto fachu (vzdelanie matky: katechétka) – si tiež nenechávajú mrle a prebytočné slovíčka či pohyby pred dverami kostola.

Pravda, dlho sme chodili do sakristie kostola, aby sme eliminovali rušivé momenty, ktoré pozostávali nielen z pobehovania, ale aj hlasných komentárov typu: „Kto je tá teta?“ (teda otázka na totožnosť Don Bosca na obraze v životnej veľkosti) alebo dohadovanie, či socha Ježiša ako Dobrého pastiera nesie na rukách ovečku či baránka.

Ale toto leto sme sa rozhodli, že aj naše najmenšie vrabce sú už dosť veľké na to, aby videli oltár zblízka a začali sme chodiť normálne do svätyne kostola – do prvej lavice. Našťastie, zatiaľ sme neboli nútení opustiť priestory chrámu počas svätej omše pokiaľ sme na nej obaja rodičia. (Mne samej sa to pri jednom odvážnom pokuse stalo, a priznám, že som bola na chalanov riadne nahnevaná).

Skôr, než vojdeme dnu, dôrazne chlapcov upozorním, že žiadne preliezanie, vykrikovanie ani iné neplechy sa diať nebudú – našťastie sú takí nadšení, že idú „k veľkým“ dovnútra, že mi vždy s vážnou tváričkou prisľúbia anjelskú poslušnosť.

Základným pravidlom teda je,

že naše vrabce (5 a 3 roky) nemôžu sedieť vedľa seba. Sú síce rodní bratia, ale nejako im nedochádza, že v kostole nie je miesto na pošťuchovanie sa modlitebnou knižkou a ani na iné deštrukčné činnosti na, v či pod lavicou.

A hlavne – nastal čas, kedy si musíme viac rozprávať o tom, čo sa v kostole počas bohoslužby deje, aj keď niekedy sa zdá (opticky), že naše deti zaujímajú viac muchy na okne ako to, čo im hovoríme. Na počudovanie, vždy po omši vedeli presne zopakovať pasáže z kázne, čítania, alebo presne zreferovali to, čo sa im zdalo zaujímavé.

Myslím, že práve tu je kameň úrazu, pre ktorý sa deti začínajú v kostole mrviť a vyrušovať: pretože im je dlho a všetkému nerozumejú. O to viac, ak vo farnosti nie je omša pre deti alebo pre rodiny – čo je podľa doporučení kamarátov kňazov prijateľnejšia forma pre tých ich kolegov, ktorí detské omše nevedia alebo nechcú.

Ak sme teda odkázaní len na „klasickú“ omšu, neostáva nám nič iné, iba vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať, obrniť sa svätou trpezlivosťou a láskavosťou (nielen voči deťom, ale aj voči iným veriacim, ktorí nie vždy pochopia princíp nášho tvrdohlavého vodenia detí do chrámu).

Je potrebné v kostole zasiahnuť, ak deti prekračujú hranicu?

Áno. Ale často sa to dá pokojným láskavým vysvetlením (pokiaľ ide o hlasné otázky či komentáre, na ktoré je napríklad náš najmenší totálny špecialista a priamo do kázne nášho mladučkého kaplána zahlási na celý kostol „Aha!“) alebo upozornením na pravidlá hry. Niekedy stačí tiež pevné pritiahnutie k sebe a rázny pohľad, ale vždy sa treba po svätej omši k incidentu pokojne vrátiť. (Aj keď ani mne sa to vždy nedarí, hlavne, ak niektoré veci opakujem niekoľko krát a chlapci sa tvária, že sú z Mongolska.)

Vyjsť treba vždy vtedy, ak vidím (nakoľko svoje deti najlepšie poznáme), že už je to nezvládnuteľné a za chvíľu príde na deti skrat. Je to vždy však až posledné riešenie problému! Skúste sa práve pred začiatkom omše dohodnúť – a drobca motivovať, aby predsa len vydržal v norme do konca. U nás som radikálne zaviedla ako motiváciu fakt, že deti, ktoré nechodia na sv. prijímanie, dostávajú po sv. omši lízatká alebo cukríky v sakristii. A veruže sa mojim chlapcom stalo, že naposledy odišli bez nich – pre nesplnenie parametrov.

A napriek tomu, že budete po omši okopaní, ruky budete mať stŕpnuté a z kázne si budete pamätať možno len „amen“, buďte si istí, že vaše dieťa si všetko z tej omše – vrátane vašich poznámok – presne pamätá a ostáva to v ňom nasaté. Takže: má to zmysel, pokračujeme!

Aby nám to všetkým rodičom lepšie šlo, vysvetlíme si, ako deti naučiť prežívať dianie v kostole prakticky. Ale o tom nabudúce.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.6 z 5. Celkom 43 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
O AUTOROVI

Mária Kohutiarová

Stále predovšetkým manželka, 7x mama, človek pre druhých. Chcem aj prostredníctvom riadkov priniesť presvedčenie, že svet je úžasné miesto a mať deti a rodinu je to najlepšie, čo nám mohlo byť dané.
Najčítanejšie
Komentáre k článku
Katarína napísané 02.10.2014 09:38

