Keď som videla na Vašej milej stránke pojem “DOVOLENKOVA STORY”, hneď mi napadlo podeliť sa s Vami o moju story, ktorá sa udiala minulé leto cez prázdniny…:))
Keďže som v tom čase čakala bábätko a do jeho príchodu na svet mi ešte ostával celý mesiac (ako som si vtedy naivne myslela), rozhodli sme sa vypadnúť z paneláku a ísť na niekoľkodňovú dovolenku. Mala som už “dosť” viditeľné bruško a cítila som sa ako slonica. Chceli sme sa vybrať niekde blízko a tak nám napadli Tatry (hoci za pobyt pri mori by som v tom čase dala všetko).
A tak v jednu celkom fajn sobotu sme sa vybrali za čerstvým vzduchom. Ubytovali sme sa v jednom rodinnom domčeku, kde poskytujú ubytovanie a hneď poobede muž navrhol menšiu túru…
Myslím, že každá baba, ktorá bola niekedy tehotná, si pod pojmom túra predstaví už len navštívenie potravín vedľa paneláku..:))Lenže môj milý mužíček ma presviedčal, že to bude len taká malá prechádzočka a že o dve hodinky sme späť. Tak ma nakoniec prehovoril a ja som na tú malú prechadzočku pristala. To som však ani netušila, že z “prechádzočky” sa vrátime skoro o 22.00..:)) Vrátila som sa totálne vyčerpaná. S mužom bola z mojej strany komunikácia na bode mrazu. To som ale ešte netušila, že po tejto vyčerpávajúcej túre ma bude čakať oveľa viac vyčerpávajúca “túra” môjho dieťatka von na svet..
A tak ako to býva s prvými kontrakciami, prišli bolesti a my s mužom sme o polnoci pálili do najbližšej nemocnice. Nebudem teraz rozpisovať ako prebiehal môj pôrod, môžem len povedať, že moja DOVOLENKOVÁ STORY skončila príchodom našej maličkej NINKY na svet. Myslím si, že krajšie sa naša dovolenka skončiť nemohla..:))
Takže tohtoročnú dovolenkovú story už budeme prezívať s dcérkou..:))
Redakcia:
Zuzana od nás dostáva prvý s 10-tich balíčkov „letnej kozmetiky NIVEA“ za dovolenkovú story. Súťaž stále beží, takže ak máte o čom, píšte!
Buďte radi, že to dobre dopadlo, ale aj tak si myslím že sa nepoučíte, resp. manžel. Človek buď zodpovedný je , alebo nie je. A pokiaľ mu nesvieti kontrolka v takej závažnej situácii, tak ťažko zasvieti vtedy, keď to nie je až také ožehavé. Aj keď …výnimky sú predsa pravidlo.Keď som bola asi pred 15 rokmi s vtedy ešte budúcim manželom na túre s deťmi v tábore,už si nepamätám, kde to bolo, ale boli to riadne hory, zobral si deti po jednom a chodil im po stojačky ukazovať priepasť, držiac ich za ruku.A tak sa tam pozerali. Všetci ľudia si ľahali na zem a pozerali dolu, iba on, hrdina, stál a nakúkal dolu s tými deťmi.Mysela,som, že sa vtedy zbláznim, nepomohlo nič, ani odhováranie.A on si dodnes myslí, že robil správne.Veď ich držal…Ale keby sa mu náhodou zatočila hlava, tak letí aj s dieťaťom. Alebo niečo iné.
Ja by som to nevidela az tak tragicky aj ked je pravda, ze si treba davat pozor, zvlast v tehotenstve. Ja som bola na 5hodinovej ture v 6 mesiaci a v pohode som to zvladla. Samozrejme ze sme nesli tak rychlo, ako bez bruska vsetci zucastneni sa mi prisposobovali. Aj ked som bola nakoniec dost unavena, lebo sme slapali v snehu. A ratali sme aj s tym, ze sa cestou moze “nieco” stat. Preto sme vybrali najschodnejsiu trasu. Pravda je aj to, ze som vedela do coho idem a preto som sa rozhodla ist.
titez mi to pripada maximalne nezodpovedne. je to story ktoru ste si mohli cely zivot vycitat.dakujte Bohu ze sa babo narodilo zdrave. mne vadilo uz cestovanie. tak ani to by som nedoporucovala. po polhodinovej jazde mi bolo zle dva dni.po takomto vylete by to moje dieta urcite neprezilo tak som rada ze nie som taky dobrodruh a ze moj muz ma radsej sedenie za pocitacom akopohyb. aj ked musim priznat ze zaciatkom tehotenstva sme isli k nasim na navstvu a musela som ist 10 km pesi lebo autobus nemal pripoj a on si nezelal aby som zavolala mojmu ocinovi aby pre nas prisiel. ked boli pred dedinou sa mi uz podlamovali kolkna a doslova ma niesol. su to take nezodpovedne decka ti chlapi.nesmieme ich pocuvat
..Nemyslim si, ze to berie velmi privazne:
Mne sa stalo nieco podobne, ked som bola v 5 mesiaci boli sme s manzelom na dovolenke pri mori.Kupili sme si vylet velkou plachetnicou na ostrovy, s tym ze sa nam nemoze nic stat. Na spiatocnej ceste boli obrovske vlny, ktore sme nevideli ,ja som bola s manzelom vpredu. Zrazu na plachetnicu “zautocila” vlna a manzel bol vyslovene zmateny z prednej casti paluby do zadnej.Mne sa zazrakom nic nestalo, ale vidiac manzela, sme si obaja uvedomili, aki sme dokelu nezodpovedni obaja.Esteze ze sa mi nic nestalo….
