Prečo sa teším, až moje deti pôjdu do škôlky?

Verím, že nielen ja, ale aj iné pracujúce matky, ktoré okrem dovolenkovania, opaľovanie a výletovania musia stíhať aj prácu, upratovanie, nákupy a letné zaváranie sa pomaly, ale isto tešia, až ich potomkovia zabalia papučky, pyžamo a najobľúbenejšie hračku a vyberú sa do škôlky.

Škôlka má z pohľadu pracujúcej matky niekoľko úžasných benefitov, ktoré (podľa môjho skromného názoru), nenahradí ani celodenný pobyt v rodičovskom náručí. Už o pár týždňov posielam do predškolského zariadenia aj druhého potomka a toto je pár mojich radostných bodov z nekonečného radu škôlkarských výhod.

Kamaráti nadovšetko

Neviem, ako rodiny žijúce na dedine, ale my mešťania-bytovkári máme s kamarátmi problém. Lebo to je to, po čom moje deti najviac túžia. Pýtajú sa na deti, dievčatá, chlapcov, kamarátov, parťákov z okolia. 

V anonymite mesta je veľmi náročné nájsť deti, ktoré sa budú s tými vašimi hrať, nebudú sa neustále biť, ich rodičia usúdia, že ich vychovávate podľa dostatočných noriem… No a nesmie chýbať povestná „chémia“, teda, že sa vaši potomkovia skamarátia a budú sa mať radi. Lebo ono sa to niekedy nestane.

Máme šťastie na pár takých rodín. Ale stačí, aby prišli sviatky a prázdniny, a Janko, Marienka, Filipko, Chiarka, Alexko a Žofka nie sú nikdy doma. A my sa ich nevieme dočkať.

Tento problém nám rieši škôlka, kde si moje dieťa číslo jeden našlo kopu kamošov a verím, že druhé to zvládne rovnako hravo.

Zážitky

Moje deti sú zážitkoholici. Radi objavujú, spoznávajú, skúšajú. A pani učiteľky v našej škôlke sú zas neuveriteľne tvorivé. Raz divadlo, potom hvezdáreň, folklórne vystúpenie, výstava, koníky, požiarnici, plávanie, pozorovanie vtáčikov… 

Tam, kde trpezlivosť a fantázia mamy končí, škôlka začína. A ja som za to neuveriteľne vďačná. Pretože leto, aj keď je dlhé, vyžaduje moju pozornosť aj inde. Teším sa na čas, až moje deti budú opisovať, čo všetko v škôlke videli a zažili. A ja budem doma vystavovať obrázky z týchto životných momentov.

Koniec ponorkovej choroby

Mamičky, napíšte mi, že v tom nie som sama. Deti sú super, milujeme ich, ale celý deň a celú noc spolu je niekedy veľa aj na koňa. Nie to ešte na dvojnásobnú mamu.

Teším sa na moment, keď nákup na večeru nebude vyžadovať organizačné schopnosti predsedu vlády, keď sa nebudem musieť po stýkrát počas dňa hrať na uspávanie ružového dúhového koňa (ale trebárs len po druhý či tretí raz).

Teším sa, ako mi budú deti chýbať, ako budem vymýšľať, čo po škôlke podnikneme, ako budem riešiť výlety na spoločné víkendy a ako už v septembri naplánujem program na vianočné prázdniny. Teším sa na to stískanie a radosť pred škôlkou o pol štvrtej poobede.

Lebo vzťahy potrebujú aj kvapku odlúčenia.

Česť práci

Už nejaký ten piatok pracujem z domu. Veľa ľudí sa pýta, ako sa to s dieťaťom, ktoré ešte nechodí do škôlky dá.

Pravdou je, že nedá. Potrebujete ohromnú dávku vytrvalosti, flexibility, zásadovosti a samozrejme, schopnosť dokonalého odriekania. Lebo práca z domu s jedným či dvoma deťmi znamená, že pracujete po nociach.

Prípadne vám budík zvoní o piatej ráno. Že nepozeráte seriály, nedeľné trháky na HBO, nečítate bulvár (a neviete, čo sa deje). Že pracujete z dovolenkovej destinácie (v noci, ako inak), že kolabujete, keď nefunguje wifi pripojenie.

Znamená to, že nemáte kedy upratovať, variť, sem-tam ani žiť. Trpezliví a tolerantní šéfovia sú must-have prázdninovej sezóny.

Po niekoľkých rokoch takéhoto života sa teším na prácu v doobedňajších hodinách, nočný spánok a na to, že si konečne rozpozerám nejakú super minisériu, prečítam knihu a večer otvorím fľašu vína (lebo v práci sa proste nepije). 

Hurá, nákupy!

No a na záver najkrajšia časť blížiacich sa povinností. Tie nekonečné zoznamy nevyhnutných drobností, bez ktorých sa malý predškôlkar nezaobíde.

Vôňa nových papučiek, ešte nerozbalený ruksačik, jeansová bundička, šaty na prvý deň zavesené na vešiačiku. Všetko novučičké, voňavé, nenosené, nezničené. Tá atmosféra očakávania a nové začiatky, ktoré si my mamy pamätáme ešte z detstva.

Je to tu zas. Začiatok nového (pred)školkého roka. A ja sa už neviem dočkať. Aj za deti.

(9 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...