Veľmi pekný článok aj podnetné komentáre. Chcela by som sa podeliť s tým, čo sa osvedčilo mne pri mojich deťoch. Mám ich tri sedem- päť a dvojročné. Skúsila som pri jednom dieťati chodiť od začiatku priamo do kostola, pri druhom sme skúsili aj detské kútiky v kostole. Oveľa viac sa mi osvedčilo chodiť priamo do kostola, už s malým bábätkom. Kým boli v kočiariku a veľa toho nevnímali, sme boli väčšinou vzadu, aby v prípade plaču alebo potreby nakojenia, sme mohli rýchlo vybehnúť von, ináč výborne sa kojí v spovedelnici zwinker S väčšími deťmi - keď už neprespali celú omšu (cca 10 mesiacov a viac - podľa povahy dieťatka) sme chodili do prvej lavice. Deti nie sú schopné vydržať celú sv. omšu v pokoji, ak sa majú pozerať na chrbáty ľudí pred nimi. To, čo sa deje pri oltári ich zaujme. Kritická chvíľa je kázeň, vtedy som vytiahla nejkú knižku s náboženskými obrázkami, aby sa dieťa na tú chvíľu zabavilo. Hračky v kostole veľmi neuznávam, dieťa potom necíti rozdiel medzi týmto miestom a herňou. Tiež sa mi potvrdilo, že dieťa, ak ho doma nakŕmim a dám mu piť, vydrží jednu hodinu bez jedla. To sa samozrejme netýka kojených bábätiek, no tiež som ich okolo roka učila, že sa nekojíme úplne všade. Samozrejme závisí od situácie, ak sú veľké horúčavy, treba mať poruke fľašku s čistou vodou, no nerobiť piknik v kostole. Väčšinou, keď im dáte napiť tesne pred omšou, tak tú hodinu vydržia. Tiež je dobré pri starších deťoch dať ich pred odchodom na omšu vycikať. Zakaždým, keď sme na to zabudli, mi synček hneď po úvodnom prežehnaní sa zahlásil: "Cikať" smile Čo mi veľmi pomohlo bola zásada ak dieťa nesedí v kočíku, držať ho počas celej sv. omše na kolenách alebo na rukách. Ak sa príliš ťahá dole a hrozí plač, radšej s ním vyjsť von, no nepustiť ho behať, ani vonku. Všetky tri deti, a to sú povahovo úplne iné, sa cca. od roka naučili v tichu obsedieť celú sv. omšu na kolenách prípadne na mojich či manželových rukách. V tichu neznamená, že sedia vzorne ako sviece, náš 5-ročný sa niekedy vrtí na mieste ako "prd v gatiach", no naučili sa, že po kostole sa nebehá a že sa nevykrikuje, aj keď občas tiež niečo zahlásia, no je to naozaj len občas. Cca. od dvoch rokov sme ich dávali sedieť vedľa nás. A teraz to dôležité, ako pani Kohutiarová písala, medzi dve deti treba dospelého, hlavne medzi tie mladšie. Ak sa nezačnú poštuchávať a naťahovať, tak sa budú bozkávať a objímať, až kým obaja z tej lavice nespadnú smile

Aja napísané 13.09.2014 18:14

My máme 2 dcérky, s ktorými chodievame do kostola od útleho malička. V kostole boli vždy dobré, nezvykli sme im brávať do kostola ani hračky ani chrumky či nejaké sladkosti (inak mi bolo dosť trápne, keď niektoré dieťa vytiahlo chrumky a keď naše na nich pozerali, ponúkli ich a keď im zachutilo, chodili do tyčiniek či chrumiek ako do svojich... No ale pecka je až táto: raz sme boli na návšteve v Ždiari, kde sme šli aj na svätú omšu. Naša staršia dcérka mala vtedy možno 2 a pol roka, mladšia rok. V Ždiari je pekný zvyk, že miestni, hlavne staršie ženy, chodia na svätú omšu v krojoch a na hlave majú šatku. Keď bolo v kotole ticho, naša staršia dcérka sa poobzerala po kostole a skríkla: JEŽIBABY!!!! smile smile smile všetci upreli zrak na nás, presne si pamätám tie prísne pohľady, no priznám sa, krvi by sa vtedy vo mne nedorezal... ešteže nás tam (takmer) nikto nepoznal... nevedeli sme sa prestať smiať a malej som celý čas vysvetľovala, že sú to dobré tetušky.... smile smile smile

mato napísané 16.07.2014 13:22

Ak ste vo väčšej farnosti, odporúčam dávať chalanov od tých 4-5 rokov miništrovať. Starší chlapci sa o nich postarajú a poväčšine potom sedia ako päť peňazí. Môj brácho bol tiež v kostole strašne neposedný, no od kedy chodí so mou miništrovať, nevyrušuje ani keď je s rodičmi v lavici. Ak máte takúto možnosť, určite to skúste.

