10. výročie – kto pre Vás písal?

Pokiaľ ste čitateľmi babetka už dlhšie, určite vám mená Saša Mikulová a Dagmar Mozolová nie sú neznáme. Obe na tento webík priniesli veľa článkov a myslím, že aj pozitívnej energie. Osobne som sa s nimi v rodinkovskom prostredí nestretla. Dagmar však poznám veľmi dlho, snáď 15 rokov, z iných súvislostí.

Obe dámy, trojnásobné maminy, vám pred pár dňami predstavila šéfka v článočku o redakčnej demografii. A ja vám dnes ponúkam ich spomienky na čas, ktorý strávili s babetkom.sk.

Pamätáte si čas a okolnosti, kedy ste vhupli do babetka?

Saša: Súviselo to najmä s narodením prvého synčeka, keď som hľadala rady a skúsenosti iných mamičiek a odborníkov a snažila sa sledovať, čo je „in“ v mamičkovskom a bábetkovskom svete.

Dagmar: Áno, veľmi presne. Bola som vyše troch rokov na materskej, práve portál oslavoval šieste narodeniny. Bola som plná mamičkovských tém, mala som dve malé deti a tretie som čakala, a keďže som prirodzene akčný typ, po tých rokoch „doma“ som túžila začať sa nejakým spôsobom realizovať. Rada píšem, pracujem v oblasti médií už roky a práve písanie a tiež redakčná práca pre rodinku mi vtedy  úplne sadla. Mohla som ju mnohokrát robiť z domu, chodila som s deťmi na rôzne podujatia či stretávala som sa s mamičkami, a o tom všetkom som mohla písať pre tento mamičkovský portál, takže sa moje súkromné záujmy prelínali s prácou.

Čo ste na starostlivosti oň mali radi a čo bola „povinná jazda“?

Saša: Mám na ňom rada úžasných ľudí, ktorí za bbt stoja a stáli, mám na ňom rada zdieľanie sa, možnosť slobodne a kreatívne tvoriť, široké spektrum tém a možností. Povinnou jazdou boli niektoré tlačové konferencie alebo PR články, ktorým sa nedalo vyhnúť a ktoré mnohokrát mali minimálnu obohacujúcu hodnotu pre rodičov….páčilo sa mi však, že popri tom bolo vždy dosť priestoru a času podporiť aj dobré a dobrovoľnícke či charitatívne akcie, za to vďaka pani šéfredaktorke, ktorá sa vie zapáliť a otvoriť a nezištne pracovať pre „dobro druhých“, pre podporu našich slovenských rodín (hlavne mamín).

Dagmar: Mala som rada všetko. Ja však som typ „na projekty“, teda nemám rada monotónnu administratívnu prácu, a tak niektoré tie nahadzovania článkov a korektúry som niekedy brala, ako „povinnú jazdu“. Najradšej mám akciu – teda ísť niekam, niečo nahrať / urobiť si poznámky, napísať / dokončiť a začína ďalší projekt. Môžu ísť aj viaceré popri sebe, ale je pravda, že prišiel čas, keď som potrebovala zmenu. Myslela som si, že si len rozšírim „pole pôsobenia“ v inej oblasti, nakoniec ale bol výsledok taký, že som z rodinky odišla.

Mali ste/máte po odchode od neho „absťák“?

Saša: Mám pocit, že som nikdy od neho neodišla, mám ho stále v hlave, je to jednoducho srdcovka. Samozrejme som ostala poznačená aj profesionálnou deformáciou:  všade naokolo vidím, že tá či oná udalosť, to je stvorené na článok do bbt, to by sa určíte zišlo dať na bbt, resp. sledujem, či to tam už niekde je alebo nie.

Dagmar: Na babetko chodím pravidelne, hoci už neprispievam do fóra /kedysi to bol môj spôsob komunikácie s „vonkajším svetom“/ a rada si pozerám titulku, čo je nové. Niektoré články, ktoré ma zaujmú, si rada prečítam. Od môjho odchodu sa veľa na portáli zmenilo, z čoho sa nesmierne teším! Keď som začínala, dávali sme článok denne, neskôr dva denne. Znamenalo to rozšíriť okruh ľudí, ktorí by písali a manažovať ich. Postupne aj počas leta to boli dva denne (to bolo moje posledné leto na portáli). Mnohokrát to bolo vtedy skôr o osobných skúsenostiach mamičiek. Dnes je portál viac profesionálny, čo je úžasné. Nehovoriac o tom, že tu mamičky nájdu naozaj všetko, čo potrebujú, a to nielen rady typu fóra, ale aj fundované. Svojím rozsahom a záberom je tento portál na slovenskom webe jedinečný.

Pamätáte si na zážitok z bábetkovských čias, pri ktorom vám je dobre na duši?

Saša: Áno, keď Vás šéfredaktorka i diskutujúci pochválili za pekný článok, keď vznikali  krásne mamičkovské babetko-online-priateľstvá. Na duši pohladili aj mnohí úžasní ľudia, s ktorými som mala tú česť robiť interview a v neposlednom rade mnoho mamín, ktorých rady či príbehy boli pre mňa povzbudením, že v neľahkej úlohe materstva nie sme samé, že sme na rovnakej lodi.

Dagmar: Iste, najmä si pamätám mnohé baby, s ktorými som bola v kontakte. Veľmi sa teším z výmeny skúseností. Tiež z toho, že práve vďaka rodinke som sa dostala „von“, napríklad na niektoré tlačové konferencie, teda medzi ľudí, kde nie sú deti,  čo bolo pre mňa vtedy nesmierne dôležité.

Alebo pri ktorom sa vám dodnes dvíha bránica či adrenalín?

Saša: Osočovanie, závisť, hrubé a necitlivé reakcie

Dagmar: Pri žiadnom….

Babetku prajeme všetko najlepšie k 10. výročiu!

A ja obom mojim predchodkyniam želám veľa úspechov a radosti práve tam, kde teraz pôsobia!