…“Prečo sa všade píše, aké to majú matky ťažké a ako materská nie je vôbec dovolenka? … Ako je možné, že tisíce rokov pred nami ženy zvládali materské aj bez návodov? A my to už nevieme a nevieme s deťmi tráviť čas, ani si s deťmi užiť dovolenku?…“
Tento komentár pod článkom o dovolenkách s deťmi mi zabrnkal na citlivú nôtu.
Ako to len, preboha, všetky tie ženy od praveku robili? A v čom sme my, súčasníčky, úplne mimo, že to nezvládame s našim potomstvom, prečo je pre nás starostlivosť o deti pomaly bremenom a irituje nás ešte aj tá slovná prešmyčka „materská“ a „dovolenka?“
Byť doma s deťmi – luxus posledných rokov
Neviem ako pred tisíc rokmi, stačí sa obzrieť len päťdesiat rokov dozadu, kedy medzi ženami nebolo chyrovať o žiadnej materskej, ani dovolenke. Iba tak „byť doma s deťmi“ neexistovalo.
Väčšina ľudí žila na dedine, robotovala na poli, mala kravu, ktorú bolo treba podojiť, hydinu, ktorú bolo treba opatriť. K tomu detí, že sa ledva zmestili všetci do jednej postele. Ženy sa museli starať o deti, o zvieratá, o domácnosť, variť, prať – bez práčky, v potoku, aj v zime.
Nebol čas vyhradený na to, „iba byť s deťmi“ alebo „iba pracovať,“ to išlo ruka v ruke, jedno s druhým. Rodičia s deťmi fyzicky boli, tá prítomnosť v ich živote bola hmatateľná, hoci sa im nijako zvlášť – na naše dnešné pomery – nevenovali.
Od manuálnej práce k intelektuálnej
My za prácou nemusíme nikam von, na lúku, do polí. Len si sadneme v pyžame za počítač a dieťa šupneme do ohrádky, zavalené kopou interaktívnych, edukačných hračiek, dúfajúc, že nám dá aspoň pol hodiny, kým ho to neomrzí.
Bábätká si ako tak môžeme uviazať na seba do šatky, aby sme dokončili jeden odstavec. Alebo ich kojiť popri vybavovaní pracovnej pošty, pri telefonovaní. Ale čím sú deti staršie, šance, žeby mohli byť súčasťou nášho „intelektuálneho“ pracovného procesu, sú v podstate nulové.
Dieťa sa dovtedy bude dožadovať našej pozornosti a vytrhávať nás z myšlienkových pochodov, až to napokon vzdáme. So zlým pocitom, že sme poriadne neurobili nič, ani dieťa spokojné, ani robota dokončená. Že si nás to počká zase v noci. Medzi kojením.
Je to iné, ako odložiť na chvíľu hrable bokom.
Nie je možné, aby sme boli fyzicky s deťmi a zároveň aktívne robili svoje povolania, viac či menej zlučiteľné s rodinným životom. Časť dňa nevyhnutne trávime oddelene, rodičia v práci, deti s opatrovateľkami, v jasliach, škôlkach, družinách.
No napriek tomu sme ako rodičia oveľa viac zaangažovanejší na starostlivosti a výchove detí, ako tomu bolo v minulosti.
Venujeme sa deťom oveľa viac, ako naši rodičia
Podľa štúdie amerického Journal of Marriage and Family, kým ženy v roku 1965 strávili so svojimi deťmi týždenne v priemere 10,5 hodiny (muži iba 2,5!), v roku 2010 to bolo 13,7 hodiny. Súčasní otcovia trávia so svojimi deťmi trikrát viac času ako ich otcovia. Dnešné pracujúce matky trávia so svojimi deťmi dokonca viac času ako ženy – matky v domácnosti so svojimi deťmi v 70. rokoch minulého storočia.
Spravidla nemáme na koho delegovať ani časť svojich rodičovských povinností. Starí, mladí bývame zvlášť. Žiadna širšia rodina, ako tomu bolo v minulosti. Sme na to sami. Máme menej detí, viac jedináčikov – bez šance, žeby si matka „pomohla“ tým, že sa súrodenci starajú a vychovávajú navzájom, že starší pomôžu so starostlivosťou o mladšie. Na všetko, či sú to domáce úlohy alebo hry, je tu iba mama (otec).