Zuzana napísané 26.10.2011 20:18

Páčia sa mi Vaše články na tému detičky a kostol, toľko článkov pokope na túto tému som ešte na žiadnom portáli nenašla, veľmi sa teším a ďakujem! my sme do kostola malú nosili už v brušku zwinker a keď sa narodila, pokračujeme v pravidelných návštevách sv. omše - prvýkrát bola v kostole, keď mala iba 12 dní. v Pezinku - v kláštore u kapucínov - mávame "rodinnú sv. omšu", to je tam potom detí ako smetí od novorodencov až po pubertiakov, takže je to niekedy veselé. ale bratia kapucíni sú v tomto veľmi ústretoví a koľkokrát vyzvú rodičov, že ak sa detičky nevedia "vmestiť do kože", nech ich pokojne povodia po chodbách kláštora. a je tam tiež dosť priestorov za oltárom, na bočnej chodbe... aj niekoľko malých miestností, kde sa dá s deťmi byť. my sme už vyskúšali snáď všetky priestory Big Grins veríme, že raz sa dopracujeme aj do hlavnej lode kostola, ale zatiaľ by sme asi skôr rušili (berieme ohľad aj na druhých a to isté čakáme aj od druhých - aby brali ohľad na to, že je pre nás dôležité byť na sv. omši spolu celá rodina, aj s malou - má teraz 10 mesiacov). podľa mňa osobne je v poriadku zobrať malým deťom na omšu piť, prípadne tým najmenším nejakú hrkálku, hryzátko, možno aj piškótku. ale robiť tam "bufet" či "piknik" pre napríklad 3-ročné deti, to mi už príde prehnané. čo sa hračiek týka, u detí do 1 roka to ešte viem pochopiť, no u starších by bolo podľa mňa vhodnejšie namiesto hračiek mať odložených zopár knižiek, ktoré detičky inak doma nemajú k dispozícii (aby im boli vzácne Mr. Green ) a tie nosiť do kostola - knižky s témami ako Ježiš, anjeli, priebeh omše, príbehy z Biblie (podľa veku, už existujú takéto knižočky aj pre najmenších), tým pádom detičky pochopia, že sú na mieste, kde sa myseľ má sústrediť na Boha a Božie veci, ale majú možnosť sa mu priblížiť svojim spôsobom (nie všade sú detské omše a samozrejme nemôžeme čakať od 2-3 ročných detí, že vydržia sedieť potichu celú omšu). no a videla som tiež niekoľko rodičov, ktoré sa s detičkami potichu prechádzali po kostole, pričom si deti obzerali obrazy, čo sú tam, občas im rodič niečo šepky vysvetlil... to mi bolo veľmi sympatické!

no a tiež sa mi nepáčia pohľady niektorých ľudí, keď nejaké dieťatko začne vymýšľať - veď kde sa majú deti naučiť ako sa správať v kostole, ak nie práve tam?! a tiež treba chápať, že rodičia tým, že majú deti, nestrácajú potrebu kontaktu s Bohom a potrebu spoločenstva pri sv. omši, takže aj z toho hľadiska je podľa mňa pochopiteľné, že tam chcú vodiť aj svoje detičky

ahojcek napísané 15.12.2010 06:17

Super článok Big Grins . Veľmi sa teším, keď mi manžel na jar kúpi auto a budem môcť ísť aspoň so starším dieťaťom (2r.) na naozajstnú detskú omšu Big Grins . Zatiaľ som skončila tak, že na omšu chodím sama (s Bruškom), lebo drobca je ťažké presvedčiť, aby nastúpil do kočíka práve vtedy, keď to ja potrebujem.

Myslím, že dovnútra (počas "celej" omše) sa odvážim ísť s dieťaťom / deťmi až o rok, keď bude mať starší 3r a mladší 1rok - veľmi sa bojím chrípok a pod. Redface .

Vanita napísané 12.09.2010 11:18

Otázku chodenia detí do kostola riešim už šesť rokov od narodenia najstaršej dcéry. :-) Tiež som toho názoru, že dieťa treba vodiť do kostola, aby si zvyklo odmalička a aj keď sa to nezdá, čo - to sa naň nalepí už v útlom veku. My sme to vždy riešili tak, že do cca 2 rokov sme bývali s deťmi vonku pred kostolom, príp. v predsieni, ak bolo zlé počasie. Ale zistili sme, že staršie deti potom vonku pobehujú s húfom iných, jašia sa a vykrikujú, lebo nevnímajú fakt, že sú v kostole (keďže sú vlastne pred kostolom). Big Grins Našťastie býva jedna omša vyhradená pre deti s rodičmi (pán farár stále vyzýva, aby sme na ňu chodili s deťmi už odmalička), preto na nej neriešim pohľady skôr narodených. Vždy si poviem, že v meste je dosť svätých omší, na ktoré môžu ísť a keď sa rozhodnú ísť na detskú, musia počítať s tým, že tam budú deti. Ale tiež sme dospeli k faktu, že deti treba rozdeliť. Najstaršia dcéra (6) už chodí sama dopredu a je na to patrične hrdá. Prostredný syn (3) je s tatinom vnútri a najmenšieho väčšinou ja uspávam vonku. Lebo ak sa stane, že musím ísť so všetkými tromi naraz sama do kostola, je mi naozaj lepšie neísť. Redface To ma vždy psychicky vyčerpá, sústredím sa na usmerňovanie správania 3-ročného syna a zo sv. omše vôbec nič nemám. (On je teraz v takom čertíkovskom období a veľmi dobre vie, že v kostole na neho nemám veľmi páku...)

Myslím, že výsledky chodenia s deťmi do kostola od malička už vidieť. Tak si hovorím, že to stojí za to, hoci sa už veľmi teším, ako vyrastú a prestanú (snáď) robiť neplechu. zwinker

Misa napísané 10.09.2010 21:38

Ano, je to tak, deti v kostole vyrusuju, mrvia sa, behaju, ... to by bolo este dobre, ale deti dobre vedia, kedy cim prekvapit a zavalit nejaku tu pikosku, kedy sa rodic ide od hanby prepadnut. Ale myslim, ze ostatni rodicia to chapu, lebo sami sa obcas v tej neutesenej situacii nachadzaju. Ti, ktori deti bud este nemaju, alebo si uz nepamataju, kedy tie ich boli male, sa obcas neprijemne zamracia, ale co uz...treba chapat aj ich, ze ich to jednoducho vyrusuje.

