Sladkých 19 a dieťa v náručí

Advertisements

Pamätám sa na to, ako mi ho vložili do rúk a ja som na neho pozerala a nevedela čo s ním. Žiadna emócia. Ani strach, ani radosť – nič.

7. október 2014 o 8:20 ráno. Mám sladkých 19 rokov. Za sebou mám 36-hodinový pôrod a na rukách mini dieťa. Moje dieťa.

Akoby mi všetko vyfučalo z hlavy

Len som sa na svojho syna pozerala a rozmýšľala, čo s ním ďalej. Nezaplavil ma žiadny hormón šťastia, ani radosti. Úžas z narodenia syna vystriedal strach.

8. október 2014…deň, kedy nás prepustili domov… deň kedy sa z môjho syna stal pokusný králik menom Tobias.

Pokusný králik menom Tobias

Prvý deň doma dopadol tak, že pri prvom plači som volala do nemocnice, lebo „veď on plače a ja neviem čo s ním“, prebaľovanie a prezliekanie končilo mojim spoteným čelom, lebo veď „čo keď mu polámem ruky a nohy?“.

Nevedela som zistiť, prečo plače, kedy ho treba prebaliť a prečo je stále na mne nacucnutý.Vôbec som nevedela, čo vlastne chce.

Po piatich dňoch sme mali pred sebou prvé kúpanie. Fajn. Odhodlaná som sa pustila do googlenia. Písali, že voda má mať cez 37 stupňov. Prvé kúpanie s plačom, krikom a nervami. Druhé dopadlo rovnako, tretie detto.

Na štvrtý pokus som sa vykašľala na rady a knihy a napustila teplejšiu vodu. Dieťa bolo zrazu šťastné, spokojné, usmiate a ja tiež. Konečne.

Bože, koľko si musel toho „vytrpieť“ kým sme sa naučili spolu žiť. Môj pokusný králik…Na metódu pokusov a omylov som si musela zvyknúť aj ja.

Zdá sa, že som to robila dobre. Veď žije :-). Dnes oslavuje dva roky. Naše dva spoločné roky, plné najrôznejších emócií.

Dva krásne roky, plné radosti i zúfalstva, nervov a plaču, starostí i smiechu. Všetko najlepšie mu prajem. Aby mal som mnou toľko trpezlivosti, koľko ja s ním a najmä zdravie.

Môj prvý, milovaný, najkrajší a najuplakanejší syn! Všetko najlepšie!