Prečo sa teším, až moje deti pôjdu do škôlky?
13.08.2018 7Kým v posledné júnové týždne nedočkavo odrátavame zostávajúce hodiny do prázdnin, v polovici leta sa situácia obráti.
- shutterstock
Verím, že nielen ja, ale aj iné pracujúce matky, ktoré okrem dovolenkovania, opaľovanie a výletovania musia stíhať aj prácu, upratovanie, nákupy a letné zaváranie sa pomaly, ale isto tešia, až ich potomkovia zabalia papučky, pyžamo a najobľúbenejšie hračku a vyberú sa do škôlky.
Škôlka má z pohľadu pracujúcej matky niekoľko úžasných benefitov, ktoré (podľa môjho skromného názoru), nenahradí ani celodenný pobyt v rodičovskom náručí. Už o pár týždňov posielam do predškolského zariadenia aj druhého potomka a toto je pár mojich radostných bodov z nekonečného radu škôlkarských výhod.
Kamaráti nadovšetko
Neviem, ako rodiny žijúce na dedine, ale my mešťania-bytovkári máme s kamarátmi problém. Lebo to je to, po čom moje deti najviac túžia. Pýtajú sa na deti, dievčatá, chlapcov, kamarátov, parťákov z okolia.
V anonymite mesta je veľmi náročné nájsť deti, ktoré sa budú s tými vašimi hrať, nebudú sa neustále biť, ich rodičia usúdia, že ich vychovávate podľa dostatočných noriem... No a nesmie chýbať povestná „chémia“, teda, že sa vaši potomkovia skamarátia a budú sa mať radi. Lebo ono sa to niekedy nestane.
Máme šťastie na pár takých rodín. Ale stačí, aby prišli sviatky a prázdniny, a Janko, Marienka, Filipko, Chiarka, Alexko a Žofka nie sú nikdy doma. A my sa ich nevieme dočkať.
Tento problém nám rieši škôlka, kde si moje dieťa číslo jeden našlo kopu kamošov a verím, že druhé to zvládne rovnako hravo.
- shutterstock
Zážitky
Moje deti sú zážitkoholici. Radi objavujú, spoznávajú, skúšajú. A pani učiteľky v našej škôlke sú zas neuveriteľne tvorivé. Raz divadlo, potom hvezdáreň, folklórne vystúpenie, výstava, koníky, požiarnici, plávanie, pozorovanie vtáčikov...
Tam, kde trpezlivosť a fantázia mamy končí, škôlka začína. A ja som za to neuveriteľne vďačná. Pretože leto, aj keď je dlhé, vyžaduje moju pozornosť aj inde. Teším sa na čas, až moje deti budú opisovať, čo všetko v škôlke videli a zažili. A ja budem doma vystavovať obrázky z týchto životných momentov.
Koniec ponorkovej choroby
Mamičky, napíšte mi, že v tom nie som sama. Deti sú super, milujeme ich, ale celý deň a celú noc spolu je niekedy veľa aj na koňa. Nie to ešte na dvojnásobnú mamu.
Teším sa na moment, keď nákup na večeru nebude vyžadovať organizačné schopnosti predsedu vlády, keď sa nebudem musieť po stýkrát počas dňa hrať na uspávanie ružového dúhového koňa (ale trebárs len po druhý či tretí raz).
Teším sa, ako mi budú deti chýbať, ako budem vymýšľať, čo po škôlke podnikneme, ako budem riešiť výlety na spoločné víkendy a ako už v septembri naplánujem program na vianočné prázdniny. Teším sa na to stískanie a radosť pred škôlkou o pol štvrtej poobede.
Lebo vzťahy potrebujú aj kvapku odlúčenia.
- shutterstock
Česť práci
Už nejaký ten piatok pracujem z domu. Veľa ľudí sa pýta, ako sa to s dieťaťom, ktoré ešte nechodí do škôlky dá.
Pravdou je, že nedá. Potrebujete ohromnú dávku vytrvalosti, flexibility, zásadovosti a samozrejme, schopnosť dokonalého odriekania. Lebo práca z domu s jedným či dvoma deťmi znamená, že pracujete po nociach.
Prípadne vám budík zvoní o piatej ráno. Že nepozeráte seriály, nedeľné trháky na HBO, nečítate bulvár (a neviete, čo sa deje). Že pracujete z dovolenkovej destinácie (v noci, ako inak), že kolabujete, keď nefunguje wifi pripojenie.
Znamená to, že nemáte kedy upratovať, variť, sem-tam ani žiť. Trpezliví a tolerantní šéfovia sú must-have prázdninovej sezóny.