Treba teda najst nejaky kompromis. Obcas sa dieta pocas bohosluzby kocirovat da (knizky, cukriky, dzusiky, prechadzanie sa,...) Ale je pravda, ze si niekedy na to miniem celu energiu a jednoducho sa na kazen susdredit uz neviem. Tiez vyjs s vrieskajucim deckom z kostola je krajna moznost, navyse v podstate vtedy vyhra dieta (byt vonku vlastne ono chcelo byt) - ale velakrat sa to inak riesit neda.

Ja vitam system, ktory funguje v nasom kostole. Sucasne s hlavnymi bohosluzbami je pre deti v zborovej sieni pripravena besiedka - teda detske sluzby bozie. Je viacero vekovych skupin, kde sa im tema priblizi im primeranym sposobom. Pre najmensie deti (od 0-3 rokov) funguju v tom case nedelne jaslicky, kde sa o deti postaraju mile tety. Treba deti naucit aj na to - spociatku sme tam s nasimi museli byt spolu s nimi. Ale ked si na to deti zvyknu, rodicia mozu byt kludne v kostole a mozu nerusene pocut Bozie slovo (teda zas im primeranym sposobom, lebo aj na besiedke ho pocuju, ale predsa len "kto stvoril blikajuce hviezdy" by rodicom stacit nemalo :-)

Privitala by som, keby ale raz za cas - trebars raz mesacne - boli u nas spolocne bohosluzby - teda aby sa stretli deti aj dospeli. Aby predsalen tu nedelu mohli prezit spolocne a aby aj deti pochopili aj diane v samotnom chrame.

antali napísané 09.09.2010 14:23

Hovorite mi z duse. My chodime s detmi do chramu od ich narodenia. Mame dvoch drobcov - 3,5 a 2 rocneho. Ak vezmem len jedneho, je to ok. Ak su spolu, tak sa potom hambim ako pes. Obaja velmi vyrusuju, hraju sa, pobehuju. Starsie zienky to dost pohorsuje a uz ma neraz pokarhali :O(. Co mam robit? Stale detom vysvetlujem, ze co je dovolene na ihrisku, nie je dovolene v chrame... Doma mi deti naslubuju hory doly, hlavne starsia. Mladsi tomu velmi nerozumie, ale na sluby sa akosi rychlo zabudne... Som z toho nestastna. Manzel uz odmieta ist s detmi do chramu. Ani sa mu necudujem, ale nemyslim si, ze je to spravne riesenie. Chcem viest deti k Bohu. Tak co s tym. Vyrastu z toho... kedy??? Ludia, ktori maju jedno dieta to tiez nechapu. Ale ked su deti dve a takmer rovnako male, riesi sa to tazsie a hlavne vzdy je poruke niekto, s kym sa da robit vystrajat. Niektori sa pohorsuju a mna to dost mrzi. Aj ked napokon sam Jezis povedal: - " Nechajte dietky prichadzat ku mne, lebo ich je Kralovstvo Nebeske." Ale na to ti, ktori sa pohorsuju akosi tiez pozabudli.

ria napísané 09.09.2010 15:22

Antali, nepomohlo by, keby ste si deti podelili a jedno by bolo s ockom v jednej časti kostola a druhé s tebou v inej? Nám to zatiaľ pomáha, síce neviem, dokedy, ale dúfam, že dlho Rolleyes

Ada napísané 08.09.2010 23:33

Váš komentár Big Grins

Ahoj, moja dcerka ma 5 rokov a chodime do kostola od narodenia.nestalo sa ,žeby vyrušovala.sem-tam sa pomrvi,vypita si pit,ale to je normalne.ked bola menšia bravala som jej aj neaku sušienku,piškoty,niekedy aj rožok s maslom.No tie časy su davno preč.teraz si nosi vo svojej kabelke,modlitebnu knižku,čaj vo flaške a občas malu babiku.no je jej zbytočna,lebo sa snou nehra,ale chce ju mat pri sebe.nesedime v prednej lavici,citim sa tam,tak velmi okukovana inymi.sedime vzadu,kde su aj ine deti.

Janka Mich napísané 05.09.2010 22:48

Vzorove su detske omse u salezianov v Ziline - cim mensie deti, tym su viac vzadu. Uz trosku chapavejsie deti mozu sediet na schodikoch a dokonca sa mozu aj pocas omse volne hybat. Cela omsa je naozaj detom prisposobena, deti su vyzyvane ku spolupraci. Tam sa mi bohuzial podari ist iba niekedy, ked som u rodicov na navsteve.

Bezne omse u nas su bohuzial klasicke, ked babky zazeraju a cela omsa je prisposobena skor pre starsie narodenych. Velmi sa mi ale pacil pristup kamaratky co bola u nas na navsteve (ma 5 deti) - starsie v pohode obsedeli sami vpredu a 2 mladsie (2 a 4) mala pri sebe (vnutri blizko vchodu) a mala pre ne pripravene v sacku male hracky. Pocas omse sa potichucky hrali a nikomu neprekazali

miriam napísané 03.09.2010 21:10

no mna deti v kostole dost vyrusuju...nemozem si pomoct ale je to tak,placu,ti starsi sa rozpravaju,vykrikuju..neviem naco je to dobre,osobne nemam potom z kazne nic,nas farar to riesi tym,ze dal namotovat repraky vonku a ked je toho uz privela,mamy vyndu von a pocuju vsteko co sa deje dnu..mozno som taka kriticka,lebo mam u dceru velku,ale myslim si,ze male dieta aj tam z toho nic nema a treba pozerat aj na tych ostatnych........

