Ďakujem ti za možnosť byť tvojou mamou aspoň v mojom srdci

Milý môj chlapček, prešlo 6 týždňov, odkedy si nás opustil.

Až doteraz som nenašla silu osloviť ťa, hoci na teba myslím každú minútu každého jedného dňa. Vieš, neverím v Boha, ale aj tak mi je nejako ľahšie, keď si pomyslím, že sa na mňa dívaš z neba, ako keď sa na to pozriem realisticky, že ťa jednoducho niet a hotovo.

Shutterstock

Keby si sa na mňa pozeral, myslel by si si, ako dobre to zvládam a že mi ani trochu nechýbaš. Videl by si, ako sa hrám s tvojou sestrou, naháňam sa s ňou v parku, vozím ju na bicykli, chodím s ňou na prechádzky…

Videl by si, ako pijem kávu s kamoškami, organizujem pikniky, stretávam sa s rodinou, pozerám s tvojim tatom seriály a o všetko sa starám. Videl by si, ako sa ráno bicyklujem po meste a počúvam hudbu, ako s úsmevom zdolávam kilometer po kilometri. Videl by si, ako sa naozaj úprimne a od srdca smejem.

Takto to totiž vidia aj ostatní.

Ale ak sa na mňa naozaj dívaš z neba, videl by si aj chvíľky, keď som sama. Je ich síce veľmi málo, ale nie preto, že som taká povaha. Je to môj spôsob, ako sa chránim. Keď mám dni zaplnené jednou povinnosťou za druhou, nezostane mi čas na smútok. Tento recept funguje a ja sa ho držím.

Ale ak sa na mňa naozaj pozeráš, videl by si tú guču v krku, ktorú prehĺtam, keď ma tvoja sestra poprosí, nech jej prečítam „Barborka dostala brata.“

Videl by si, ako odvážne som zbalila a darovala tvoje veci, videl by si aj stisnuté zuby a to, ako som si hrýzla do pery, keď som predstierala, že som silná. Videl by si, keď som zakaždým podvedomky pohladila prázdne bruško.

Videl by si, ako všetkým hovorím, že sa mám dobre, naozaj dobre, ale do tváre mám vpísané, že už nikdy nebudem taká istá, ako predtým.

Videl by si, že frázu „žiadne slzy“ hovorím všetkým ako taký automat namiesto pozdravu. A vedel by si, že nemôžem vidieť cudzie slzy, lebo potom by som nemohla skryť tie svoje.

Videl by si ten moment, keď som len po piatich týždňoch dostala prvýkrát menštruáciu a cítila vinu, že moje telo je nastavené ísť ďalej, ako keby si nikdy neexistoval. Videl by si chvíľu, keď som sa zobudila v nočnej košeli lepkavej od mlieka.

Páči sa mi predstavovať si, že to všetko vidíš, lebo mi to dáva ilúziu, že si existoval, aj keď ťa nikdy nespoznám.

Keď sa teraz dívam späť, nemôžem uveriť, ako ľahko som brala tehotenstvo, že mi nikdy ani len nenapadlo, že sa môže stať niečo zlé. S ľahkosťou som hovorila iným frázy ako „Dúfala som, že to bude dievča…“ „Jejda, ako to len zvládnem s dvomi deťmi do dvoch rokov…“ „Možno sme mohli ešte chvíľu počkať…“

Tieto vety som vravela v uvoľnených rozhovoroch, nikdy nemysliac na to, aké je to šťastie a požehnanie vôbec čakať dieťa. Všetko som brala ako hotovú vec.

Môj milovaný chlapček, ak sa na mňa dívaš z neba, chcela by som, aby si vedel, že mi je to ľúto a že by som ťa milovala najviac na svete, že by som ti zniesla všetky hviezdy, všetko na tomto svete, že by som ti splnila každé želanie, ktoré by som ti videla na očiach.

Ďakujem ti za päť mesiacov, ktoré sme strávili spolu. Ďakujem ti za slzy šťastia, ďakujem za návaly hormónov, ďakujem za každé kilo navyše, ďakujem za každý úder, ktorým si ma pozdravil. Ďakujem ti za možnosť byť tvojou mamou aspoň v mojom srdci.

klokanica.hr