Po niekoľkých rokoch takéhoto života sa teším na prácu v doobedňajších hodinách, nočný spánok a na to, že si konečne rozpozerám nejakú super minisériu, prečítam knihu a večer otvorím fľašu vína (lebo v práci sa proste nepije).
Hurá, nákupy!
No a na záver najkrajšia časť blížiacich sa povinností. Tie nekonečné zoznamy nevyhnutných drobností, bez ktorých sa malý predškôlkar nezaobíde.
Vôňa nových papučiek, ešte nerozbalený ruksačik, jeansová bundička, šaty na prvý deň zavesené na vešiačiku. Všetko novučičké, voňavé, nenosené, nezničené. Tá atmosféra očakávania a nové začiatky, ktoré si my mamy pamätáme ešte z detstva.
Je to tu zas. Začiatok nového (pred)školkého roka. A ja sa už neviem dočkať. Aj za deti.
Odosielam Váš hlas...
O AUTOROVIGréta ČiernaNikdy som nechcela byť mama. Chcela som byť letuška, herečka, frajerka Russela Crowa, investigatívna novinárka, kuchárka, cestovateľka. No teraz dozrievam v obyčajnú správnu mamu a učím sa, čo je dôležité. Učím sa materstvu. |
Tiež som chcela Linduške fon N odpísať na jej - nič nemusíte - ...ale Devče, lepšie by som to asi nesformulovala...
Jednoducho, keď niečo robím - musím urobiť - tak to neznamená, že ma do toho tlačí niekto (napríklad nejaký strašne despotický lenivý chlap, že Linduš), ale že zavarené mať chcem, že na kupko s deťmi ísť chcem, že vymaľovanú predsieň mať chcem, že k babke do záhrady chcem, aj na grilpárty ku kamošovcom...a preto to musím urobiť. To je dosť bežné a normálne. Aj to, že si potom treba dať pauzičku alebo aj dlhšiu pauzu :-)
Ja toto nechápem. A tiež pracujem z domu. Ale deti by som do škôlky nedala...a ani som nedala a (až prídu a dorastú ďalšie) ani nedám.
celý článok nebol o práci
..sú iste mamičky, ktoré vedia zariadiť dieťaťu aj exkurziu v NASA, lebo keď sa chce.. a na socializovanie si vystačia s kamarátmi z ihriska, sesternicami/bratrancami a tetou z obchodu, ale pre nás ostatných má stále škôlka x výhod..
Stobodový článok!
Len jedna malá poznámka hneď v prvej vete, nič stíhať nemusíte, ani zavarat, ani milión x ďalších zbytočnosti. Pracujete a robíte čo ste vymenovali preto že chcete a keď to robiť nechcete tak to jednoducho nerobte. Musíme všetci iba zomrieť. Ak niečo chcete robiť, urobte to, ale potom sa nestazujte že niečo musíte, nemusíte totiz nič.
Tiež som sa nevedela dočkať konca nekonečných prázdnin. A kedy konečne moje decká budú nastúpené ráno o 8 mej v prvý septembrový pondelok v škôlke a v škole. A to ani nechodím do práce, som "len na dovolenke" s najmladším dieťaťom. Ale prázdniny, keď treba vymýšľať program pre deti, aby neboli celé dni pri TV a tablete, to dá fakt zabrať. UFF!
..samozrejme, že človek nič nemusí, len čo si navymýšľa.. ja osobne si navymýšľam vždy toho toľko, že 4/5 nakoniec povypúšťam, aby som sa nescvokla, ačkoliv by som chcela prevelice postíhať všetko.. o zbytočnostiach by som ale takto suverénne nehovorila..
otázka je, čo chcete dieťaťu odovzdať, aké hodnoty mu vštepiť, čo ho naučiť si vážiť.. môžete byť nad vecou, nejaký čas venovať dieťaťu, nejaký sebe, ukázať mu, že viete relaxovať a užívať si, pozrieť si film pri vínku, a tú presnidávku kúpiť cestou do kaviarne alebo na ihrisko.. ale môžete tiež chcieť dieťaťu ukázať, že presnidávka nerastie normálne na strome, že na fungovanie domácnosti sa aj nejakým domácim prácam treba povenovať a prípadne aj dieťa zapojiť, že bez práce nie sú koláče a na či už bicykel, telefón alebo hoc len džúsik treba jednoducho zarobiť.. možete proste chcieť pokúsiť sa ho naučiť zmyslom pre povinnosť, zodpovednosť, úcte k niečej práci atď a pod......