Amor, amor

Tato bol jej úplne prvá, ešte prenatálna láska. Už vtedy mi zvykol hladiť klokaní bruch a šepotal jej, zázračnej Mandalke, prapodivné vyznania, ktorým rozumeli len oni dvaja. Bol to zase on, kto jej prvý kukol do očí, keď vyžblnkla z môjho vnútra. Počaroval jej. Keď ho kedykoľvek zbadala, vykrútila sa ako hadia žena jeho smerom a zaľúbene zahúkala. Veď jej aj s patričnou nehou hlasom prepnutým do detskej oktávy hovorieval „ty môj súzvuk dokonalý.“ Dokonalý súzvuk mu za to odkladal najväčšie kusy čokolády. Poslúchala ho oddane ako zvieratko. Tato bol jej najväčší idol. Strýko Freud by mal radosť.

Tatovu pozíciu nemohli ohroziť ani ďalší, viac či menej vydarení favoriti. Nejaký čas ju dostával do tranzu náš paranoidný sused, potom sestrin „tentoraz ten pravý“ a na chalupe mala ešte jeden zaujímavý objekt pozorovania. Vyzeral ako Ind, voňal ako Ind, a zrejme aj rozprával ako Ind, keďže som mu väčšinou nič nerozumela. Nosil počmáranú kabelu a v ústach fajku. Pchal si do nej bazalku. Potom prišiel na scénu Antibáči so zlatou reťazou okolo krku a celoživotným krédom „kto spí, ten nežije.“ Nespal. A miloval ženy. Keď ich už nemohol mať, tak ich aspoň bozkával. Všetky bez rozdielu. Kde prišlo. Raz poobede vletel do chyže, kde oddychovala Mandalkina prababka. Udelil jej obdivný cmuk priamo na chodidlá. Prababka Gusta si v polospánku a v domnení, že ide o muchu, tak kopla, že Antibáči letel ako štupeľ zo svojho obľúbeného šampanského. Keď nám o tom neskôr rozprával, rehotal sa tak veľmi až vibroval. Mandalka naňho chvíľu vytriešťala oči. Vzápätí sa naňho pricucla a už sa aj nabíjala.

Potom som ešte registrovala zopár instantných idolov, ale nebolo to nič vážne. Až kým sa nenamotala na hudbu. Žiadne Kukulienky, hneď seriózna etno muzika. Keď som sa ráno pozabudla, cvrčka vystrčila prštek ako iti, lokalizovala hraciu skrinku a škriekala dovtedy, kým nedostala svoju dávku. Tak sme si do aleluja prehrávali jej lásky-hymnus „Amor, amor,“ ktorý naspieval istý obstarožný bonviván so sci-fi menom Nino Bravo (v preklade skvelý, nádherný a divoký chlapček – nebol celkom kompletný – bolo mi to jasné). V jednom klipe cmúľa cukrovú vatu vo vlnách Mediteránu a mladé sa okolo neho krútia ako hladné medúzy. Naša Mandalka medzi nimi. Samozrejme. No, nemiluj ho.

To bola ďalšia zo zástupu jej platonických lások. Tá nasledujúca už bola celkom skutočná. Filip. Štvrtý pekný, ako sme ho potajme titulovali, našťastie a na rozdiel od Amora, amora jej sympatie opätoval. Presnejšie, ona mu povedala, že ho miluje. On na to, že proti nej tiež nič nemá. V praxi to vyzeralo tak, že kým iné dievčatká zo škôlky na prechádzke fňukali, keď ich pani učiteľka zaradila do dvojice k nejakému faganovi, naša Mandalka sa víťazoslávne niesla ruka v ruke so Štvrtým pekným. Nech všetci vidia.

Láska to bola ale búrlivá. Raz sme boli s jeho kráľovskou rodinou na spoločnej dovolenke a našej malej buchnutej neprekážalo ani to, že sa ju Filip každý deň systematicky snažil utopiť v mori. A nebolo to more citov. Mandalka to však vždy vedela obrátiť na dobré. V duchu svojich rozprávkových začiatkov pekne submisívne ako sa na všetky vychované princezné patrí, šťastne trpela a čakala, kým ich smrť nerozdelí. Nebolo ale treba. Francúzska šľachta sa po čase odsťahovala aj sama a krátko na to padla do minulosti aj posledná spomienka na Štvrtého pekného.

Potom Mandalka nastúpila do školy. Našla si tam najlepšiu kamošku Karmu. Myslela som, že ju chalani na čas prestali baviť. Ale kdeže. Amor tentoraz vystrelil šíp smerom k mrňavému spolužiakovi Mirkovi. S láskou k tomuto škodoradostnému trpaslíkovi, ako neskôr vyplynulo, Mandalka zároveň vstúpila do prvej sestrovražednej vojny – milovali ho totiž obe – ona aj Karma a ani jedna sa podvýživeného Mirka s hobitími ušami, nechcela vzdať. Ten nehanebník si nevedel z dvoch hviezd vybrať a tak vymyslel, načúvajúc odvekému hlasu prírody, prekrásny atavistický súboj – počas veľkej prestávky ich nahnal pod schody, kde sa mali s Karmou fackovať dovtedy, kým sa jedna nezloží. Rozhodca Mirko stavil na silnejšiu samičku, s tou svojou charizmou sa však prerátal. Stálo ich to ale zopár červených fľakov na lícach, kým im svitlo, že Mirko tiež nie je kráľ Slnko, a že ich kamarátstvo je predsa len dôležitejšie ako láska k tomuto skrachovanému rytierovi.

Aj táto epizódka sa teda skončila happyendom. Občas ale chytím paniku. Ako teraz. Vezieme Mandalku na prázdniny ku starkým. V rádiu Nino verklíkuje „Amor, amor“ a cvrčke „letom“ svietia oči…

Tento článok súťaží v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007

(Žiadne hodnotenia)

Loading...