Mať synov sa občas vyplatí. Neverili by ste, akú kritiku viete od nich zožať. Občas, hlavne v letných horúčavách, si na seba nasúkam sukňu. Takú trocha kratšiu. Nie zas moc, veď viete, my maminy máme už svoj „vek“.
Raz, keď som v nedeľu pred odchodom do kostola „lovila“ vo svojom šatníku, som odkiaľsi vyhrabala sukňu, ktorú som už dávno nemala na sebe. No fajn, už len nájsť niečo hore. Obzerajúc sa v zrkadle sa presviedčam, že to nie je ani moc výstredné a ešte mám niečo do seba aj po troch pôrodoch.
Do izby vcupitá môj zlatý štvorročný anjelik. Zastane. Ruky vbok. Hlava mierne naklonená a premeriava si ma.
„No, mami vyzeráš …..“
Čakám na verdikt. Ako čo? Princezná, dúfam vo svojom márnomyseľnom srdiečku. Snáď nie ako ježibaba?! S obavou myslím radšej na rifle pohodené na posteli. U detí fakt niekedy neviete.
Anjelik sa usmeje – dobré znamenie – a s detinskou láskou mi objíme kolená.
„ ….vyzeráš ako dievča.“
Tento článok súťaží v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007