Andy´s napísané 03.09.2010 12:57

Veľmi sa mi páči celý článok. Aj mňa sa veľmi týka.

Musím konštatovať jedno. Starší chlapec od narodenia bol veľmi dobrý poslušný chlapček. Vždy sa ukážkovo správal v kostole a nikdy nerobil vrtochy. Aj teraz hoci je v puberte s ním problémy nemám. Preto som ťažko chápala, prečo iné deti počas sv. omše pobehujú, vykrikujú a tak. Krútila som nad tým hlavou. Keď nás niekto zo známych pochválil, bola som v siedmom nebi. Odstupom rokov sa nám narodil druhý chlapček, riadny šibal a huncút. Nič ho nenechá na pokoji, pusa sa mu nezavrie až kým nejde spať. A keďže tiež veľmi chcem, aby od ranného veku vnímal sv. omšu, musíme byť v oddelení pre deti s hračkami, pretože v opačnom prípade vlezie ku kňazovi k oltáru, alebo si sadne na schodíky a počas slávenia omše vykrikuje amen. (má síce iba 21 mesiacov, ale obávam sa, že ani odstupom veku, to nebude iné.) Zrejme potrvá nejaký čas, kým mu vysvetlím, čo a ako má a nemá byť počas sv. omše. Veľmi Vás viem pochopiť, pretože nášmu pánovi farárovi malého správanie nevadí, vie že je malý, ale starším ženičkám to lezie riadne na nervy. (Ak ho chcem vziať od oltára, začne vykrikovať akoby ho rezali) Nuž, musíme snáď vyrásť a zmúdrieť, ináč to hádam ani nejde.

PS: Pán Boh mi ukázal ako byť treba neustále pokorným. :-)

ria napísané 03.09.2010 00:06

My vodíme našich chlapcov do kostola od narodenia, ale vzhľadom na ich vek (3, 1) ešte neviem, čo všetko nás čaká. Starší je celkom pokojný, obsedí, počúva, lepí sa čosi na neho. Menší síce trochu chodí okolo mňa, ale ešte nevie hovoriť, tak čakám, či sa z neho tiež nevykľuje "komentátor". No oddelení musia byť už teraz. Jeden s ockom, druhý s mamou, ale aspoň 5 lavíc od seba Big Grins

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku
Katarína napísané 02.10.2014 09:38

Veľmi pekný článok aj podnetné komentáre. Chcela by som sa podeliť s tým, čo sa osvedčilo mne pri mojich deťoch. Mám ich tri sedem- päť a dvojročné. Skúsila som pri jednom dieťati chodiť od začiatku priamo do kostola, pri druhom sme skúsili aj detské kútiky v kostole. Oveľa viac sa mi osvedčilo chodiť priamo do kostola, už s malým bábätkom. Kým boli v kočiariku a veľa toho nevnímali, sme boli väčšinou vzadu, aby v prípade plaču alebo potreby nakojenia, sme mohli rýchlo vybehnúť von, ináč výborne sa kojí v spovedelnici zwinker S väčšími deťmi - keď už neprespali celú omšu (cca 10 mesiacov a viac - podľa povahy dieťatka) sme chodili do prvej lavice. Deti nie sú schopné vydržať celú sv. omšu v pokoji, ak sa majú pozerať na chrbáty ľudí pred nimi. To, čo sa deje pri oltári ich zaujme. Kritická chvíľa je kázeň, vtedy som vytiahla nejkú knižku s náboženskými obrázkami, aby sa dieťa na tú chvíľu zabavilo. Hračky v kostole veľmi neuznávam, dieťa potom necíti rozdiel medzi týmto miestom a herňou. Tiež sa mi potvrdilo, že dieťa, ak ho doma nakŕmim a dám mu piť, vydrží jednu hodinu bez jedla. To sa samozrejme netýka kojených bábätiek, no tiež som ich okolo roka učila, že sa nekojíme úplne všade. Samozrejme závisí od situácie, ak sú veľké horúčavy, treba mať poruke fľašku s čistou vodou, no nerobiť piknik v kostole. Väčšinou, keď im dáte napiť tesne pred omšou, tak tú hodinu vydržia. Tiež je dobré pri starších deťoch dať ich pred odchodom na omšu vycikať. Zakaždým, keď sme na to zabudli, mi synček hneď po úvodnom prežehnaní sa zahlásil: "Cikať" smile Čo mi veľmi pomohlo bola zásada ak dieťa nesedí v kočíku, držať ho počas celej sv. omše na kolenách alebo na rukách. Ak sa príliš ťahá dole a hrozí plač, radšej s ním vyjsť von, no nepustiť ho behať, ani vonku. Všetky tri deti, a to sú povahovo úplne iné, sa cca. od roka naučili v tichu obsedieť celú sv. omšu na kolenách prípadne na mojich či manželových rukách. V tichu neznamená, že sedia vzorne ako sviece, náš 5-ročný sa niekedy vrtí na mieste ako "prd v gatiach", no naučili sa, že po kostole sa nebehá a že sa nevykrikuje, aj keď občas tiež niečo zahlásia, no je to naozaj len občas. Cca. od dvoch rokov sme ich dávali sedieť vedľa nás. A teraz to dôležité, ako pani Kohutiarová písala, medzi dve deti treba dospelého, hlavne medzi tie mladšie. Ak sa nezačnú poštuchávať a naťahovať, tak sa budú bozkávať a objímať, až kým obaja z tej lavice nespadnú smile

