O Jankovi a Marienke

Dušan Kočlík (príspevok do súťaže FEJTÓN RODINKA.SK 2007) 2

Kde bolo tam bolo, žil Janíčko spoločne s rodičmi v strohom panelovom dome. Netrvalo dlho, a keď Janíčko dospel a dospel aj k rozhodnutiu, že je vo veku, keď už jeho rovesníci sa ženia, priviedol si do bytu Marienku s cieľom založiť si rodinný krb. Hoci byt už bol v súkromnom vlastníctve, celý panelák pôsobil nedotklivo a chladne. No a kdeže sú tie časy, keď v malinkej drevenej chalúpke praskali v peci polená, vôňa živice sa miešala s vôňou pečených buchiet a človek vedel, že z treskúcej zimy vojde do teplučkej miestnosti.

Tak došlo aj k tomu, keď ľudia posedávali v zime vo svetroch a účty za teplo sa šplhali do závratných výšok, že sa začala modernizácia, zatepľovanie a aj posledné drevené okná sa vymenili za plastové. Tie sa tvárili ešte odmeranejšie a chladnejšie. No s výmenou okien sa stalo, že Janko s Marienkou ostali bývať za oknami bez žalúzií a dokonca aj bez záclon a cítili sa ako vo výklade obchodného domu. Odrazu spoznali susedov z paneláku oproti, kývali si a učili sa posunkovú reč. No so skracovaním denného svetla a postupujúcou jeseňou prišli na to, že predvádzať live vlastnú reality show nie je to pravé orechové a začali uvažovať o zakrytí okna čo uprednostňovala hlavne Marienku a preto požiadala Janka, aby to zariadil. Kedysi to bolo ľahké, taký Janko premohol draka a bolo. Ale keby mu strčili do ruky takú vŕtačku… no neviem – neviem.

Marienka zvolila čisto ženský prístup a trošku sa okolo Janka potočila:

„Janíčko, vyvŕtaj diery, dáme si tam garnížu.“

Janko najskôr, že on to nevie, že ešte nikdy vŕtačku nedržal a pokúsil sa delegovať túto prácu na starších členov rodiny. No akosi sa stretol s nepochopením, lebo na ďalšom okne už záclona dávno visela a argumentom, že mládenec súci na ženenie by už mal ovládať niektoré remeselné práce. Janko s cieľom zjednodušenia remeselnej práce si vzal kladivko, klince a naivne sa pokúsil prichytiť predmet záujmu o panel. Výsledok je každému zrejmý, alebo skoro každému. Keď sa mu to nepodarilo, Marienka začala pritvrdzovať, Janíčko zvolil k problému riadny profesionálny prístup. Ľahol si oproti oknu na váľandu a nejaké dve – tri hodinky sa venoval dôkladnej psychickej príprave. Avšak ani táto premyslená taktika mu nevyšla, pretože Marienka sama vzala vŕtačku do ruky a ohrozovala ňou svoje široké okolie. Janíčkovi neostalo iné, len sa pustiť do boja. Ako skoro každý mladý človek má svoj rozum, tak radu o predvŕtaní otvoru do panelu tenkým vrtákom nebral vážne. Predsa nebude vŕtať dvakrát. A tak po takmer trojhodinovom boji s nepríjemným panelom vyrobeným za bývalého režimu, možno aj preto kládol taký pasívny odpor, sa mu podarilo zdolať protivníka a za obdivného pohľadu Marienky celý vyčerpaný založil na okno záves a záclonu. „A je to!“ Dobrá vec sa však podarila a široká rodinná verejnosť uznala, že sa Janíčko môže oženiť, keď preukázal takéto schopnosti.

V rozprávkach to mali naozaj ľahšie. Hlúpy Janko premohol draka, ktorý určite nebol taký nepoddajný ako panelová stena, za to bez váhania mu skočila dievčina s velikánskym venom a polovicou kráľovstva do náručia.

Rozprávky končia tak, že je v nich zvonec… alebo vetou: „A všetci žili šťastne, aj garnížka drží, ak ešte nespadla.“ A Janíčko sa naučil niečo, čo sa mu v živote s Marienkou bude ešte veľakrát hodiť. Asi všetci rodičia poznajú tú chvíľu, keď chcú pomôcť radou alebo dieťaťu vezmú z rúk nebezpečný nástroj, aby si dieťa neublížilo. Nuž život naučí aj vŕtačkou narábať… a nielen to….

Tento článok súťaží v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. dobre napisane! zo zaciatku sice prilis dlhe suvetia, ale rozvinulo sa to do pekne vyvazeneho celku…gratulujem, konecne volaco takto celistvo uchopene…a s nenasilne vsadenou pointou!

Pridaj komentár