Opice z našej police

Keď mal môj syn asi 2 roky, dostal od svojej krstnej mamy knižku Opice z našej police (Krista Bendová). Vtedy ma to pobavilo, že na tú si teda ešte počká – v knižke je súvislý text, málo obrázkov, a spústa príbehov na pokračovanie. Pre dvojročného „mimo mísu“, ale za posledný rok (už má šesť) sme ju čítali už asi päťkrát a stále znova a znova sa spoločne vraciame k príbehu troch bratov a 15 opičiek.

Vždy, keď večer deti zapištia, že OPICÉÉÉÉ, normálne sa začínam tešiť, ktorý príbeh je dnes na rade a na čom sa zase budeme smiať. Ústrednou postavou je opičiak Fricko, ktorý má ale špeciálny jazyk, takže trochu šušle. My potom doma niekedy počúvame Fjitkovčinu: „Mamičta moja, čo ši mi to ujobija?“

Fricko sprevádza Ferka, Jožka a Samka na každom kroku, spávajú s ním, chodia do školy a najväčšia sranda príde, keď sa spoločne vyberú na prázdniny ku starkej, na chatu do hôr. Tu ku Frickovi pribudne opičiacke mláďatko Jupko, spoločne im vystavia „máčiju“ (legitimácia) a naspäť do Bratislavy letia lietadlom.

Tam sa stratia a začína séria príbehov, ktoré vedú k tomu, že traja bratia dostanú ďalších 14 opíc. Všetky majú smiešne mená a svoju špeciálnu reč (synátor mi tu cez rameno vraví, že tie reči sú na tom úplne najlepšie). Najviac sa mojim deťom páči tá, ktorá znie: JAPA SAPA VOPOLAPAM MAPATEPEJKOPO ….

Deti pri všetkých dobrodružstvách sprevádza aj trpezlivá mama. Niekedy až príliš trpezlivá, na to že má doma troch chlapcov, ktorí každý deň vymyslia nejaký skvelý adrenalín J

Knižka je to veselá a pokiaľ hľadáte nejaký tip na klasiku, kde na vás dýchne trocha aj vášho detstva, tak OPICE sú skvelá voľba!