Aja napísané 13.09.2014 18:14

My máme 2 dcérky, s ktorými chodievame do kostola od útleho malička. V kostole boli vždy dobré, nezvykli sme im brávať do kostola ani hračky ani chrumky či nejaké sladkosti (inak mi bolo dosť trápne, keď niektoré dieťa vytiahlo chrumky a keď naše na nich pozerali, ponúkli ich a keď im zachutilo, chodili do tyčiniek či chrumiek ako do svojich... No ale pecka je až táto: raz sme boli na návšteve v Ždiari, kde sme šli aj na svätú omšu. Naša staršia dcérka mala vtedy možno 2 a pol roka, mladšia rok. V Ždiari je pekný zvyk, že miestni, hlavne staršie ženy, chodia na svätú omšu v krojoch a na hlave majú šatku. Keď bolo v kotole ticho, naša staršia dcérka sa poobzerala po kostole a skríkla: JEŽIBABY!!!! smile smile smile všetci upreli zrak na nás, presne si pamätám tie prísne pohľady, no priznám sa, krvi by sa vtedy vo mne nedorezal... ešteže nás tam (takmer) nikto nepoznal... nevedeli sme sa prestať smiať a malej som celý čas vysvetľovala, že sú to dobré tetušky.... smile smile smile

mato napísané 16.07.2014 13:22

Ak ste vo väčšej farnosti, odporúčam dávať chalanov od tých 4-5 rokov miništrovať. Starší chlapci sa o nich postarajú a poväčšine potom sedia ako päť peňazí. Môj brácho bol tiež v kostole strašne neposedný, no od kedy chodí so mou miništrovať, nevyrušuje ani keď je s rodičmi v lavici. Ak máte takúto možnosť, určite to skúste.

Zuzana napísané 26.10.2011 20:18

Páčia sa mi Vaše články na tému detičky a kostol, toľko článkov pokope na túto tému som ešte na žiadnom portáli nenašla, veľmi sa teším a ďakujem! my sme do kostola malú nosili už v brušku zwinker a keď sa narodila, pokračujeme v pravidelných návštevách sv. omše - prvýkrát bola v kostole, keď mala iba 12 dní. v Pezinku - v kláštore u kapucínov - mávame "rodinnú sv. omšu", to je tam potom detí ako smetí od novorodencov až po pubertiakov, takže je to niekedy veselé. ale bratia kapucíni sú v tomto veľmi ústretoví a koľkokrát vyzvú rodičov, že ak sa detičky nevedia "vmestiť do kože", nech ich pokojne povodia po chodbách kláštora. a je tam tiež dosť priestorov za oltárom, na bočnej chodbe... aj niekoľko malých miestností, kde sa dá s deťmi byť. my sme už vyskúšali snáď všetky priestory Big Grins veríme, že raz sa dopracujeme aj do hlavnej lode kostola, ale zatiaľ by sme asi skôr rušili (berieme ohľad aj na druhých a to isté čakáme aj od druhých - aby brali ohľad na to, že je pre nás dôležité byť na sv. omši spolu celá rodina, aj s malou - má teraz 10 mesiacov). podľa mňa osobne je v poriadku zobrať malým deťom na omšu piť, prípadne tým najmenším nejakú hrkálku, hryzátko, možno aj piškótku. ale robiť tam "bufet" či "piknik" pre napríklad 3-ročné deti, to mi už príde prehnané. čo sa hračiek týka, u detí do 1 roka to ešte viem pochopiť, no u starších by bolo podľa mňa vhodnejšie namiesto hračiek mať odložených zopár knižiek, ktoré detičky inak doma nemajú k dispozícii (aby im boli vzácne Mr. Green ) a tie nosiť do kostola - knižky s témami ako Ježiš, anjeli, priebeh omše, príbehy z Biblie (podľa veku, už existujú takéto knižočky aj pre najmenších), tým pádom detičky pochopia, že sú na mieste, kde sa myseľ má sústrediť na Boha a Božie veci, ale majú možnosť sa mu priblížiť svojim spôsobom (nie všade sú detské omše a samozrejme nemôžeme čakať od 2-3 ročných detí, že vydržia sedieť potichu celú omšu). no a videla som tiež niekoľko rodičov, ktoré sa s detičkami potichu prechádzali po kostole, pričom si deti obzerali obrazy, čo sú tam, občas im rodič niečo šepky vysvetlil... to mi bolo veľmi sympatické!

no a tiež sa mi nepáčia pohľady niektorých ľudí, keď nejaké dieťatko začne vymýšľať - veď kde sa majú deti naučiť ako sa správať v kostole, ak nie práve tam?! a tiež treba chápať, že rodičia tým, že majú deti, nestrácajú potrebu kontaktu s Bohom a potrebu spoločenstva pri sv. omši, takže aj z toho hľadiska je podľa mňa pochopiteľné, že tam chcú vodiť aj svoje detičky

ahojcek napísané 15.12.2010 06:17

Super článok Big Grins . Veľmi sa teším, keď mi manžel na jar kúpi auto a budem môcť ísť aspoň so starším dieťaťom (2r.) na naozajstnú detskú omšu Big Grins . Zatiaľ som skončila tak, že na omšu chodím sama (s Bruškom), lebo drobca je ťažké presvedčiť, aby nastúpil do kočíka práve vtedy, keď to ja potrebujem.