S tymto pribehom sa radsej ani nechvalilme a ani vo sne by ma nenapadlo pisat tento pribeh ako dovolenkovu storyso “stastnym koncom”, ale ako vystrahu pre vsetky lahkomyselne buduce matky ako som bola i ja…:co by bolo keby..
Nemyslite si, ze beriete tento pribeh privelmi vazne????
SUhlasim s kite, bolo to naozaj nezodpovedne. Zuzka to moze popisovat s nadlahcenim ako chce, ale fakt ze odide v 8-9 mesiaci na turu svedci o jej (prepac zuzka, ale to si naozaj myslim, i ked clanok bol napisany dobre)) o jej lahkomyselnosti , nezodpovednosti a az hluposti…Je vseobecne zname, ze narocne fyzicke vykony tehotnej zeny v tretom trimestri vyvolavaju predcasny porod, takze absolvovanie tury v 3 trimestri je cira provokacia prirody…TPo tomto clanku mi pripadaju smiesne slovenske predsudky a diskusie o tom , ci tehotna ma plavat(jasne ze hej), behat, hrat tenis(jasne ze hej,ale s mierou) a fakt ze tehotna na konci trimestra sa vyberie na turu vedoma si risku predcasneho porodu a vedome vystavuje dieta nebezpecenstvu neposkytnutia vhodneho osetrenia v nevhodnych podmienkach…Inak baby, len pre zaujimavost vo Francuzsku, ak predpokladame,ze by nastal predcasny porod a vrtulnik by mal byt poskytnuty na prevoz matky s dietatom(alebo len rodiacej matky), preprava by vobec nebola preplatena socialnou poistovnou a mila Zuzka by zaplatila 10 000 euros z vlastneho vrecka za takyto “zazitok”.
Mylsím si, že Zuzkin manžel je presne taký istý ako všetci chlapi – myslia to dobre, ale občas im nedopína. Neverím, že by úmyselne chcel ohroziť svoju ženu a dieťa. Niekedy sa jednoducho netreba nechať nahovoriť. Po dvoch hodinách si mohli dať predsa otočku späť. Priznám sa, že ja sama som v 8 mesiaci nahovorila muža na lyžovačku – ja som prirodzene nelyžovala, iba som sa popri svahu presúšala so psom a vychutnávala zimnú atmosféru. Tiež sa mi podarilo trošku prepísknuť, keď som zašla na vzdialenešie pláne a netušiac, že idem po škrupine som sa riadne zaborila do hlbokého snehu. Viete si predstaviť ako som sa odtiaľ s bruchom vyhrabávala. Ešte, že ma vytiahla moja vlčiačka. Bola to riadna zaberačka a široko- ďaleko nikoho, kto by mi pomohol. Teraz sa tiež sama sebe čudujem. Ćlovek fakt niekedy robí hovadiny a dojde mu to neskôr. A je fajn, keď sa nič zlé nestane a môžeme na to spomínať s úsmevom.
Celkom usmevna prihoda… Moj manzel je opacny extrem a mam sa setrit, takze radsej sediet doma s vylozenymi nohami. Kite, nie je Tvoj prispevok velmi kriticky? Ked to Zuzana opisuje posobi to nadlahcene a s humorom (aj ked jej urcite nebolo vsetko jedno), ale takto negativne sa vyjadrovat na adresu jej manzela sa mi zda pritiahnute za vlasy. Ved aby sme nevedeli aki su chlapi…
Zuzana, som šťastná, že nemám takého egoistického a nezodpovedného manžela ako Ty. To sa vôbec nezamyslel, ako tebe a bábätku môže ublížiť? Z Tvojho príspevku som bola zhrozená. Bábätku prajem všetko to najlepšie a Tebe veľa šťastia. Pri takom manželovi ho budeš potrebovať.
Zuzana, v prvom rade gratulujem k dcerke Ninke a k jej prvemu rociku. Moj pribeh je podobny tvojmu, hoci v inom zmysle. Tiez som isla do nemocnice po nasej “ture”, ale bolo to presne v planovanom termine porodu. Uz som sa citila ako slonica a myslela som si, ze dietatko sa snad ani nenarodi 🙂 A ked sa ma v ten den asi uz piaty clovek opytal kedy mam termin, bola som taka nastvana, ze co koho do toho 🙂 Moj mily muzicek ma donutil 20x vyjst a zist hore a dolu schodami v nakupnom stredisku a potom este na rychlu polhodinovu prechadzku v januari a ked sme dosli domov, uz som len citila, ze mi praskla plodova voda a isli sme 🙂 Nasa mala ma dnes uz 6 mesiacov. A nemozem si vynachvalit ako ma tie schody dohnali rovno do porodnice. Este jeden den a asi by som prisla o nervy 🙂 ha ha
Nehnevaj sa, ale bolo to hlavne nezodpovedne ist na turu na konci 8 a zaciatkom 9 mesiaca…
No, s mojim mužom to bol presne opačný problém. Na začiatku ôsmeho mesiaca som sa musela šetriť, v Tatrách povolil tak prechádzku na Hrebienok, stále sme museli robiť prestávky a ja som sa cítila aj na Kriváň. Zrejme nikdy nevedia správne zvážiť situáciu :-)))
Pojem “mala prechadzka” a slova “to zvladnes hravo” apod. veeelmi dobre poznam a otvara sa mi nozik vo vrecku, ked to pocujem. Nastastie sa uz dokazem branit a viem aj odhadnut, co sa za tym skryva. Vsetkym zenam odporucam, aby v prvom rade pocuvali svoje telo a az potom niekoho ineho. Lebo to nemusi vzdy tak dobre dopadnut.