A hoci máme automatické práčky a iné vymoženosti doby, tých lúk, kde by sme deti voľne vypustili a nemuseli animovať každú sekundu ich života, je zúfalo málo. Preto vymýšľame baby plávanie od jedného mesiaca a angličtinu od tretieho. Preto prepĺňame aquaparky, zooparky, dinoparky. Snažíme sa venovať čo najviac času svojim deťom a byť lepšími rodičmi (preto tá láska k literatúre o výchove, preto tie obsadené kurzy rodičovstva).
Máme na seba oveľa väčšie nároky, latka v spoločnosti je nastavená vysoko, zaváňa perfekcionizmom že až, preto je tá materská ťažšia ako pred sto rokmi. Ak si to chceme uľahčiť, potom naše prastaré matere nám môžu byť ešte aj inšpiráciou.
(31 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Piata choroba
Som neschopná, tučná, blbá. Patria tieto hlasy skutočne nám?
Tehotenské. Kto má nárok, kedy požiadať, aká je výška dávky
Rodičovský príspevok 2024
Rodičovský príspevok do 6 rokov veku dieťaťa: predĺžený rodičovský
Zápis do škôlky - kedy a ako sa podáva prihláška
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Neviem, ci zvladam deti lavou zadnou alebo nie. ono ide aj o to, co zena od seba a od deti ocakava, ci su tie ocakavania realne a primerane veku a schopnostiam deti, i schopnostiam matky ako vychovavatelky.
z casu na materskej som mala dobry pocit a uzivala som si ho celych 4,5 roka, tolko som bola s detmi, aj s mladsou do jej 3 rokov. a uzivala som si to nie preto, ze by sme nemali tazkosti (iste obdobie som trpela uzkostnymi stavmi a velmi silnymi migrenami, v inom obdobi sme cvicili Vojtovku s mladsou dcerkou a zase v inom obdobi mali deti zavazne problemy s dychacimi cestami, spojene s dusenim, kto nezazil, nepochopi, co to je, ked sa vam dieta dusi tak, ze sa vam cez izbu kotula po koberci hore-dolu od cisteho zufalstva… alebo ked mu modraju pery a konceky prstov… behom 7-mich mesiacov sme boli 3x hospitalizovani, raz s jednym dietatkom, dva razy s obidvomi naraz). napriek tomu som si matersku uzivala a bola nesmierne rada a vdacna, ze so svojimi detmi mozem byt ja a nie opatrovatelka ci ucitelka v jasliach (aj keby boli Montessori alebo neviemake). vidim to tak, ze nie su zle ci tazke situacie, to je vec, ktoru neviem ovplyvnit, aspon nie vzdy, zly moze byt jedine moj postoj – a ten ovplyvnit mozem. aj pobyty v nemocnici som sa detom snazila sprijemnit pobyt a brali to viac-menej ako dobrodruzstvo, este aj medikom sa nechali pekne vysetrit a to ich tam bolo kazdy den ako maku… ked nas hospitalizovali druhykrat, ich prva otazka bola „kedy pridu klauni (cervene nosy) a co bude na obed?“. zlate boli… co som tym chcela povedat, je, ze aj ked su tazke chvilky, treba sa snazit v kazdej najst nieco pozitivne a nie pozerat na to, ze niekto ma viac alebo nieco, co sa mi zda lepsie (ono to tak mozno v skutocnosti ani nie je, ako sa to mne zda na prvy pohlad).
Váš komentár vsimla som si, ze ked sa snazim stavat k veciam pozitivne ja, velmi sa to prenasa aj na deti… uzasne mi to ukazuje moje 4-rocne slniecko, ked prsi, tak sa tesi „kvetinky budu mat vodicku!“, ked fuka silny vietor „dakujem mily Boh za vietor, ze ma posuvas dopredu, aby som tam bola rychlejsie!“, ked vidi na zemi spadnuty keksik „hura, niekto sa podelil s vtacikmi, budu mat co papat!“… mohla by v tych chvilach aj frflat a plakat, ze prsi a nemozeme ist na ihrisko, ze fuka vietor a jej je zima… a ja byt nervozna, ze je umrncana a protivna… no rozhodli sme sa k veciam postavit s veselym srdcom a myslou
preto som si matersku uzivala… vedela som, ze ked sa vratim do prace, bude to presne ako v clanku tak, ze bude treba porobit vsetko doma a budem chciet byt i s detmi, aj s manzelom travit cas a ze toho casu bude jednoducho menej. materska mi skoncila cca. pred dvomi mesiacmi, takze uz pracujem, nastastie sa mi podarilo si dohodnut 6-hodinovy uvazok, s manzelom sme pochopili, ze radsej o cosi menej penazi a pokojny rodinny zivot, nez plna vyplata, vycerpana ja (chodila by som domov o 18,00) a deti by som stihla polhodinu predtym, nez sa idu davat do pyzama… nevieme dokedy to takto pojde, ale kym to ide, tesime sa aj z toho. deti tak stiham zo skolky vyzdvihovat 15,30 a snazim sa venovat predovsetkym im. pripadne nalozim pracku, ale to je chvilka, vyvesim, ked idu spat, resp. vyvesime spolu. kedze je spolocneho casu menej, snazime sa vopred si ho naplanovat a vyuzivat efektivnejsie / intenzivnejsie… stihame si poobede kreslit, hrat sa, tvorit (vcera sme si napr. vyrobili sarkanov, predvcerom dalekohlady z roliek toaletneho papiera) a ano, aj sa co-to „ucit“ hravou formou… vecer si citame rozpravku pred spanim a 20,00 su deti v posteli, ja este upracem kuchynu, nachystam si veci na rano a cca. od 20,30 mame s manzelom cas pre seba. manzel chodi z prace cca. 17,00. v tyzdni to mame vymyslene tak, ze v jedno poobedie pride manzel z prace skor a vyzdvihne deti on a je s nimi az do vecera a ja mam volno a v jeden den v tyzdni ma zase volno on. to je skvely sposob ako nebyt vycerpany a mat aj trosku casu pre seba. ja vacsinou nieco v moj volny den tvorim, citam si, pripadne pozehlim a pozriem si pritom nieco v Tv, stretnem sa s kamaratkami a pod., manzel vo svoj volny den chodi na nacviky zboru a ma tiez cas si nieco pozriet v TV, na pc… skratka, snazime sa, aby sme mali tyzden vyvazeny, efektivne vyuzity cas s detmi, cela rodina spolu, ale i cas kazdy na seba a na seba spolocne ako manzelia…
Ja som prave vcera rozmyslala nad tym, ze mi je luto, ze moje deti nezaziju to, co ja – prave to, co je spominane vyssie – tu volnost a bezstarostnost (a mamino kludne svedomie), ze si vezmu bicykel/loptu a pojdu sa hrat na ulicu. Neviem si predstavit, ze tam budu samy, aj ked viem, ze raz to pride.
system by mohol byt lepsie nastaveny. tri roky intenzivne s dietatom az z toho je matka miestami na nervy, skoro ziadna psychohygiena a po troch rokoch do prace na plny uvazok… vobec nie su v nasej spolocnosti prisposobene podmienky na pracu pre matku s dietatom. myslim, ze mnohe matky by od 1 roku veku az do 10 roku veku rady pracovali na ciastocny uvazok. uzili by si aj deti aj pracu aj svoj zivot. u nas to ide z extremu do extremu…
Ahojte,
tak stale nefrflite a pracujte. My muzi sa tiez stale kdesi nestazujeme. Proste ked su deti treba sa o ne postarat a bodka.
Vdaka
Nemama
V minulosti sa nepisalo, ake to maju zeny tazke, pretoze sa o týchto veciach „nepisalo“, neboli casopisy, neboli noviny. Ked mala moja mama nas, vychadzala mozno tak „Dorka“, kde sa pisalo o strikovani 🙂 A v minulosti sa zeny nestazovali, lebo sa to nepatrilo. Ale je aj pravda, ze s nami mali menej prace, chodili sme sami po vonku od 4 rokov (mozno aj skor) a o mnohých blbostiach, ktore sme vonku sami porobili, nase mamy ani netusili, takze doteraz mnohe stare mamy vzdychaju, ze „toto ich deti nikdy nerobili“. Dnes sa nikto neodvazi dieta pustit von, takze musíme chodit s nimi, cize doma neurobime nic, takze ani „automaticka pracka“ nam cas neusetri, resp. usetri, ale minieme ho na aktivity s detmi. No a k „supermamickam“, ktore si neskutocne uzivaju matersku a nechapu, ako sa my „hrozne matky“ mozme stazovat – nuz, my hovoríme nahlas to, co citime, mame potrebu sa niekomu vyrozpravat a ak aj niekedy povieme, ze nas to nebavi, tak to neznamena, ze nase deti nelubime, alebo ze ich nechceme. Neverim tomu, ze na „supermatku“ nikdy nedolahne kriza a ze si to uziva aj vtedy, ked jej deti su na striedacku chore 2-3 mesiace, ked jej deti prezivaju obdobie vzdoru (teda ak taketo matky vôbec maju vzdorovite deti – pretoze niektore tvrdia, ze nie – nuz je to prirodzene vyvojove stadium, takze klobuk dolu, ak sa im to podarilo vynechat). A priklad zo zivota – jedna supermatka si raz pochvalovala uuuuuzasnu dovolenku s 2-rocnym dietatom pri mori, samozrejme nezabudla pripomenut, ze „ani neochoreli, lebo dieta takmer vôbec nebyva chore, ma dobru imunitu“, tyzden na to som stretla jednu znamu, ktora mi hovorila o tej supermatke, ze ju stretla u lekara, vraj prave dorazili s dovolenky a maly chytil na dovolenke silnu anginu. Nuz co dodat – aj strategia supermatky obcas zlyha 🙂
Milujem komentare supermamiciek. My ostatne bohuzial obcas nadavame, lebo nase nevychovane deti nam nespia, stale po nas nieco chcu a my nestihame ani na wc ist, nieto este upratat. Do toho sa po 1,5 roku materskej DOVOLENKY zdravotne zosypeme a behame po doktoroch, kym nam jeden z nich nesplechne pravdu do oci, ze sme totalne vycerpane a ze nase problemy zmiznu, ked sa konecne vyspime a oddychneme si. (Tak aj bolo veru :-)) A mile superzeny, nie je to o casovom manazmente a podobnych kecoch. Je to o kazdom jednom cloveku, ci uz dietati, alebo zene. Kazdy ma ine potreby a ine schopnosti. A tak prestante posudzovatnas „neschopne“ a nechajte nas aspon ponadavat si.
Jaj baby, kaslite na to, jaky si to udelas, takovy to mas
frflanie mi nepomoze a tak to treba brat s humorom, kym sme zdravi je vsetko ok…
Materska je super
To vazne?toto je argument ze som to pusala o deviatej?kvoli tomu sa neda pocopit to,co som materskou a rodicovskou,ktoru si treba uzit a nie frflat,chcela pocedat? Mladsiemu dietatu isli zuby a cez noc nespalo a starsie sa budilo tiez a tak po ranajkach na pol hodku zalomili a ja som napusala koment.iba na wc na mobile ako aj twraz,takze asi s chybami…ale hovorim,nie som perfektna…lwn som matka,vdacna za tri rokt slobody od stiesnujuceho pracovneho zivota a vdacna za dva poklady.mam tazsie dni.. Ale frustrovat a navzajom sa nimi mamy povzbudzovat nema zmysel
No,ja nemam dieta,ktore by spalo cez obed dve hodiny a vecer slo spat o deviatej,ani rodicov,co by pomohli a muz chodi z prace v noci. Nebudem kecat, stiham si privyrabat prekladmi a dostudovala som na materskej vysku,hadam doktorat zbuchat,ale ze by to bolo lahke??? Je to MASAKER. A urcite sa neda kazdy den/tyzden/mesiac. Niekedy,ked je zaberak,mesiac len dospavam spankovy deficit. A to mozem dakovat, ze mam muza,co pomaha s upratovanim,bezny prevadzkovy binec prehliada,ked neni niekedy vecera,kyvne plecom. Co sa neozehli samo,to sa nezehli a zvacda postupne vypadne zo satnika. Ale ja skor poviem,ze kto ma cas sa stazovat,ma privela volneho casu.
Ale to,co stve mna,su maminy,ktore maju opatrovatelku,upratovacku, na praci akurat svoju papulku a vzdychaju,ake to maju tazke.
Mňa vždy fascinujú maminky, ktoré si materskú užívajú, všetko zvládajú ľavou zadnou, deti sú dar, najväčšia radosť, popri deťoch stíhajú okrem muža a domácnosti aj prácu, samozrejme, iba keď deti spia, nikdy sa ani slovkom nezmienia, že napriek všetkému dobrému, čo so sebou rodičovstvo prináša, sú aj slabšie chvíľky, horšie dni, ale ony nie, nikdy sa neposťažujú, to robia iba tie druhé mamky, tie ufrflané, nespokojné, ktoré si nevedia vážiť možnosť byť s vlastnými deťmi… viď príspevok dole… maminka, ktorá sa naváža do nespokojných mám a tvrdí, že všetko je len o časovom manažmente, ona pracuje hodinu a pol po obede, keď deti spia, inak sa im naplno venuje. Hlavne, že príspevok písala o 9 ráno, to asi ešte tiež spali.
Takakika a vsetky ostatné mamicky…. Kedze na zaciatku clanku je moj komentar, tak sa vyjadrim este raz…. mám svorrocné a rocne dieta. Na materskej ako takej, som nebola nikdy. Vzdy som popri detoch aj pracovala, ale tak, ze ani jedno, ani druhe o tom nevie. Pracu si robim v case, ked spia na obed, alebo ked zaspia skor vecer. Nepomahaju mi nijak rodicia cií iní rodinní prislusnici. Cez den som matkou na plny uvazok a svoje deti si ozaj uzivam. Po veceroch sa snazim byt najma manzelkou a rozpravat sa s mojim muzom s vylozenymi nohami pri telke. Pocas obeda si delim tu hodku – hodku a pol na polcas pre domace prace, polcas pre robotu. Co znamena, ze nepracujem tak efektívne, akoby som pracovala osem hodin a doma stiham zehlit tak raz za dva tyzdne. Vobec sa nesnazim byt perfektna. A nepodlieham manierom tejto doby. Zariadila som si matersku ci rodicovsku tak, ako som chcela. Ako aj vela dalsich mamiciek, ktore nefrflu na dveso eur, lebo popritom maju konto na sashe, alebo robia uctovnictvo, ci preklady, ci upratuju cele spolocne priestory v bytovke a podobne. Na Slovensku mame tu skvelu moznost, ze mozeme byt s detmi tri roky doma. To nie je v kazdej krajine. su krajiny, kde dostanete pol roka matersku a potom sa bud musite vratit do prace, alebo stracate pracovne miesto. a nikto vam nad ten polrok viac nic neplati. U nas mame „aspon nieco“ az tri roky. A kto je lepsi time manazer ako zena na materskej? asi nikto, takze si myslim, ze kazda zena aspon trosku ked ma snahu, si vie k tomu este trochu privyrobit. A co sa tyka toho, ze je to dovolenka. ano, je. Po troch rokoch dietata nastupime do ozajstnej osemhodinovej prace a ziadna z predchadzajucich povinnosti nam neodbudne. stale bude treba mat upratane, stale bude treba mat vyzehlene, stale bude treba detom venovat cas, ci dokonca sa s nimi ucit a popritom budeme aj v praci. asi az vtedy docenime caro materskej, kedy je tych povinnosti predsa menej a cas aj na kavu s kamoskami – idealne s kamoskami s detmi.
A ano, netvrdim, ze to nemaju tazke mamicky, ktore behaju s detmi po lekaroch, alebo maju ine problemy. ale moj prvy komentar sa navazal do klasickych mam. dokonca bez pracovných povinnosti. Ze su na materskej a mesto toho, aby si budovali vztah s detmi a uzivali si ten cas, ktorý tie tri roky mame, lebo ten ziadnej matke nikto nevrati, ich myslienky vacsinu dna smeruju k tomu, kam dieta odlozit. A ako ist na dovolenku bez deti a podobne. A cim viac je dieta odkladane, tym mensiu ma istotu v rodicoch, tým sa pri nich horsie sprava a tým je odkladane stale viac a viac. A toto mi je luto. a tieto mamicky si citaju clanky aka je materska tazke, ake su na nas naroky a sami seba utesuju tým, ze naozaj to maju tazke. nie, nie je to tazke. Zena je silne stvorenie a deti su nasa najvacsia radost. a tri roky zivota mozeme fungovat ako my chceme. ano, mozeme volit aj si to cele odfrflat.