Myslím, že dovnútra (počas "celej" omše) sa odvážim ísť s dieťaťom / deťmi až o rok, keď bude mať starší 3r a mladší 1rok - veľmi sa bojím chrípok a pod. Redface .

Vanita napísané 12.09.2010 11:18

Otázku chodenia detí do kostola riešim už šesť rokov od narodenia najstaršej dcéry. :-) Tiež som toho názoru, že dieťa treba vodiť do kostola, aby si zvyklo odmalička a aj keď sa to nezdá, čo - to sa naň nalepí už v útlom veku. My sme to vždy riešili tak, že do cca 2 rokov sme bývali s deťmi vonku pred kostolom, príp. v predsieni, ak bolo zlé počasie. Ale zistili sme, že staršie deti potom vonku pobehujú s húfom iných, jašia sa a vykrikujú, lebo nevnímajú fakt, že sú v kostole (keďže sú vlastne pred kostolom). Big Grins Našťastie býva jedna omša vyhradená pre deti s rodičmi (pán farár stále vyzýva, aby sme na ňu chodili s deťmi už odmalička), preto na nej neriešim pohľady skôr narodených. Vždy si poviem, že v meste je dosť svätých omší, na ktoré môžu ísť a keď sa rozhodnú ísť na detskú, musia počítať s tým, že tam budú deti. Ale tiež sme dospeli k faktu, že deti treba rozdeliť. Najstaršia dcéra (6) už chodí sama dopredu a je na to patrične hrdá. Prostredný syn (3) je s tatinom vnútri a najmenšieho väčšinou ja uspávam vonku. Lebo ak sa stane, že musím ísť so všetkými tromi naraz sama do kostola, je mi naozaj lepšie neísť. Redface To ma vždy psychicky vyčerpá, sústredím sa na usmerňovanie správania 3-ročného syna a zo sv. omše vôbec nič nemám. (On je teraz v takom čertíkovskom období a veľmi dobre vie, že v kostole na neho nemám veľmi páku...)

Myslím, že výsledky chodenia s deťmi do kostola od malička už vidieť. Tak si hovorím, že to stojí za to, hoci sa už veľmi teším, ako vyrastú a prestanú (snáď) robiť neplechu. zwinker

Misa napísané 10.09.2010 21:38

Ano, je to tak, deti v kostole vyrusuju, mrvia sa, behaju, ... to by bolo este dobre, ale deti dobre vedia, kedy cim prekvapit a zavalit nejaku tu pikosku, kedy sa rodic ide od hanby prepadnut. Ale myslim, ze ostatni rodicia to chapu, lebo sami sa obcas v tej neutesenej situacii nachadzaju. Ti, ktori deti bud este nemaju, alebo si uz nepamataju, kedy tie ich boli male, sa obcas neprijemne zamracia, ale co uz...treba chapat aj ich, ze ich to jednoducho vyrusuje.

Treba teda najst nejaky kompromis. Obcas sa dieta pocas bohosluzby kocirovat da (knizky, cukriky, dzusiky, prechadzanie sa,...) Ale je pravda, ze si niekedy na to miniem celu energiu a jednoducho sa na kazen susdredit uz neviem. Tiez vyjs s vrieskajucim deckom z kostola je krajna moznost, navyse v podstate vtedy vyhra dieta (byt vonku vlastne ono chcelo byt) - ale velakrat sa to inak riesit neda.

Ja vitam system, ktory funguje v nasom kostole. Sucasne s hlavnymi bohosluzbami je pre deti v zborovej sieni pripravena besiedka - teda detske sluzby bozie. Je viacero vekovych skupin, kde sa im tema priblizi im primeranym sposobom. Pre najmensie deti (od 0-3 rokov) funguju v tom case nedelne jaslicky, kde sa o deti postaraju mile tety. Treba deti naucit aj na to - spociatku sme tam s nasimi museli byt spolu s nimi. Ale ked si na to deti zvyknu, rodicia mozu byt kludne v kostole a mozu nerusene pocut Bozie slovo (teda zas im primeranym sposobom, lebo aj na besiedke ho pocuju, ale predsa len "kto stvoril blikajuce hviezdy" by rodicom stacit nemalo :-)

Privitala by som, keby ale raz za cas - trebars raz mesacne - boli u nas spolocne bohosluzby - teda aby sa stretli deti aj dospeli. Aby predsalen tu nedelu mohli prezit spolocne a aby aj deti pochopili aj diane v samotnom chrame.

antali napísané 09.09.2010 14:23

Hovorite mi z duse. My chodime s detmi do chramu od ich narodenia. Mame dvoch drobcov - 3,5 a 2 rocneho. Ak vezmem len jedneho, je to ok. Ak su spolu, tak sa potom hambim ako pes. Obaja velmi vyrusuju, hraju sa, pobehuju. Starsie zienky to dost pohorsuje a uz ma neraz pokarhali :O(. Co mam robit? Stale detom vysvetlujem, ze co je dovolene na ihrisku, nie je dovolene v chrame... Doma mi deti naslubuju hory doly, hlavne starsia. Mladsi tomu velmi nerozumie, ale na sluby sa akosi rychlo zabudne... Som z toho nestastna. Manzel uz odmieta ist s detmi do chramu. Ani sa mu necudujem, ale nemyslim si, ze je to spravne riesenie. Chcem viest deti k Bohu. Tak co s tym. Vyrastu z toho... kedy??? Ludia, ktori maju jedno dieta to tiez nechapu. Ale ked su deti dve a takmer rovnako male, riesi sa to tazsie a hlavne vzdy je poruke niekto, s kym sa da robit vystrajat. Niektori sa pohorsuju a mna to dost mrzi. Aj ked napokon sam Jezis povedal: - " Nechajte dietky prichadzat ku mne, lebo ich je Kralovstvo Nebeske." Ale na to ti, ktori sa pohorsuju akosi tiez pozabudli.

ria napísané 09.09.2010 15:22

Antali, nepomohlo by, keby ste si deti podelili a jedno by bolo s ockom v jednej časti kostola a druhé s tebou v inej? Nám to zatiaľ pomáha, síce neviem, dokedy, ale dúfam, že dlho Rolleyes

Ada napísané 08.09.2010 23:33

Váš komentár Big Grins

Ahoj, moja dcerka ma 5 rokov a chodime do kostola od narodenia.nestalo sa ,žeby vyrušovala.sem-tam sa pomrvi,vypita si pit,ale to je normalne.ked bola menšia bravala som jej aj neaku sušienku,piškoty,niekedy aj rožok s maslom.No tie časy su davno preč.teraz si nosi vo svojej kabelke,modlitebnu knižku,čaj vo flaške a občas malu babiku.no je jej zbytočna,lebo sa snou nehra,ale chce ju mat pri sebe.nesedime v prednej lavici,citim sa tam,tak velmi okukovana inymi.sedime vzadu,kde su aj ine deti.

Janka Mich napísané 05.09.2010 22:48

Vzorove su detske omse u salezianov v Ziline - cim mensie deti, tym su viac vzadu. Uz trosku chapavejsie deti mozu sediet na schodikoch a dokonca sa mozu aj pocas omse volne hybat. Cela omsa je naozaj detom prisposobena, deti su vyzyvane ku spolupraci. Tam sa mi bohuzial podari ist iba niekedy, ked som u rodicov na navsteve.

Bezne omse u nas su bohuzial klasicke, ked babky zazeraju a cela omsa je prisposobena skor pre starsie narodenych. Velmi sa mi ale pacil pristup kamaratky co bola u nas na navsteve (ma 5 deti) - starsie v pohode obsedeli sami vpredu a 2 mladsie (2 a 4) mala pri sebe (vnutri blizko vchodu) a mala pre ne pripravene v sacku male hracky. Pocas omse sa potichucky hrali a nikomu neprekazali

miriam napísané 03.09.2010 21:10

no mna deti v kostole dost vyrusuju...nemozem si pomoct ale je to tak,placu,ti starsi sa rozpravaju,vykrikuju..neviem naco je to dobre,osobne nemam potom z kazne nic,nas farar to riesi tym,ze dal namotovat repraky vonku a ked je toho uz privela,mamy vyndu von a pocuju vsteko co sa deje dnu..mozno som taka kriticka,lebo mam u dceru velku,ale myslim si,ze male dieta aj tam z toho nic nema a treba pozerat aj na tych ostatnych........

Andy´s napísané 03.09.2010 12:57

Veľmi sa mi páči celý článok. Aj mňa sa veľmi týka.

Musím konštatovať jedno. Starší chlapec od narodenia bol veľmi dobrý poslušný chlapček. Vždy sa ukážkovo správal v kostole a nikdy nerobil vrtochy. Aj teraz hoci je v puberte s ním problémy nemám. Preto som ťažko chápala, prečo iné deti počas sv. omše pobehujú, vykrikujú a tak. Krútila som nad tým hlavou. Keď nás niekto zo známych pochválil, bola som v siedmom nebi. Odstupom rokov sa nám narodil druhý chlapček, riadny šibal a huncút. Nič ho nenechá na pokoji, pusa sa mu nezavrie až kým nejde spať. A keďže tiež veľmi chcem, aby od ranného veku vnímal sv. omšu, musíme byť v oddelení pre deti s hračkami, pretože v opačnom prípade vlezie ku kňazovi k oltáru, alebo si sadne na schodíky a počas slávenia omše vykrikuje amen. (má síce iba 21 mesiacov, ale obávam sa, že ani odstupom veku, to nebude iné.) Zrejme potrvá nejaký čas, kým mu vysvetlím, čo a ako má a nemá byť počas sv. omše. Veľmi Vás viem pochopiť, pretože nášmu pánovi farárovi malého správanie nevadí, vie že je malý, ale starším ženičkám to lezie riadne na nervy. (Ak ho chcem vziať od oltára, začne vykrikovať akoby ho rezali) Nuž, musíme snáď vyrásť a zmúdrieť, ináč to hádam ani nejde.

PS: Pán Boh mi ukázal ako byť treba neustále pokorným. :-)

ria napísané 03.09.2010 00:06

My vodíme našich chlapcov do kostola od narodenia, ale vzhľadom na ich vek (3, 1) ešte neviem, čo všetko nás čaká. Starší je celkom pokojný, obsedí, počúva, lepí sa čosi na neho. Menší síce trochu chodí okolo mňa, ale ešte nevie hovoriť, tak čakám, či sa z neho tiež nevykľuje "komentátor". No oddelení musia byť už teraz. Jeden s ockom, druhý s mamou, ale aspoň 5 lavíc od seba Big Grins

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised