Zo životaVaše príbehy

Výchovná

 Ahoj, tu je Lexi!   14.06.2005   42

Vyplazeny jazyk

Posledná výchovná padla u nás v roku 1988. Presne si ju pamätám – mala som asi pol roka starý vodičský preukaz, v piatkovej dopravnej špičke som šoférovala cez mesto, v očiach smrteľný strach, na tachometri štyridsiatka a dieťa v aute. Junior, vtedy asi dvojročný, sa na zadnom sedadle zmocnil mojej kabelky, vybral z nej peňaženku a za jazdy cez otvorené zadné okienko vypúšťal postupne jej obsah – v novembrovom vetre ulicou poletovali bankovky, mince, dôležité telefónne čísla, ústrižok zaplateného šeku z jaslí, lístky z čistiarne, poukážky na obedy. Bezmocne som tú skazu sledovala v spätnom zrkadle. Moje úsilie zabrániť mu v tom výkrikmi, hrozbami a prosením bolo márne. Zastať som nemohla, obrátiť sa v plnej križovatke nešlo. Kto si pamätá svoje šoférske začiatky v meste, iste chápe, že ak som nás oboch nechcela zabiť, viac sa v danom momente robiť nedalo.

 

Priznám sa, za križovatkou som zastala a plesla som mu po ručičke. Dvakrát. Bolo v tom celé moje sklamanie nad vlastnou šoférskou neschopnosťou, napätie z nezvládnutej situácie, stres a strach. Nebolo v tom nič výchovné a ani som tým u Juniora nič nedosiahla.

Bola to jednoznačne moja chyba. Kľučka na otváranie okien mala byť zabezpečená, dieťa pripútané v sedačke a moja kabelka na prednom sedadle ďaleko z dosahu dieťaťa.

Dnes táto historka zabáva spoločnosť, rovnako ako mnoho ďalších, za ktoré by si v čase, kedy sa stali, zaslúžili moje deti prinajmenšom jednu po ušoch. Mne už ale od roku 1988 ruka nikdy nevyletela. Deti nebijem a aj keď som zo začiatku počúvala aké budú nevychované, ako im neurčím nijaké hranice, aké budú nezvládnuteľné a ako mi budú neskôr skákať po hlave, môžem na základe svojich dlhoročných skúseností zodpovedne prehlásiť, že tieto hrôzyplné predpovede sa nenaplnili.

Na mojom súkromnom No-nezabili-by-ste-ich zozname pribudli pritom iba v posledných mesiacoch oveľa výživnejšie kúsky, napríklad vtedy, keď:

  1. Juniorka napriek tisícnásobným zákazom čokoľvek konzumovať pri počítači vyliala do klávesnice pol hrnčeka čaju a snažila sa ju vyčistiť kompletným osprchovaním, pretože tento haluzný návod čítala na niektorej zo svojich hackerských stránok;
  2. Malá fixkou napísala na celú jednu vymaľovanú stenu detskej izby milostné vyznanie Petrovi Končekovi, alias Blackovi P. a vyzdobila ho srdiečkami a kvetinkami, pretože to presne tak urobil aj Václav Neckář pre Helenku Vondráčkovú vo filme Šíleně smutná princezna;
  3. Junior nechal darček pre triednu profesorku celé prázdniny vo svojej skrinke v šatni, takže začiatkom septembra celá šatňa smrdela od zhnitej kytice a roztečeného dezertu, pretože Junior predsa nie je vtierka, aby dával profesorke darčeky;
  4. Juniorka svoje nedojedené desiate celý školský rok schovávala za skriňu s oblečením, kde sme ich prilepené a prisušené našli pri prázdninovom maľovaní a ako dôvod uviedla, že nechcela aby som bola smutná, keď som sa s tými desiatami toľko natrápila;
  5. Krpček vybral Malej z aktovky najopatrovanejší zošit s diktátmi a pripísal doň svoje predstavy o tom, ako by mali vyzerať písmenká, čo si následne aj ohodnotil vlastnoručne nakreslenými prasiatkami, včeličkami a autíčkami, lebo veď aj on už vie písať;
  6. Junior po príchode z tréningu už po päťstý tisíci šesťdesiaty tretí raz nedal obsah tašky do prania, ale švacol ju aj s použitými trenírkami, ponožkami a tričkami do skrine, nechal tak do ďalšieho tréningu a najmä opakovane použil, bŕŕŕ;
  7. Juniorka nasľubovala, že ak ju pustím na koncert Avril Lavigne, určite si uprace, umyje riad, vyvenčí psa, atď. atď. (podrobnosťami nebudem márniť váš drahocenný čas) a tesne pred odchodom na spomínaný koncert svoj bordel zdvojnásobila, psa nechala skučiaceho na starosť Malej a ďalší špinavý riad sa ani neobťažovala po sebe odložiť zo stola do drezu;
  8. Krpček s výkrikom „Ja! Ja!“ zaboril pršteky do dívídíčka a snažil sa ho otvoriť aj napriek zjavnému odporu prístroja, výsledkom čoho je, že prístroj zostal otvorený navždy;
  9. Malá sa dostala k počítaču práve vo chvíli keď som mala rozpísaný neuložený dokument a na jeho otázku či „Chcete uložiť zmeny v dokumente Ahoj tu je Lexi11“? neomylne stlačila Nie, zavrela súbor a zvolila stránku Barbie.com;

Koľko je takých situácií, keď najkratšou cestou by bolo dieťaťu jednu plesnúť?

 

Keď je najhoršie, spomeniem si na radu môjho kamaráta Vojta: „Zabiť to nemôžeš, vychovať sa to nedá. Musíš len vydržať.“

 

A vy ako? Vydržíte bez výchovných?

 

Lexi.

 

Odosielam Váš hlas...
Zatiaľ nehodnotené. Budete prvý!
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Alebo si vyberte iný recept podľa veku vášho bábätka
Najčítanejšie
Komentáre k článku
ZuzanaBB napísané 25.06.2005 22:57

skvele sa bavím. Je to tu super a prispejem aj ja. Keď som mala asi 4 roky, tak mali rodičia v spálni zavesenú veľmi starú pravoslávnu ikonu. Stála asi 10000. Ale mne sa nepozdávala tá jej holá hlava, a žltou voskovkou som jej domalovala nádherné žiarivožlté háro. Bola som zo svojim dielom veľmi spokojná. Rodičia už menej. Jej reštavrácia stála ďaľších 2500. Alebo na prázdninách u babičky. Bola som vo veku, keď ma zaujímali bábiky. Nemala som pre ňu svadobný odev, tak som zúplne novej, práve zavesenej záclony vystrihla celý obrovský štvorec, tak, že po obvode zostal asi iba 4-5 cm lem záclony. Ale boli svadobné šaty, a to bolo podstatné. Keďže mám tri deti a určite aspoň jedno bude po mne ( dúfam, že iba jedno), tak sa mám na čo tešiť. Podotýkam, že ani pri jednom z týchto skutkov som nedostala. ANI NÁPRAVNÚ. Keď som sa o tom rozprávala s našimi, s odtupom asi 22 rokov, opýtala som sa prečo ma vtedy nevytrieskali. Odpovedali mi, že mali čo robiť aby sa nerozosmiali pri mne, a že vždy skúmali, čo ma k tomu viedlo. Keďže to nebola neposlušnosť, ani klamstvo - vždy som im povedala pravdu, ale sneha niečo pekné urobiť, tak ma výchovná minula.

evycka napísané 23.06.2005 23:49

ahojte, zase prispejem, aj ked zase neskoro... az dnes sa nam rozbehol inet a citam vsetko co som za 3tyzdne zmeskala... nuz, ja patrim medzi matky ktore biju, alebo -snad- patrila som... drobec1 ma 2roky, drobcica2 ma 2mesiace a ja mam 27 a nezvladam 2deti naraz. ked som bola v 8.mesiaci s drobcom1 na prechadzke a on sa zrazu posadil do snehu a odmietal sa postavit, vobec ho netankovalo ze je zima, ze odchadzam, ze ma uz hodnu chvlu nevidi, jednoducho sedel a krical. nezostavalo mi ine, iba sa ponho vratit, rozzurena dobiela, nacapat mu na zadok a dovliect ho na obrovskom bruchu domov. az teraz si uvedomujem aky je este malicky a ako vela od neho vyzadujem a dufam ze moje slabe nervy na nom nenechaju trvale nasledky.

evulik napísané 21.06.2005 10:04

Moja starsia babula ma 6 rokov, a vie cloveka privadzat k nepricetnosti. Prave preto, ze som nervak, a viem sa nechat vyhecovat, deti NEBIJEM. Pretoze keby som zacala, tak ju umlatim. Preto sa jej radsej ani nedotknem. Za svoj zivot som ju zbuchnatovala snad 3x, ale mna to bolelo viac, ako ju. Bola som zo seba vydesena, coho som schopna, a ako mozem stratit sebakontrolu. Nikdy, nikdy, nikdy viac - bolo mi, ako keby niekto zmlatil mna. A to dostala len par buchnatov do chrbta. Ona je provokater - napriklad jej poviem, oblec sa, veci mas na kociku. A ona sa opyta: Na ktorom??? Ako keby sme ich mali doma osemnast!! Alebo kazde rano sa oblieka tempom slimacika, a ked jej poviem: Ivus, pohni, musime sa ponahlat do skolky, nestihnes ten vylet!!, tak este spomali a dvanastkrat sa medzitym pojde pozriet do zrkadla, ci je pekna. Malinka ma pol roka, a som si ista, ze ju nikdy neudriem. Ja som skor frflos, a kriklun. Ale aj to sa snazim odstranit, a nepindat v kuse na decka. Ivonka nie je typ nezbednika, ale skor taky mudrlant a skusac, kolko toho znesieme.

Myslim, ze VYCHOVNA je blbost - to nie je vychova, to je zlyhanie rodica. Vychovavat sa da aj vysvetlovanim a nenasilne. Tak to aspon hodlam robit ja.

aja napísané 17.06.2005 19:42

A do tretice- jeden môj známy psychiater mal vo výchove detí jednu dôležitú zásadu- nikdy dieťaťu nesľubujte - resp. nevyhrážajte sa mu niečím, čo nebudete môcť splniť. Raz povedal svojmu 16 roč.synovi, že ho " prerazí", keď sa zasa vráti z diskotéky až ráno. Syn sa vrátil až ráno a tento môj známy sa rozohnal, aby ho udrel. Bol veľmi nahnevaný a vedel, že by synovi určite ublížil, tak rukou šiel zámerne vedľa. Trafil rám dverí a bola z toho dosť komplikovaná zlomenina zápästia.

aja napísané 17.06.2005 19:39

Schuti som sa zasmiala, výborný článok. Už sa v tejto a podobných diskusiách toľko popísalo o tom že "výchovná " nič nerieši, že je lepšie dieťaťu veci trpezlivo vysvetľovať atď. Myslím, si , že je to o rozlíšení správania sa rodiča keď je všetko OK, a vtedy, keď dieťa urobí čosi, za čo by sa malo primerane potrestať. Rodič flegmatik, pokojná a kľudná povaha často dostatočne potrestá dieťa tým, že zvýši hlas, alebo vystrúha "Zúrivý" ksicht. Ale mama, ktorá je "južansky"temperamentná, ktorá rada a veľa rozpráva a rôzne udalosti dňa komentuje s poriadnou dávkou "spravodlivej kritiky ", u dieťaťa asi krikom máločo dosiahne. Myslím ale , že ani táto mamina nemusí siahať po ručných výchovných metódach. A ešte niečo: Rodičia ma nikdy fyzicky netrestali, ale mamin zvýšený hlas a krik bol pre mňa tak nepríjemný a často nespravodlivý / dnes už viem, že keď je človek rozčúlený, vypení z neho všeličo /, že by som krik, resp. "hlasné vysvetľovanie" zaradila skoro na jednu úroveň k preplesnutiu po zadku. Veď si len predstavte, ako by ste sa Vy, hoci ste už dospelé, cítili, keby na Vás ktosi ziapal ?

Lexi napísané 17.06.2005 05:40

:-), potešili ste aj Vy mňa. Pekný deň!

NikoletaT napísané 17.06.2005 05:19

Mirjana, PRESNE si to vyhodnotila. "placnúť na zadok dieťa lepšie odbúra vytočenie ako keď si sama nafackuješ". O tom to je. Nepomoze to "priestupok" nezopakovat.

Co sa tyka Evcinho prikladu, mysli si niekto, ze bitka je primerana reakcia? Ako ma take dieta vediet, ze teflon je teflon? Bijeme ho za to, ze sa este niektore veci nestihlo naucit? Aka je v tom logika?

Zuzana, dcérka 4r., syn 11m. napísané 16.06.2005 22:58

Tak ja som si spomenula, ako asi deti vidia svoje "vytočené" mamičky. Jeden deň som mala blbú náladu, všetko ma vedelo podráždiť. No a malá sa ma z ničoho nič opýtala: "Mamka, máš ma rada?". Ostala som paf, pretože také niečo sa bežne nepýta. Tak som povedala, že samozrejme áno a pátrala som, prečo sa pýta. No a ona povedala: "Lebo na mňa stále kričíš". :-((((. Dosť som sa vtedy nad sebou zamyslela a veľmi ma to mrzelo. Druhá príhoda bola veselšia, vysávala som a chcela som, aby malá, ktorá sedela na gauči, zdvihla nohy. Povedala som jej to dvakrát, ale čumela na telku a asi ma nevnímala. Tak som sa nezdržala a pomerne hlasno a zúrivo na ňu zvrieskla: "Zdvihni tie nohy!!!". Ona ich zdvihla a absolútne flegmaticky zahlásila: "No, dúfam že ma nepohryzieš....". Tak som sa začala smiať a prestavila som si, ako som asi vyzerala - zúrivá, s vycerenými zubami :-))).

Evča napísané 16.06.2005 22:39

Ja som bola typické dieťa typu Lucia-postrach ulice, A zasa tá Lucia,.... proste každý deň sa mi niečo zadarilo. Mama to mala ťažké a tak som jej raz chcela dokázať, že aj ja som milá a poslušná a ked bola v práci, rozhodla som sa umyť dokonale riad. Mali sme doma teflónvú panvicu, bola dosť drahá a mama ju zohnala vtedy po nejakej známosti, čo som ja však nevedela. V reklame na JAR sa leskli všetky riady ako zrkadlo a mne tá teflonka nešla do hlavy. Tak som sa rozhodla ju dokonale vyleštiť. Celé popoludnie som z nej oškrabávala teflón a večer sa panvica len tak ligotala. Na tú bitku potom asi nikdy nezabudnem. Novú teflónku som mame kúpila na Vianoce, ked som sa dostala na VŠ a sama som na ňu zarobila.

Mirjana napísané 16.06.2005 22:25

...***BOD5*** - váham nad škrtnutím pretože ako dieťa som mala zošity v takom stave, že nejaká včelička od krpčeka by im neuškodila, zásadne som písala dva predmety do jedného zošita a jeden som ušetrila na kreslenie ***BOD6*** ak by tento bod platil u nás doma tak moja mama sedí v base ešte dnes, sestra zásadne strácala všetko čo sa nosilo mimo aktovky (uteráky, výtvarnú, pracovný plášť, plavky, úbor na TV) moja mama by bola vďačná za akýkoľvek úbor ktorý by bol sestre vydržal viac ako mesiac. ***BOD7*** - no neviem, v určitom veku nastáva niečo ako zatemnenie a pre pubertálne dieťa je dôležité len to čo chce a na čo sa teší., viem to pochopiť, ***BOD8***- he-he som si spomenula za sušienky v našom Videu, nám tam našťastie kazeta kvôli tým susšienkám nevošla, ***BOD9*** - hm tak za deviatku by si si výchovnú mala dať sama :o))) čo tak nastaviť automatické ukladanie??? PS: čo sa týka tej kabelky tak tá výchovná tiež asi nesmerovala správne, 2 ročné dieťa nechápe rozdiel medzi obsahom kabelky a škatuľou s novými hračkami. Ale uznávam, že placnúť na zadok dieťa lepšie odbúra vytočenie ako keď si sama nafackuješ :o))))

Mirjana napísané 16.06.2005 22:22

Lexi, tak my „výchovné“ nevedieme a keď si tak prechádzam „zoznam na zabitie“ tak by som skôr niektoré body zoškrtala. Vždy keď dcéra urobí niečo čím ma vytočí zamyslím sa nad tým či som nerobila to isté ako dieťa, prejde tak nejaký čas a ja „vyfučím“ :o)) Tak po poriadku, u nás doma by som škrtla ***BOD1*** – toto sa podarilo aj mne, síce som nesprchovala ale kávu pijem pri počítači aj naďalej, len už pri inej klávesnici (na tej obliatej odišlo písmeno r), ***BOD 2*** – pamätám sa keď sme sa ako deti s rodičmi presťahovali do nového vymaľovaného domu (mama ho 4 x krát osobne vymaľovala komplet celý) a sestra vtedy 5 ročná začala kresliť po stene tak otec vzal veľkú palicu, priložil ju k stene a ceruzkou nakreslil čiaru vo výške sestriných očí (pod čiarou bol priestor na kreslenie), a tak sa nám pod dreveným obkladom skrývajú doma výtvory, keď to raz niekto dá dole bude poriadne prekvapený, všetky deti raz chytí ošiaľ kresliť na steny (naša obývačka je v jednom kúte pokrytá dcérinými výtvormi – PRIMALEX to raz vyrieši) ***BOD3*** neviem či to stačí na vyškrtnutie ale my sme raz s kamarátkou hodili do koša kvet určený pre jednu učiteľku (dosť protivnú) síce nesmrdel ale tiež som nebola „vtierka“ ***BOD4*** - hanbím sa priznať ale to som robila aj ja, dodnes nechápem prečo...

ana napísané 16.06.2005 16:23

Ahoj Lexi, mam pocit, ze ked by si napisala knihu s nazvom Ahoj, tu je Lexi, tak by sa vsetky vydania neodvratne vypredali...neprestavaj pisat tieto super clanky

NikoletaT napísané 16.06.2005 02:54

Nechcem zase zacat debatu, akych sme tu mali nedavno vyse hlavy, ale ani na sekundu neberiem nazory, ze to vsetko zalezi od povahy rodicov a dietata. Ze niektore deti to potrebuju. ja sama som zivy priklad, ludia mi povedali, ze dufaju, ze moje druhe dieta nebude tak "hyper" lebo dve take nezvladnem. Ja sama som cholerik (aspon podla vasich popisov, rada by som sa deozvedela viac o tomto cleneni povah, link, niekto???), dokazem sa premenit z "milej dobrej kludnej mamicky" na "absolutnu strigu co krici tak, ze zachripne" za 5 sekund. A nebijem. (A snazim sa kontrolovat aj tu moju vnutornu strigu.)

To, ze na "vase" (vseobecne vase, nemam na mysli nikoho konkretneho) deti to neplati je podla mna vyhovorka. Niekto velmi spravne povedal, ked dietatu plesnete, znamena to, ze uz to nezopakuje? Neverim.

Inac, Lexi, strasne som si chcela spomenut na "no nezabili ste ich", ale vies, ze som na vsetky zabudla? Som si ista, ze ich bol kopec, lebo mam v zivej pamati aka som bola nahnevana, zuriva, bezmocna. Ale asi to boli ozaj (ked sa clovek pozrie s nadhladom) banality, ked s ostupom casu si to ani nepamatam...

Evča napísané 15.06.2005 22:50

Veľmi zriedka pľasnem výchovnú po riti a aj to považujem za moje osobné zlyhanie. Z detsva mi totiž zostal pocit, že ma nemuseli hned biť, mohli mi to najprv pekne vysvetliť. Nie tisíckrát, ale raz tak, aby som to pochopila. A ked som už dostala, pamätám si aj ten pocit, že urobím to ešte raz, nech si nemyslia, že bitkou u mňa niečo dosiahnu.

ksichta napísané 15.06.2005 22:12

Úplne súhlasím, že metódy vysvetľovania sú oveľa účinnejšie, ale musím priznať, že pri mojej cholerickej povahe sa niekedy fakt neudržím. Ale asi pol roka dozadu tu bola taká dosť rozsiahla diskusia na túto tému,ktorá má nesmierne nakriatla dávať si väčší pozor a uvedomiť si, že bitkou fakt len ventilujem svoje nervy. A čo sa týka tých teraz-už-veselých-historiek, tak také máme aj my. Mimoriadne pôsobivé sú maľby nadživotnej veľkosti čiernym krémom na topánky po relatívne novej maľovke. Malý svoje umelecké cítenie (ktoré odmieta prejaviť normálnym spôsobom - kreslením, modelovaním atď) prezentuje vyškrabkávaním ornamentov do starožitnej drevenej skrine, kreslením kriedami po psovi , voskovkami po parketách atď. Jeho obľúbené tlačidlo reset sa mu podarí stlačiť, ke´d sa práve chystám sejvnúť takmer hotový preklad, alebo mi nenápadne vytiahne pripojenie na internet a ja chytám hystérie, keď sa neviem pol hodiny pripojiť. A čo ma vie fakt vytočiť, keď si na vécku skúša , ako vysoko dočurá, a čo všetko trafí.... alebo sa pokúša vyčistiť vécko tou kefou a rozotrie pritom hovienko aj s rozmočným papierom po celej mise... no úplná lahôdka. Teraz sa na tom smejem, ale vtedy.... dúfam, že sa mi bude dariť sa viac ovládať a nemám na mysli len "jednu výchovnú" ale aj krik a kadejaké hrozby, ktoré tiež nie sú veľmi efektívne a potom sme z nich obaja nešťastní.

Kamila napísané 15.06.2005 21:40

Pridávam historku - malý mi učil plávať nový telefón v káve ( dosť drahý-darček od manžela). Rýchlo ako blesk ho schytil a ja som už nestačila chytiť malú detskú ručičku, neomylne triafajúcu svojím úlovkom do mojej kávy. Narátala som do 100, a oblieval ma pot pri predstave, ako toto vysveltím mužovi, totiž niekoľkokrát ma upozorňoval, aby som si telefón odkladala na skrinku, kde malý nedočiahne. Potichu som preložila sim kartu do starého telefónu a robila som sa, že je všetko OK. Priznala som sa až po troch dňoch, v aute, cestou na nákup.

Malý za toto výchovnú nedostal, bola to moja chyba a nepozornosť. Veci sa dajú nahradiť, ale horšie je to , keď robí kúsky, ktoré ho ohrozujú. Ak ho po 55 krát behom pol hodiny zložím zo psa, ležiaceho na gauči, na ktorom chce jazdiť ako na koni, priznávam, že po zadku mu capnem. Ale nepomáha to, o chviľu je tam vylezený zase.

sendy napísané 15.06.2005 20:14

A este nieco som chcela napisat k tomu ze jedna vychovna obcas nikoho nezabila... Ved aj ja sama som to do mojho prispevku napisala, ale potom som o tom este trochu rozmyslala.

Ked sme boli mi deti, bolo to tak. A skoro vsetci moji kamarati a rovesnici dostali obcas poza usi.

Ale teraz je doba ina. Svet je plny nasilia, staci si pozriet co bezi v telke, ako vyzeraju reklamy, rozpravky... Svet je iny. A som presvedcena, ze kedysi sa deti lahsie, aj bez nejakeho vyrazneho "snazenia" rodicov viac-menej "podarili". ked som ja bola mala / mlada, povedzme do tych 16, aj keby som mala s rodicmi akokolvek zly vztah, nic by sa mi nestalo. Drogy a kriminalita mladeze boli fakt vynimkou, takze zist na "zle chodnicky" bolo velmi relativne.

v sucasnosti to maju deti urcite tazsie, tlak okolia je vyssi a vyber nekalych aktivit takmer neobmedzeny. Bitkou sa zmensuje dovera deti k vam a vo vas a v pripade problemov nepridu k vam, ale zvolia moznu inu cestu. Takze treba to vidiet v sirsich suvislostiach.

Sendy napísané 15.06.2005 20:04

fakt mily clanok...

jedna historka ku kriku - alebo k ziapaniu, ako to napisala HASLERKA. Moja mamina bola a je velmi energicka a vybusna povaha a pravidelne nas ako deti v sobotu doobeda celu rodinu nahanala do upratovania. Kedze sme casto nepostupovali tempom, ako si to predstavovala, rupli jej obcas nervy a zacala "ziapat". A ja ked som mala okolo 8 rokov, bracho o 3 roky menej, som jej raz pocas jej ziapania povedala "mami, nemusis kricat, co nevidis, ze ta tu nikto nepocuva?" Nakolko moja mama bola a je dobra mama, nefukla mi jednu za tu drzot, a sama mi potom neskor rozpravala, ako nad tym celu sobotu rozmyslala a povedala si - to dievca ma vlastne pravdu. Udajne si na to vzdy spomenula, ked ju zacal chytat zachvat kriku a pomahalo to. Takze tym som len chcela povedat, ze kto vela a casto krici, nepomoze si tym nic, deti sa budu tomu v duchu smiat.

A otazocka na PETRU M. To akoze mamicky, co maju deti s normalnym prahom bolesti, plieskaju detom tak aby ich to bolelo??? To znamena nie symbolicka na zadok na ukludnienie, ale trest, co ma boliet? No tak sorry, to je sila... A prepac, ale znelo to tak, ze Ti to je luto, ze tvoj syn pri tvojich vychovnych neciti bolest...

A este moj postoj k ujasneniu situacie - ja som proti bitiu deti, aj ked viem ze OBCAS jedna na zadok, alebo facka nikomu neublizila, mne sa tiez nic nestalo. Mama este nie som, ale dufam, ze sa mi podari vychovavat deti bez bitiek.

Alena napísané 15.06.2005 16:46

Ahoj Lexi. Reagovala som skor na Tvoju odpoved pre Nikoletu, ze tie matky, ktore svoje deti plesknu sa radsej nepriznaju. Z toho som mala pocit, aby sa taketo matky citili previnilo, bez diskusie. Ver mi, ze aj ja sa synovi pokusam donekonecna vysvetlovat veci preco toto ano a toto nie, niekedy to zaberie, inokedy alebo povacsinou nie, zvitazi v nom to zivelno. Dakujem, ze si mi odpovedala. Je vela matiek s ktorymi sa stretavam a ktore maju rozne temperamentne deti, a tie ktore maju deti pokojnejsie maju vseobecne iny pohlad na vec ako matky, ktore sa od rana do vecera sami staraju nielen o zive dieta, ale aj o chod domacnosti. Je to aj moj pripad, je to narocne, ale na druhej strane ten nas hyperaktivista je velmi bystry, sikovny a vdaka nemu a neustalemu behaniu za nim mam skvelu postavu a mozem zjest tony cokolady. Pa

Janka napísané 15.06.2005 15:37

Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko,...

lenka napísané 15.06.2005 14:26

Tak maly drobec 3 roky, mi priniesol malu na rucickach az na zachod. Bohuzial dovolila som si odbehnut na malu potrebu, bez toho aby som vzala jedneho so sebou. Mala mala asi mesiac a Maxik 3 roky, prisiel za mnou s malu v naruci ledva si videl pod nohy a zahlasil. Mama ona smrdi, musi ist aj ona na zachod, je pokakana. Na!!! Odovzdal mi malu a bol spokojny. Odvtedy je vzdy niekto so mnou, alebo to zariadim tak ze je mala v ohradke.

Maxik je tiez kreativny, a svoje dielo nechal aj na stene prenajateho bytu. Mal prstove farby, a maloval si na paier, musela som odbehnut na par sekund, a medzitym sa mu podarilo urobit par peknych odtlackov svojich ruciciek na bielucku stenu. Najskor som pekne penila, predychala, a potom som sa snazila zistit jeho zamer. Odpoved znela: Mami to su vsetko motiliky ktore uleteli na stenu, a teraz nechcu odletiet, lebo sa im paci moja izbicka. A tak sme dotvorili odtlacky majstrovych ruciciek, a prirobili sme im tikadielka aby to boli naozaj motiliky. A ked sa budeme stahovat dame to hadam len do poriadku tak, ze stena bude zas len biela.

MartinaBA napísané 15.06.2005 14:16

Mam dvoch chlapcov, 6 a 4 ročného. A priznávam, že výchovná niekedy padne. Keďže ich niekedy nemôžem prekričať, tak to riešim takto. Ide skôr o nejaké preplesknutie (po zadočku) ako o tvrdú bitku. A môžem potvrdiť, že u nás to pomáha tak na štvrť až polroka. Lexi píš tie svoje články aspoň každý tretí deň, veľmi ma povzbudzujú. Pozdravujem všetky maminy v "boji" so svojimi deťmi.

Kerina napísané 15.06.2005 13:24

som matka čo patrí medzi tie nervoznejšie a netrpezlivejšie povahy ale moja 2r 3m dcérka dostala len raz po zadočku. Čo som potom nesmierne oľutovala, a bol z toho plač obidvoch z nás. To som mala ten horší deň, zle som sa vyspala a pre banalitu som ju kúsok treskla. Je tomu asi 4 mesiace ale si tovyčítam. Zaprisahala som si, že nikdy. A to je moja veľmo temperamentné dieťa, také živé striebro...všade lezie, všetko chce vedieť...a ja stále vysvetľujem..aj 100 krát aj 500 krát ked treba..v tomto nie som nervozna a som trpezlivá. Až sa mi okolie čuduje. Raz na vetu mojej svokry -že treba dať aj po zadku - som sa tak rozčertila, že somna ňu vycerila všetky moje zuby, a radšej som zahryzla do jazyka a len povedala, vy si môžte byť svoje deti )))to som bola velice mierna. Takisto som mojej dala periny pod posteľ ked chcela skákať, al. vyliezť na skrinku, mala 1,5 roka a sama vyšla na železnú šmýkačku a zišla dole /som bola veľmi hrdá/ pritom suseda nasvojho 2 r. len kričala že tam nesmie a nakoniec malý schytal.Len neivem začo? takisto sa napočúvam, že moje dieťa bude nevychovaé atd...ale ja radšej jej všetko vysvetlím.....Lexi veľmi by som ťa chcela spoznať, podľa týchto článkov, si tá istá frekvencia ako ja )))))))))))))))))))

Maruska - Maruške napísané 15.06.2005 12:05

Vidim ta tu prvy krat v diskusii, tak aby sme sa neplietli - rozlisujeme sa makkym s, OK?

mary napísané 15.06.2005 09:19

dost zalezi aj od psychickej pohody matky, od unavy. odkedy sa narodil moj druhy syn, to je uz rok nebol ani jeden den ked som bola bez deti, bez nocneho vstavania, neustaleho striehnutia co robia. nie som zastanca bitky ale niekedy sa podari.ale bohuzial je to skor o tom ci mi povolia nervy.a manzel prave naopak.on je presvedceny ze bit deti sa musia byt, inak su nevychovane.lebo aj jeho mama bila. ale vidim ako to dopadlo.jemu to nepomohlo

Zuzi napísané 15.06.2005 08:09

Dobre som sa pobavila na clanku :-))))))))))

Alena, tu fakt nikto neodsudzoval mamy, ktore dieta plesknu... Ale neda mi sa spytat.... to akoze ked dietatu jednu plesknes, uz si si potom ista, ze si neublizi a mozes v pokoji robit domace prace? Ja si myslim, ze ti ozajstni sintri len striehnu na chvilu, kedy mama nebude v dohlade a budu si moct dovolit to, za co by v jej pritomnosti schytali.

PetraM napísané 15.06.2005 08:05

Lucia H napisala dolezity fakt - su flegmatici. A Alenka tiez napisala dolezitu vec - ze zavisi od povahy dietata. Pri vybere ci komentovani tej ktorej vychovnej metody treba vziat do uvahy oboje a kombinacie povah rodica a dietata. Fakt su ludia, ktori neudru ani v najhorsom, lebo to nedokazu alebo nepoznaju a su taki, ktorym ruka vyleti lahko. Su deti, ktore su vydesene zo silneho skricania a su take, ktorym ked capnete, tak sa smeju. Napr. moij syn - ma velmi posunuty prah bolesti, z coho vyplyva, ze necitil bolest ani ked si ako rocny rozbil hlavicku, nevie o tom, ze si pri pade rozbil pusu do krvi alebo zacvikne prst medzi dvere tak, ze tam ma hlboku ryhu. O to tazsie je uchranit ho pred nebezpecim, lebo nema strach z bolesti a respekt pred nebezpecim - pud sebazachovy. Jemu nestaci vysvetlit, ze je nieco zle a moze to boliet, treba capnut aby sa spamatal, aj ked jeho to neboli fyzicky, aspon psychicky mu to ale SNAD da najavo, ze nieco je zle. Aj tak sa pri kazdom capnuti zasmeje.

Maruška napísané 15.06.2005 07:16

Ahoj Lexi. Prebehla som zopár Tvojich člankov a musím povedať, že sú veľmi dobré. Tvoj zoznam NO NEZABILI BY STE ICH je zaujímavý, takže viem na čo sa mám pripraviť. Moje štyri poklady, ktoré sú ako schodíky - 7,5,3,1 rok - to vedia tiež parádne roztočiť. A musím povedať, že keď už nepomáha dohováranie, moj hlas naberá na intenzite /mám vcelku dobrý hlasový fond/, potom sem-tam nasleduje malá výchovná. Takže v tomto ťa obdivujem, že to máš takto pod kontrolou a všetko riešiš s chladnou hlavou a s prehľadom. Snáď sa to naučím niekedy aj ja. Ahoj.

Lucia H napísané 15.06.2005 01:00

Mily clanocek. My sme nikdy bit nepotrebovali, ale mame len jedno dieta a vtedy ma este clovek situaciu lahko pod kontrolousmile Ked som mu minule nahnevana povedala ze ho zbijem tak len nahodil smiesnu grimasu a povedal "ty zaaartujeees". Ja aj moj manzel sme strasni flegmatici takze ked nahodime od zlosti sialeny vyraz tvare a k tomu buchneme do stola tak syn spusti hystericky plac, myslim ze je to pre neho rovnako strasne ako facka.

BarboraCh napísané 14.06.2005 21:51

Lexi, mozno nie som dnes vo forme ale ani jeden z tych tvojich 9 bodov sa v mojich ociach nekvalifikuje na jednu vychovnu. Rozzurit dokazu, to nepopieram :-) ale nie natolko, aby som pouzila jednu ''vychovnu''. Nemam sice este deti vo veku, aby mi lepili desiatu na zadnu stenu skrine :-) ale pre mna je to o nervy v uplne inych situaciach v ktorych precvicujem dychacie cvicenia naucene na porodnom kurze :-) Ani ja nie som zastanca bitia, na druhej strane priam ''omdlievat'' nad mamou, ktora obcas pouzije jednu vychovnu tiez nie je moj styl. Otazka je vsak, ako casto je ta vychovna a to si netrufam kvantifikovat. Zopar som ich dostala aj ja a nemam z toho ziadnu traumu ale dobre viem, za co boli, a ich pocet by sa dal ukazat jednou rukou.

zebricka napísané 14.06.2005 20:48

Este otazka od veci: preco to neuklada prispevky podla poradia, ale haj-buj?

Lexi napísané 14.06.2005 19:51

Alena, vďaka, že si sa ozvala, naozaj si to cením - dráždiš totiž tigra bosou nohou :-) Ak si pozorne prečítaš môj text, nenájdeš tam ani odtienik odsudzovania mamičiek, ktoré používajú pri výchove telesné tresty. Som ďaleko od toho, aby som niekoho súdila. Snažila som sa len ukázať, že veci, za ktoré v iných rodinách deti dostanú, sú po rokoch vlastne smiešne a banálne. Čo sa týka temperamentu dieťaťa a preplesku, ktorý s ním súvisí, myslím si, že aj s veľmi temperamentnými deťmi sa dá spolupracovať. Keď moje dieťa vyliezalo na nábytok, tešila som sa jeho odvahe a šikovnosti a k periňáku prisunula paplóny, alebo matrace, aby si mohlo skočiť. Odskákalo si svoje a bez zákazov s tým prestalo. Keby som to donekonečna zakazovala, donekonečna by ho to pokúšalo a ja by som musela čoraz viac zakazovať. Takto si nechalo vysvetliť aby skákalo bezpečne, skákalo najprv za ruku a potom samo a po zvyšok času sa venovalo menej nebezpečným aktivitám. Chcelo to len trochu času, trpezlivosti a pochopenia pre jeho potreby :-)

haslerka napísané 14.06.2005 19:42

baby obdivujem vas, ze to zvladate bez vychovnej.ja nie. Ak chcete aj ma tu ukamenujte ale ja dam malej sem tam vychovnu. Proste ked jej x krat poviem, ze to nema robit a ona neprestava, zaziapem a vacsinou prestane ale ak nie este ju upozornim a zaroven jej oznamim ak neprestane schyta a nakoniec dostane na rit. Potom povie, ze uz nebude ..... ale to poznate. Ale dnes som sa napr. ovladla, stali sme na zastavke a nasla tam palicu a ohanala sa s nou a ked som ju milionty krat upozornila aby to odlozila tak to hodila medzi ludi /nastastie nikoho netrafila/ ale aj tak som jej povedala nech sa ospravedlni panovi okolo ktoreho to letele najblisie tak povedala, ze preco ked to nikoho netrafilo.... Vtedy trafilo skoro mna..

zebricka napísané 14.06.2005 19:29

Moj nazor je, ze zopar vychovnych este nikomu neublizilo, takze ak su na mieste ( a mnohokrat SU), nie je o com...

Alena napísané 14.06.2005 16:40

Myslim si, ze odsudzovat matky, ktore svojim detom plesnu po zadku je diskutabilne. Velmi to zavisi od toho, aky temperament ma dieta. Ja mam velmi zive dieta, ale naozaj velmi zive a neda si povedat aj niekolkokrat v nebezpecnych situaciach (ako je vylezenie na stol a pod). Zhaci sa, az ked mu poviem, ze to co robi je zle a ak s tym naozaj neprestane, dostane po zadku. Casto este nevie odhadnut vaznost situacie a nedokaze ho odputat iny podnet. Nehovorim, ze dieta treba tlct hlava-nehlava, ale pokial je velmi tvrdohlave a nema kto iny na dieta davat pozor cely den, aby si vazne neublizilo, tak matka si nejako poradit musi aj plesnutim po zadku. Tolko moj nazor, precitala som viacero clankov o vychove deti, ale treba pamatat na to, ze kazde dieta je ine a nie kazdy ma babku alebo niekoho, kto moze na sintra dat pozor napr. ked mamicka musi robit domace prace.

arace napísané 14.06.2005 12:21

Aj ja pridam jednu rodinnu historku do No-nezabili-by-ste-ich. Mojej starsej sestre sa ako 2rocnej podarilo dostat k maminej obcianke a kedze vtedy mamina nebola doma, tak sa jej tak cnelo, ze si proste jej fotku z obcianky vytrhla a schovala. Otec spiaci nic nezistil a mamina to neskor zistila az na hraniciach do DDR. smile))) Aspon mala vesely vylet.

lentilka napísané 14.06.2005 11:22

teda, tiez sa tu smejem na plne kolo, niektore pribehy doverne poznam a posledna 9 este aj s pokracovanim o barbie.com sa stala nedavno nam :-)) a desiaty, to je sranda, prave minule sme to rozoberali s kamoskou, ze preco deti radsej desiaty nevyhodia, ale ich pracne schovavaju. ja som ich davala do skrine, spominam, ze kamoska ich davala do odkladacieho priestoru pod postel a ked ten suflik otvorila, tak ho mala kompletne plny plesni, este teraz to vidim :-) suseda mi zase spominala, ze jej 8-rocna dcera ich dava na povalu :-)

Lexi, vynikajuci clanok, hned sa mi zlepsila nalada

Dáša napísané 14.06.2005 11:10

Maly mal asi pok a pol a ako chlapa ho fascinovalo všetko technické. No a nakoľko sme pri vymýšľaní nábytku niektoré veci nedomysleli, video je umiestnene práve v dosahu 18 mesačného zvedavca.

My rodičia sme si požičali kazetu z požičovne, večer chceli pozrieť. Ahšak, chyba lavky, kazeta síce dnu vliezla, ale nešla ani spustiť, ani vybrať. Oblievali ma poty, hlavne preto, lebo kazeta bola požičana. Takže sme nabehli k opravárovi. O tri dni nám ukázal, čo bolo príčinou. Malý do videa vrazil kus zelenej papriky. Bola to asi najdrahšia zelenina v našom živote. Kúsok stál 500 Sk smile))

Ešte môj otec sa kedysi venoval vybavovaniu dedičských záležitostí. Pozabudol sa a originál dedičského rozhodnutia (podotýkam cudzieho) nechal na stole. Nikomu nenapadlo, že asi dvojročná vnučka sa až podozrivo ticho a dlho hrá pri stole.

Malá "zaguličkovala" komplet celú prvú stránku. Jednoducho, namiesto každého písmenka bola vždy gulička urobená večným perom. Poviem vám, do zháňania opisu daného dokumentu bola zainteresovaná celá rodina.

Janka napísané 14.06.2005 10:35

Lexi, Tvoje príspevky sú neskutočné, keby ma niekto videl, ako sa chlapocem pri počítači, asi by som z fleku dostala padáka! Ale ja vravím, že to stojí za to! Moje "bejby" je ešte iba na ceste a má ju poriadne ďalekú, no pevne verím, že v sebe nájdem toľko trpezlivosti, aby som sa "výchovným" vyhla a tiež, aby to nebol iba samý zákaz a príkaz...

Lexi napísané 14.06.2005 10:20

Nikoleta, jasne že poznám, viem, že väčšina z Vás svoje deti neplieska a tie, ktoré tak robia, sa už na tomto fóre radšej nepriznajú :-))) ale potešilo by ma aj, keby ste No-nezabili-by-ste-ich zoznam doplnili aj Vy o historky s Vašimi zbojníkmi :-)

PetraM napísané 14.06.2005 10:18

Citam momentalne v praci a veeeelmi dobre sa bavim, az sa okolie pyta co sa deje. Fakt dobre clanky.

NikoletaT napísané 14.06.2005 08:46

Moj nazor poznas, Lexi. Vychova bez bitia neznamena, ze je bez hranic. Hranice sa daju dodrziavat aj bez bitia, a zase naopak, bitie vobec nezarucuje, ze nebudu prekracovane.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku
ZuzanaBB napísané 25.06.2005 22:57

skvele sa bavím. Je to tu super a prispejem aj ja. Keď som mala asi 4 roky, tak mali rodičia v spálni zavesenú veľmi starú pravoslávnu ikonu. Stála asi 10000. Ale mne sa nepozdávala tá jej holá hlava, a žltou voskovkou som jej domalovala nádherné žiarivožlté háro. Bola som zo svojim dielom veľmi spokojná. Rodičia už menej. Jej reštavrácia stála ďaľších 2500. Alebo na prázdninách u babičky. Bola som vo veku, keď ma zaujímali bábiky. Nemala som pre ňu svadobný odev, tak som zúplne novej, práve zavesenej záclony vystrihla celý obrovský štvorec, tak, že po obvode zostal asi iba 4-5 cm lem záclony. Ale boli svadobné šaty, a to bolo podstatné. Keďže mám tri deti a určite aspoň jedno bude po mne ( dúfam, že iba jedno), tak sa mám na čo tešiť. Podotýkam, že ani pri jednom z týchto skutkov som nedostala. ANI NÁPRAVNÚ. Keď som sa o tom rozprávala s našimi, s odtupom asi 22 rokov, opýtala som sa prečo ma vtedy nevytrieskali. Odpovedali mi, že mali čo robiť aby sa nerozosmiali pri mne, a že vždy skúmali, čo ma k tomu viedlo. Keďže to nebola neposlušnosť, ani klamstvo - vždy som im povedala pravdu, ale sneha niečo pekné urobiť, tak ma výchovná minula.

evycka napísané 23.06.2005 23:49

ahojte, zase prispejem, aj ked zase neskoro... az dnes sa nam rozbehol inet a citam vsetko co som za 3tyzdne zmeskala... nuz, ja patrim medzi matky ktore biju, alebo -snad- patrila som... drobec1 ma 2roky, drobcica2 ma 2mesiace a ja mam 27 a nezvladam 2deti naraz. ked som bola v 8.mesiaci s drobcom1 na prechadzke a on sa zrazu posadil do snehu a odmietal sa postavit, vobec ho netankovalo ze je zima, ze odchadzam, ze ma uz hodnu chvlu nevidi, jednoducho sedel a krical. nezostavalo mi ine, iba sa ponho vratit, rozzurena dobiela, nacapat mu na zadok a dovliect ho na obrovskom bruchu domov. az teraz si uvedomujem aky je este malicky a ako vela od neho vyzadujem a dufam ze moje slabe nervy na nom nenechaju trvale nasledky.

evulik napísané 21.06.2005 10:04

Moja starsia babula ma 6 rokov, a vie cloveka privadzat k nepricetnosti. Prave preto, ze som nervak, a viem sa nechat vyhecovat, deti NEBIJEM. Pretoze keby som zacala, tak ju umlatim. Preto sa jej radsej ani nedotknem. Za svoj zivot som ju zbuchnatovala snad 3x, ale mna to bolelo viac, ako ju. Bola som zo seba vydesena, coho som schopna, a ako mozem stratit sebakontrolu. Nikdy, nikdy, nikdy viac - bolo mi, ako keby niekto zmlatil mna. A to dostala len par buchnatov do chrbta. Ona je provokater - napriklad jej poviem, oblec sa, veci mas na kociku. A ona sa opyta: Na ktorom??? Ako keby sme ich mali doma osemnast!! Alebo kazde rano sa oblieka tempom slimacika, a ked jej poviem: Ivus, pohni, musime sa ponahlat do skolky, nestihnes ten vylet!!, tak este spomali a dvanastkrat sa medzitym pojde pozriet do zrkadla, ci je pekna. Malinka ma pol roka, a som si ista, ze ju nikdy neudriem. Ja som skor frflos, a kriklun. Ale aj to sa snazim odstranit, a nepindat v kuse na decka. Ivonka nie je typ nezbednika, ale skor taky mudrlant a skusac, kolko toho znesieme.

Myslim, ze VYCHOVNA je blbost - to nie je vychova, to je zlyhanie rodica. Vychovavat sa da aj vysvetlovanim a nenasilne. Tak to aspon hodlam robit ja.

aja napísané 17.06.2005 19:42

A do tretice- jeden môj známy psychiater mal vo výchove detí jednu dôležitú zásadu- nikdy dieťaťu nesľubujte - resp. nevyhrážajte sa mu niečím, čo nebudete môcť splniť. Raz povedal svojmu 16 roč.synovi, že ho " prerazí", keď sa zasa vráti z diskotéky až ráno. Syn sa vrátil až ráno a tento môj známy sa rozohnal, aby ho udrel. Bol veľmi nahnevaný a vedel, že by synovi určite ublížil, tak rukou šiel zámerne vedľa. Trafil rám dverí a bola z toho dosť komplikovaná zlomenina zápästia.

aja napísané 17.06.2005 19:39

Schuti som sa zasmiala, výborný článok. Už sa v tejto a podobných diskusiách toľko popísalo o tom že "výchovná " nič nerieši, že je lepšie dieťaťu veci trpezlivo vysvetľovať atď. Myslím, si , že je to o rozlíšení správania sa rodiča keď je všetko OK, a vtedy, keď dieťa urobí čosi, za čo by sa malo primerane potrestať. Rodič flegmatik, pokojná a kľudná povaha často dostatočne potrestá dieťa tým, že zvýši hlas, alebo vystrúha "Zúrivý" ksicht. Ale mama, ktorá je "južansky"temperamentná, ktorá rada a veľa rozpráva a rôzne udalosti dňa komentuje s poriadnou dávkou "spravodlivej kritiky ", u dieťaťa asi krikom máločo dosiahne. Myslím ale , že ani táto mamina nemusí siahať po ručných výchovných metódach. A ešte niečo: Rodičia ma nikdy fyzicky netrestali, ale mamin zvýšený hlas a krik bol pre mňa tak nepríjemný a často nespravodlivý / dnes už viem, že keď je človek rozčúlený, vypení z neho všeličo /, že by som krik, resp. "hlasné vysvetľovanie" zaradila skoro na jednu úroveň k preplesnutiu po zadku. Veď si len predstavte, ako by ste sa Vy, hoci ste už dospelé, cítili, keby na Vás ktosi ziapal ?

Lexi napísané 17.06.2005 05:40

:-), potešili ste aj Vy mňa. Pekný deň!

NikoletaT napísané 17.06.2005 05:19

Mirjana, PRESNE si to vyhodnotila. "placnúť na zadok dieťa lepšie odbúra vytočenie ako keď si sama nafackuješ". O tom to je. Nepomoze to "priestupok" nezopakovat.

Co sa tyka Evcinho prikladu, mysli si niekto, ze bitka je primerana reakcia? Ako ma take dieta vediet, ze teflon je teflon? Bijeme ho za to, ze sa este niektore veci nestihlo naucit? Aka je v tom logika?

Zuzana, dcérka 4r., syn 11m. napísané 16.06.2005 22:58

Tak ja som si spomenula, ako asi deti vidia svoje "vytočené" mamičky. Jeden deň som mala blbú náladu, všetko ma vedelo podráždiť. No a malá sa ma z ničoho nič opýtala: "Mamka, máš ma rada?". Ostala som paf, pretože také niečo sa bežne nepýta. Tak som povedala, že samozrejme áno a pátrala som, prečo sa pýta. No a ona povedala: "Lebo na mňa stále kričíš". :-((((. Dosť som sa vtedy nad sebou zamyslela a veľmi ma to mrzelo. Druhá príhoda bola veselšia, vysávala som a chcela som, aby malá, ktorá sedela na gauči, zdvihla nohy. Povedala som jej to dvakrát, ale čumela na telku a asi ma nevnímala. Tak som sa nezdržala a pomerne hlasno a zúrivo na ňu zvrieskla: "Zdvihni tie nohy!!!". Ona ich zdvihla a absolútne flegmaticky zahlásila: "No, dúfam že ma nepohryzieš....". Tak som sa začala smiať a prestavila som si, ako som asi vyzerala - zúrivá, s vycerenými zubami :-))).

Evča napísané 16.06.2005 22:39

Ja som bola typické dieťa typu Lucia-postrach ulice, A zasa tá Lucia,.... proste každý deň sa mi niečo zadarilo. Mama to mala ťažké a tak som jej raz chcela dokázať, že aj ja som milá a poslušná a ked bola v práci, rozhodla som sa umyť dokonale riad. Mali sme doma teflónvú panvicu, bola dosť drahá a mama ju zohnala vtedy po nejakej známosti, čo som ja však nevedela. V reklame na JAR sa leskli všetky riady ako zrkadlo a mne tá teflonka nešla do hlavy. Tak som sa rozhodla ju dokonale vyleštiť. Celé popoludnie som z nej oškrabávala teflón a večer sa panvica len tak ligotala. Na tú bitku potom asi nikdy nezabudnem. Novú teflónku som mame kúpila na Vianoce, ked som sa dostala na VŠ a sama som na ňu zarobila.

Mirjana napísané 16.06.2005 22:25

...***BOD5*** - váham nad škrtnutím pretože ako dieťa som mala zošity v takom stave, že nejaká včelička od krpčeka by im neuškodila, zásadne som písala dva predmety do jedného zošita a jeden som ušetrila na kreslenie ***BOD6*** ak by tento bod platil u nás doma tak moja mama sedí v base ešte dnes, sestra zásadne strácala všetko čo sa nosilo mimo aktovky (uteráky, výtvarnú, pracovný plášť, plavky, úbor na TV) moja mama by bola vďačná za akýkoľvek úbor ktorý by bol sestre vydržal viac ako mesiac. ***BOD7*** - no neviem, v určitom veku nastáva niečo ako zatemnenie a pre pubertálne dieťa je dôležité len to čo chce a na čo sa teší., viem to pochopiť, ***BOD8***- he-he som si spomenula za sušienky v našom Videu, nám tam našťastie kazeta kvôli tým susšienkám nevošla, ***BOD9*** - hm tak za deviatku by si si výchovnú mala dať sama :o))) čo tak nastaviť automatické ukladanie??? PS: čo sa týka tej kabelky tak tá výchovná tiež asi nesmerovala správne, 2 ročné dieťa nechápe rozdiel medzi obsahom kabelky a škatuľou s novými hračkami. Ale uznávam, že placnúť na zadok dieťa lepšie odbúra vytočenie ako keď si sama nafackuješ :o))))

Mirjana napísané 16.06.2005 22:22

Lexi, tak my „výchovné“ nevedieme a keď si tak prechádzam „zoznam na zabitie“ tak by som skôr niektoré body zoškrtala. Vždy keď dcéra urobí niečo čím ma vytočí zamyslím sa nad tým či som nerobila to isté ako dieťa, prejde tak nejaký čas a ja „vyfučím“ :o)) Tak po poriadku, u nás doma by som škrtla ***BOD1*** – toto sa podarilo aj mne, síce som nesprchovala ale kávu pijem pri počítači aj naďalej, len už pri inej klávesnici (na tej obliatej odišlo písmeno r), ***BOD 2*** – pamätám sa keď sme sa ako deti s rodičmi presťahovali do nového vymaľovaného domu (mama ho 4 x krát osobne vymaľovala komplet celý) a sestra vtedy 5 ročná začala kresliť po stene tak otec vzal veľkú palicu, priložil ju k stene a ceruzkou nakreslil čiaru vo výške sestriných očí (pod čiarou bol priestor na kreslenie), a tak sa nám pod dreveným obkladom skrývajú doma výtvory, keď to raz niekto dá dole bude poriadne prekvapený, všetky deti raz chytí ošiaľ kresliť na steny (naša obývačka je v jednom kúte pokrytá dcérinými výtvormi – PRIMALEX to raz vyrieši) ***BOD3*** neviem či to stačí na vyškrtnutie ale my sme raz s kamarátkou hodili do koša kvet určený pre jednu učiteľku (dosť protivnú) síce nesmrdel ale tiež som nebola „vtierka“ ***BOD4*** - hanbím sa priznať ale to som robila aj ja, dodnes nechápem prečo...

ana napísané 16.06.2005 16:23

Ahoj Lexi, mam pocit, ze ked by si napisala knihu s nazvom Ahoj, tu je Lexi, tak by sa vsetky vydania neodvratne vypredali...neprestavaj pisat tieto super clanky

NikoletaT napísané 16.06.2005 02:54

Nechcem zase zacat debatu, akych sme tu mali nedavno vyse hlavy, ale ani na sekundu neberiem nazory, ze to vsetko zalezi od povahy rodicov a dietata. Ze niektore deti to potrebuju. ja sama som zivy priklad, ludia mi povedali, ze dufaju, ze moje druhe dieta nebude tak "hyper" lebo dve take nezvladnem. Ja sama som cholerik (aspon podla vasich popisov, rada by som sa deozvedela viac o tomto cleneni povah, link, niekto???), dokazem sa premenit z "milej dobrej kludnej mamicky" na "absolutnu strigu co krici tak, ze zachripne" za 5 sekund. A nebijem. (A snazim sa kontrolovat aj tu moju vnutornu strigu.)

To, ze na "vase" (vseobecne vase, nemam na mysli nikoho konkretneho) deti to neplati je podla mna vyhovorka. Niekto velmi spravne povedal, ked dietatu plesnete, znamena to, ze uz to nezopakuje? Neverim.

Inac, Lexi, strasne som si chcela spomenut na "no nezabili ste ich", ale vies, ze som na vsetky zabudla? Som si ista, ze ich bol kopec, lebo mam v zivej pamati aka som bola nahnevana, zuriva, bezmocna. Ale asi to boli ozaj (ked sa clovek pozrie s nadhladom) banality, ked s ostupom casu si to ani nepamatam...

Evča napísané 15.06.2005 22:50

Veľmi zriedka pľasnem výchovnú po riti a aj to považujem za moje osobné zlyhanie. Z detsva mi totiž zostal pocit, že ma nemuseli hned biť, mohli mi to najprv pekne vysvetliť. Nie tisíckrát, ale raz tak, aby som to pochopila. A ked som už dostala, pamätám si aj ten pocit, že urobím to ešte raz, nech si nemyslia, že bitkou u mňa niečo dosiahnu.

ksichta napísané 15.06.2005 22:12

Úplne súhlasím, že metódy vysvetľovania sú oveľa účinnejšie, ale musím priznať, že pri mojej cholerickej povahe sa niekedy fakt neudržím. Ale asi pol roka dozadu tu bola taká dosť rozsiahla diskusia na túto tému,ktorá má nesmierne nakriatla dávať si väčší pozor a uvedomiť si, že bitkou fakt len ventilujem svoje nervy. A čo sa týka tých teraz-už-veselých-historiek, tak také máme aj my. Mimoriadne pôsobivé sú maľby nadživotnej veľkosti čiernym krémom na topánky po relatívne novej maľovke. Malý svoje umelecké cítenie (ktoré odmieta prejaviť normálnym spôsobom - kreslením, modelovaním atď) prezentuje vyškrabkávaním ornamentov do starožitnej drevenej skrine, kreslením kriedami po psovi , voskovkami po parketách atď. Jeho obľúbené tlačidlo reset sa mu podarí stlačiť, ke´d sa práve chystám sejvnúť takmer hotový preklad, alebo mi nenápadne vytiahne pripojenie na internet a ja chytám hystérie, keď sa neviem pol hodiny pripojiť. A čo ma vie fakt vytočiť, keď si na vécku skúša , ako vysoko dočurá, a čo všetko trafí.... alebo sa pokúša vyčistiť vécko tou kefou a rozotrie pritom hovienko aj s rozmočným papierom po celej mise... no úplná lahôdka. Teraz sa na tom smejem, ale vtedy.... dúfam, že sa mi bude dariť sa viac ovládať a nemám na mysli len "jednu výchovnú" ale aj krik a kadejaké hrozby, ktoré tiež nie sú veľmi efektívne a potom sme z nich obaja nešťastní.

Kamila napísané 15.06.2005 21:40

Pridávam historku - malý mi učil plávať nový telefón v káve ( dosť drahý-darček od manžela). Rýchlo ako blesk ho schytil a ja som už nestačila chytiť malú detskú ručičku, neomylne triafajúcu svojím úlovkom do mojej kávy. Narátala som do 100, a oblieval ma pot pri predstave, ako toto vysveltím mužovi, totiž niekoľkokrát ma upozorňoval, aby som si telefón odkladala na skrinku, kde malý nedočiahne. Potichu som preložila sim kartu do starého telefónu a robila som sa, že je všetko OK. Priznala som sa až po troch dňoch, v aute, cestou na nákup.

Malý za toto výchovnú nedostal, bola to moja chyba a nepozornosť. Veci sa dajú nahradiť, ale horšie je to , keď robí kúsky, ktoré ho ohrozujú. Ak ho po 55 krát behom pol hodiny zložím zo psa, ležiaceho na gauči, na ktorom chce jazdiť ako na koni, priznávam, že po zadku mu capnem. Ale nepomáha to, o chviľu je tam vylezený zase.

sendy napísané 15.06.2005 20:14

A este nieco som chcela napisat k tomu ze jedna vychovna obcas nikoho nezabila... Ved aj ja sama som to do mojho prispevku napisala, ale potom som o tom este trochu rozmyslala.

Ked sme boli mi deti, bolo to tak. A skoro vsetci moji kamarati a rovesnici dostali obcas poza usi.

Ale teraz je doba ina. Svet je plny nasilia, staci si pozriet co bezi v telke, ako vyzeraju reklamy, rozpravky... Svet je iny. A som presvedcena, ze kedysi sa deti lahsie, aj bez nejakeho vyrazneho "snazenia" rodicov viac-menej "podarili". ked som ja bola mala / mlada, povedzme do tych 16, aj keby som mala s rodicmi akokolvek zly vztah, nic by sa mi nestalo. Drogy a kriminalita mladeze boli fakt vynimkou, takze zist na "zle chodnicky" bolo velmi relativne.

v sucasnosti to maju deti urcite tazsie, tlak okolia je vyssi a vyber nekalych aktivit takmer neobmedzeny. Bitkou sa zmensuje dovera deti k vam a vo vas a v pripade problemov nepridu k vam, ale zvolia moznu inu cestu. Takze treba to vidiet v sirsich suvislostiach.

Sendy napísané 15.06.2005 20:04

fakt mily clanok...

jedna historka ku kriku - alebo k ziapaniu, ako to napisala HASLERKA. Moja mamina bola a je velmi energicka a vybusna povaha a pravidelne nas ako deti v sobotu doobeda celu rodinu nahanala do upratovania. Kedze sme casto nepostupovali tempom, ako si to predstavovala, rupli jej obcas nervy a zacala "ziapat". A ja ked som mala okolo 8 rokov, bracho o 3 roky menej, som jej raz pocas jej ziapania povedala "mami, nemusis kricat, co nevidis, ze ta tu nikto nepocuva?" Nakolko moja mama bola a je dobra mama, nefukla mi jednu za tu drzot, a sama mi potom neskor rozpravala, ako nad tym celu sobotu rozmyslala a povedala si - to dievca ma vlastne pravdu. Udajne si na to vzdy spomenula, ked ju zacal chytat zachvat kriku a pomahalo to. Takze tym som len chcela povedat, ze kto vela a casto krici, nepomoze si tym nic, deti sa budu tomu v duchu smiat.

A otazocka na PETRU M. To akoze mamicky, co maju deti s normalnym prahom bolesti, plieskaju detom tak aby ich to bolelo??? To znamena nie symbolicka na zadok na ukludnienie, ale trest, co ma boliet? No tak sorry, to je sila... A prepac, ale znelo to tak, ze Ti to je luto, ze tvoj syn pri tvojich vychovnych neciti bolest...

A este moj postoj k ujasneniu situacie - ja som proti bitiu deti, aj ked viem ze OBCAS jedna na zadok, alebo facka nikomu neublizila, mne sa tiez nic nestalo. Mama este nie som, ale dufam, ze sa mi podari vychovavat deti bez bitiek.

Alena napísané 15.06.2005 16:46

Ahoj Lexi. Reagovala som skor na Tvoju odpoved pre Nikoletu, ze tie matky, ktore svoje deti plesknu sa radsej nepriznaju. Z toho som mala pocit, aby sa taketo matky citili previnilo, bez diskusie. Ver mi, ze aj ja sa synovi pokusam donekonecna vysvetlovat veci preco toto ano a toto nie, niekedy to zaberie, inokedy alebo povacsinou nie, zvitazi v nom to zivelno. Dakujem, ze si mi odpovedala. Je vela matiek s ktorymi sa stretavam a ktore maju rozne temperamentne deti, a tie ktore maju deti pokojnejsie maju vseobecne iny pohlad na vec ako matky, ktore sa od rana do vecera sami staraju nielen o zive dieta, ale aj o chod domacnosti. Je to aj moj pripad, je to narocne, ale na druhej strane ten nas hyperaktivista je velmi bystry, sikovny a vdaka nemu a neustalemu behaniu za nim mam skvelu postavu a mozem zjest tony cokolady. Pa

Janka napísané 15.06.2005 15:37

Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko,...

lenka napísané 15.06.2005 14:26

Tak maly drobec 3 roky, mi priniesol malu na rucickach az na zachod. Bohuzial dovolila som si odbehnut na malu potrebu, bez toho aby som vzala jedneho so sebou. Mala mala asi mesiac a Maxik 3 roky, prisiel za mnou s malu v naruci ledva si videl pod nohy a zahlasil. Mama ona smrdi, musi ist aj ona na zachod, je pokakana. Na!!! Odovzdal mi malu a bol spokojny. Odvtedy je vzdy niekto so mnou, alebo to zariadim tak ze je mala v ohradke.

Maxik je tiez kreativny, a svoje dielo nechal aj na stene prenajateho bytu. Mal prstove farby, a maloval si na paier, musela som odbehnut na par sekund, a medzitym sa mu podarilo urobit par peknych odtlackov svojich ruciciek na bielucku stenu. Najskor som pekne penila, predychala, a potom som sa snazila zistit jeho zamer. Odpoved znela: Mami to su vsetko motiliky ktore uleteli na stenu, a teraz nechcu odletiet, lebo sa im paci moja izbicka. A tak sme dotvorili odtlacky majstrovych ruciciek, a prirobili sme im tikadielka aby to boli naozaj motiliky. A ked sa budeme stahovat dame to hadam len do poriadku tak, ze stena bude zas len biela.

MartinaBA napísané 15.06.2005 14:16

Mam dvoch chlapcov, 6 a 4 ročného. A priznávam, že výchovná niekedy padne. Keďže ich niekedy nemôžem prekričať, tak to riešim takto. Ide skôr o nejaké preplesknutie (po zadočku) ako o tvrdú bitku. A môžem potvrdiť, že u nás to pomáha tak na štvrť až polroka. Lexi píš tie svoje články aspoň každý tretí deň, veľmi ma povzbudzujú. Pozdravujem všetky maminy v "boji" so svojimi deťmi.

Kerina napísané 15.06.2005 13:24

som matka čo patrí medzi tie nervoznejšie a netrpezlivejšie povahy ale moja 2r 3m dcérka dostala len raz po zadočku. Čo som potom nesmierne oľutovala, a bol z toho plač obidvoch z nás. To som mala ten horší deň, zle som sa vyspala a pre banalitu som ju kúsok treskla. Je tomu asi 4 mesiace ale si tovyčítam. Zaprisahala som si, že nikdy. A to je moja veľmo temperamentné dieťa, také živé striebro...všade lezie, všetko chce vedieť...a ja stále vysvetľujem..aj 100 krát aj 500 krát ked treba..v tomto nie som nervozna a som trpezlivá. Až sa mi okolie čuduje. Raz na vetu mojej svokry -že treba dať aj po zadku - som sa tak rozčertila, že somna ňu vycerila všetky moje zuby, a radšej som zahryzla do jazyka a len povedala, vy si môžte byť svoje deti )))to som bola velice mierna. Takisto som mojej dala periny pod posteľ ked chcela skákať, al. vyliezť na skrinku, mala 1,5 roka a sama vyšla na železnú šmýkačku a zišla dole /som bola veľmi hrdá/ pritom suseda nasvojho 2 r. len kričala že tam nesmie a nakoniec malý schytal.Len neivem začo? takisto sa napočúvam, že moje dieťa bude nevychovaé atd...ale ja radšej jej všetko vysvetlím.....Lexi veľmi by som ťa chcela spoznať, podľa týchto článkov, si tá istá frekvencia ako ja )))))))))))))))))))

Maruska - Maruške napísané 15.06.2005 12:05

Vidim ta tu prvy krat v diskusii, tak aby sme sa neplietli - rozlisujeme sa makkym s, OK?

mary napísané 15.06.2005 09:19

dost zalezi aj od psychickej pohody matky, od unavy. odkedy sa narodil moj druhy syn, to je uz rok nebol ani jeden den ked som bola bez deti, bez nocneho vstavania, neustaleho striehnutia co robia. nie som zastanca bitky ale niekedy sa podari.ale bohuzial je to skor o tom ci mi povolia nervy.a manzel prave naopak.on je presvedceny ze bit deti sa musia byt, inak su nevychovane.lebo aj jeho mama bila. ale vidim ako to dopadlo.jemu to nepomohlo

Zuzi napísané 15.06.2005 08:09

Dobre som sa pobavila na clanku :-))))))))))

Alena, tu fakt nikto neodsudzoval mamy, ktore dieta plesknu... Ale neda mi sa spytat.... to akoze ked dietatu jednu plesknes, uz si si potom ista, ze si neublizi a mozes v pokoji robit domace prace? Ja si myslim, ze ti ozajstni sintri len striehnu na chvilu, kedy mama nebude v dohlade a budu si moct dovolit to, za co by v jej pritomnosti schytali.

PetraM napísané 15.06.2005 08:05

Lucia H napisala dolezity fakt - su flegmatici. A Alenka tiez napisala dolezitu vec - ze zavisi od povahy dietata. Pri vybere ci komentovani tej ktorej vychovnej metody treba vziat do uvahy oboje a kombinacie povah rodica a dietata. Fakt su ludia, ktori neudru ani v najhorsom, lebo to nedokazu alebo nepoznaju a su taki, ktorym ruka vyleti lahko. Su deti, ktore su vydesene zo silneho skricania a su take, ktorym ked capnete, tak sa smeju. Napr. moij syn - ma velmi posunuty prah bolesti, z coho vyplyva, ze necitil bolest ani ked si ako rocny rozbil hlavicku, nevie o tom, ze si pri pade rozbil pusu do krvi alebo zacvikne prst medzi dvere tak, ze tam ma hlboku ryhu. O to tazsie je uchranit ho pred nebezpecim, lebo nema strach z bolesti a respekt pred nebezpecim - pud sebazachovy. Jemu nestaci vysvetlit, ze je nieco zle a moze to boliet, treba capnut aby sa spamatal, aj ked jeho to neboli fyzicky, aspon psychicky mu to ale SNAD da najavo, ze nieco je zle. Aj tak sa pri kazdom capnuti zasmeje.

Maruška napísané 15.06.2005 07:16

Ahoj Lexi. Prebehla som zopár Tvojich člankov a musím povedať, že sú veľmi dobré. Tvoj zoznam NO NEZABILI BY STE ICH je zaujímavý, takže viem na čo sa mám pripraviť. Moje štyri poklady, ktoré sú ako schodíky - 7,5,3,1 rok - to vedia tiež parádne roztočiť. A musím povedať, že keď už nepomáha dohováranie, moj hlas naberá na intenzite /mám vcelku dobrý hlasový fond/, potom sem-tam nasleduje malá výchovná. Takže v tomto ťa obdivujem, že to máš takto pod kontrolou a všetko riešiš s chladnou hlavou a s prehľadom. Snáď sa to naučím niekedy aj ja. Ahoj.

Lucia H napísané 15.06.2005 01:00

Mily clanocek. My sme nikdy bit nepotrebovali, ale mame len jedno dieta a vtedy ma este clovek situaciu lahko pod kontrolousmile Ked som mu minule nahnevana povedala ze ho zbijem tak len nahodil smiesnu grimasu a povedal "ty zaaartujeees". Ja aj moj manzel sme strasni flegmatici takze ked nahodime od zlosti sialeny vyraz tvare a k tomu buchneme do stola tak syn spusti hystericky plac, myslim ze je to pre neho rovnako strasne ako facka.

BarboraCh napísané 14.06.2005 21:51

Lexi, mozno nie som dnes vo forme ale ani jeden z tych tvojich 9 bodov sa v mojich ociach nekvalifikuje na jednu vychovnu. Rozzurit dokazu, to nepopieram :-) ale nie natolko, aby som pouzila jednu ''vychovnu''. Nemam sice este deti vo veku, aby mi lepili desiatu na zadnu stenu skrine :-) ale pre mna je to o nervy v uplne inych situaciach v ktorych precvicujem dychacie cvicenia naucene na porodnom kurze :-) Ani ja nie som zastanca bitia, na druhej strane priam ''omdlievat'' nad mamou, ktora obcas pouzije jednu vychovnu tiez nie je moj styl. Otazka je vsak, ako casto je ta vychovna a to si netrufam kvantifikovat. Zopar som ich dostala aj ja a nemam z toho ziadnu traumu ale dobre viem, za co boli, a ich pocet by sa dal ukazat jednou rukou.

zebricka napísané 14.06.2005 20:48

Este otazka od veci: preco to neuklada prispevky podla poradia, ale haj-buj?

Lexi napísané 14.06.2005 19:51

Alena, vďaka, že si sa ozvala, naozaj si to cením - dráždiš totiž tigra bosou nohou :-) Ak si pozorne prečítaš môj text, nenájdeš tam ani odtienik odsudzovania mamičiek, ktoré používajú pri výchove telesné tresty. Som ďaleko od toho, aby som niekoho súdila. Snažila som sa len ukázať, že veci, za ktoré v iných rodinách deti dostanú, sú po rokoch vlastne smiešne a banálne. Čo sa týka temperamentu dieťaťa a preplesku, ktorý s ním súvisí, myslím si, že aj s veľmi temperamentnými deťmi sa dá spolupracovať. Keď moje dieťa vyliezalo na nábytok, tešila som sa jeho odvahe a šikovnosti a k periňáku prisunula paplóny, alebo matrace, aby si mohlo skočiť. Odskákalo si svoje a bez zákazov s tým prestalo. Keby som to donekonečna zakazovala, donekonečna by ho to pokúšalo a ja by som musela čoraz viac zakazovať. Takto si nechalo vysvetliť aby skákalo bezpečne, skákalo najprv za ruku a potom samo a po zvyšok času sa venovalo menej nebezpečným aktivitám. Chcelo to len trochu času, trpezlivosti a pochopenia pre jeho potreby :-)

haslerka napísané 14.06.2005 19:42

baby obdivujem vas, ze to zvladate bez vychovnej.ja nie. Ak chcete aj ma tu ukamenujte ale ja dam malej sem tam vychovnu. Proste ked jej x krat poviem, ze to nema robit a ona neprestava, zaziapem a vacsinou prestane ale ak nie este ju upozornim a zaroven jej oznamim ak neprestane schyta a nakoniec dostane na rit. Potom povie, ze uz nebude ..... ale to poznate. Ale dnes som sa napr. ovladla, stali sme na zastavke a nasla tam palicu a ohanala sa s nou a ked som ju milionty krat upozornila aby to odlozila tak to hodila medzi ludi /nastastie nikoho netrafila/ ale aj tak som jej povedala nech sa ospravedlni panovi okolo ktoreho to letele najblisie tak povedala, ze preco ked to nikoho netrafilo.... Vtedy trafilo skoro mna..

zebricka napísané 14.06.2005 19:29

Moj nazor je, ze zopar vychovnych este nikomu neublizilo, takze ak su na mieste ( a mnohokrat SU), nie je o com...

Alena napísané 14.06.2005 16:40

Myslim si, ze odsudzovat matky, ktore svojim detom plesnu po zadku je diskutabilne. Velmi to zavisi od toho, aky temperament ma dieta. Ja mam velmi zive dieta, ale naozaj velmi zive a neda si povedat aj niekolkokrat v nebezpecnych situaciach (ako je vylezenie na stol a pod). Zhaci sa, az ked mu poviem, ze to co robi je zle a ak s tym naozaj neprestane, dostane po zadku. Casto este nevie odhadnut vaznost situacie a nedokaze ho odputat iny podnet. Nehovorim, ze dieta treba tlct hlava-nehlava, ale pokial je velmi tvrdohlave a nema kto iny na dieta davat pozor cely den, aby si vazne neublizilo, tak matka si nejako poradit musi aj plesnutim po zadku. Tolko moj nazor, precitala som viacero clankov o vychove deti, ale treba pamatat na to, ze kazde dieta je ine a nie kazdy ma babku alebo niekoho, kto moze na sintra dat pozor napr. ked mamicka musi robit domace prace.

arace napísané 14.06.2005 12:21

Aj ja pridam jednu rodinnu historku do No-nezabili-by-ste-ich. Mojej starsej sestre sa ako 2rocnej podarilo dostat k maminej obcianke a kedze vtedy mamina nebola doma, tak sa jej tak cnelo, ze si proste jej fotku z obcianky vytrhla a schovala. Otec spiaci nic nezistil a mamina to neskor zistila az na hraniciach do DDR. smile))) Aspon mala vesely vylet.

lentilka napísané 14.06.2005 11:22

teda, tiez sa tu smejem na plne kolo, niektore pribehy doverne poznam a posledna 9 este aj s pokracovanim o barbie.com sa stala nedavno nam :-)) a desiaty, to je sranda, prave minule sme to rozoberali s kamoskou, ze preco deti radsej desiaty nevyhodia, ale ich pracne schovavaju. ja som ich davala do skrine, spominam, ze kamoska ich davala do odkladacieho priestoru pod postel a ked ten suflik otvorila, tak ho mala kompletne plny plesni, este teraz to vidim :-) suseda mi zase spominala, ze jej 8-rocna dcera ich dava na povalu :-)

Lexi, vynikajuci clanok, hned sa mi zlepsila nalada

Dáša napísané 14.06.2005 11:10

Maly mal asi pok a pol a ako chlapa ho fascinovalo všetko technické. No a nakoľko sme pri vymýšľaní nábytku niektoré veci nedomysleli, video je umiestnene práve v dosahu 18 mesačného zvedavca.

My rodičia sme si požičali kazetu z požičovne, večer chceli pozrieť. Ahšak, chyba lavky, kazeta síce dnu vliezla, ale nešla ani spustiť, ani vybrať. Oblievali ma poty, hlavne preto, lebo kazeta bola požičana. Takže sme nabehli k opravárovi. O tri dni nám ukázal, čo bolo príčinou. Malý do videa vrazil kus zelenej papriky. Bola to asi najdrahšia zelenina v našom živote. Kúsok stál 500 Sk smile))

Ešte môj otec sa kedysi venoval vybavovaniu dedičských záležitostí. Pozabudol sa a originál dedičského rozhodnutia (podotýkam cudzieho) nechal na stole. Nikomu nenapadlo, že asi dvojročná vnučka sa až podozrivo ticho a dlho hrá pri stole.

Malá "zaguličkovala" komplet celú prvú stránku. Jednoducho, namiesto každého písmenka bola vždy gulička urobená večným perom. Poviem vám, do zháňania opisu daného dokumentu bola zainteresovaná celá rodina.

Janka napísané 14.06.2005 10:35

Lexi, Tvoje príspevky sú neskutočné, keby ma niekto videl, ako sa chlapocem pri počítači, asi by som z fleku dostala padáka! Ale ja vravím, že to stojí za to! Moje "bejby" je ešte iba na ceste a má ju poriadne ďalekú, no pevne verím, že v sebe nájdem toľko trpezlivosti, aby som sa "výchovným" vyhla a tiež, aby to nebol iba samý zákaz a príkaz...

Lexi napísané 14.06.2005 10:20

Nikoleta, jasne že poznám, viem, že väčšina z Vás svoje deti neplieska a tie, ktoré tak robia, sa už na tomto fóre radšej nepriznajú :-))) ale potešilo by ma aj, keby ste No-nezabili-by-ste-ich zoznam doplnili aj Vy o historky s Vašimi zbojníkmi :-)

PetraM napísané 14.06.2005 10:18

Citam momentalne v praci a veeeelmi dobre sa bavim, az sa okolie pyta co sa deje. Fakt dobre clanky.

NikoletaT napísané 14.06.2005 08:46

Moj nazor poznas, Lexi. Vychova bez bitia neznamena, ze je bez hranic. Hranice sa daju dodrziavat aj bez bitia, a zase naopak, bitie vobec nezarucuje, ze nebudu prekracovane.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised