Keď som šla na materskú, plánovala som behávať, učiť sa jazyky, čítať ťažké knihy, dokončiť školu a naučiť sa šiť. Potom prišlo bábo a realita každodenného života, keď sa mi nechcelo a nedalo robiť takmer nič z vyššie opísaného.
Najviac na moju čerstvú úlohu matky a manželky v domácnosti doplatili moje koníčky. Celý voľný čas sa zhrnul do jedenapolhodinovej každodennej prechádzky s kočíkom po meste.
Vraj to nie je voľný čas, ale materská aktivita? Záleží od pohľadu. Keď máte chvíľu a vypadnete od hrncov, prádla a plienok, svet získa odrazu celkom inú perspektívu. A také kočíkovanie dá občas matke viac než hodiny v posilke a účtovníckom kurze.
Mama v pohybe
Celý život mám pokusy behávať. Dokonca mám doma aj štýlové a funkčné topánky, ktoré nosím striedavo do lesa na hríby, do parku a ako imidžovky k džínsovej sukni. Milujem ich, ale úprimne. Nie som behavý typ.
Ale kočíkovanie je tiež šport. Žijem bez múdrych aplikácií, ale raz si môj muž nastavil krokomer a zistil, že s kočíkom v pohode dáme aj šesť kilometrov. Nerátajúc dramatické stúpania, keď ťahám náklad hore schodmi po vratkých koľajniciach.
Prečítajte si aj: Keď kvôli škôlke plačú mamy
A to som mu radšej nepovedala, že ma teda celkom zdržiava, sama idem trochu rýchlejšie. Ku kočíkovaniu som si vymyslela aj rozcvičku na nohy, o ktorej verím, že z nej raz spravím úspešný fitness program Mama s kočíkom v pohybe.
Muž sa mi ale smial a nechcel to nafotiť, takže to ostatným mamám zatiaľ podsúvam len ako tip na aktívnejšie trávenie kočíkovacieho obdobia.
Žijem kultúrou
Že je všetko na nete, resp. na sociálnych sieťach? Mamy, odtrhnite sa od mobilov a poobzerajte sa okolo seba.
Ako žena na materskej sa vďaka kočíkovaniu dostanem na miesta, kde sa bežná biznismama či mama ladiaca kariéru s materskou ani nemihne.
Napríklad na detský koncert ZUŠky, výstavu umeleckých diel miestnej základnej školy, na výber fotografií fotokrúžku dospelých či výpredaj kuchynskej výbavy obchodu s domácimi potrebami.
Niekto chodí na Adama Ďuricu či Lúčnicu, ja na koncert malých flautistiek, ktoré končia prvý ročník umeleckej školy. Že ako? Vďaka prechádzkam okolo kultúrneho domu, kde vždy visia na nástenke nové letáky a pozvánky.
Jednej dlhej – predlhej zimy som vďaka informácii: Vstup voľný! Tešíme sa na návštevu všetkých priaznivcov!, navštívila takmer desiatku podobných atrakcií.
A na vianočnom stromčeku mi dodnes visia handmade ozdoby z detského trhu na podporu školskej knižnice. To na Facebooku proste nezažiješ.
Kopa inšpirácie
Keď pred sebou tlačíte kočík, svet sa strašne spomalí. Dennodenne v uliciach začnete vnímať, ako utekajú hodiny, dni a týždne a svet sa mení. Kým dovtedy ste plynutie sledovali, len keď v Tescu pribudli veľkonočné kraslice a kahance, s kočíkom to všetko prežívate oveľa intenzívnejšie.
Vnímate, ako sa stromy v parku zafarbia, ako zem pokryje lístie a potom prvý sneh. Ako suseda sadí kvety, ako sa teší z letných muškátov a ako potom zazimuje všetku zeleň, čo sa dožila prvých mrazov.
Prečítajte si aj: Chystáte sa kamarátke poradiť s výchovou? Rozmyslite si to
Život vám odrazu neuteká, ale je tu, a vy si môžete užívať každý jeden deň. Počas tých rokov za kočíkom (kým som namiesto obkukávania záhradok nemusela naháňať druhé dieťa), som si každé ročné obdobie neskutočne užívala.
Zbierala som agát do vázy, nosila som domov listy, z ktorých sme robili sezónnu výzdobu, alebo ihličie na adventný veniec. Dokonca som doma skladovala za tašku gaštanov, ktorým som nikdy nevymyslela účel, ale pripomínali mi časy, keď som ich s plnou vážnosťou zhromažďovala pre potreby výtvarnej výchovy.
Budovanie komunity
Väčšina mám to cíti tak, že ich materstvo odtŕha od kamarátok, kolegov, proste od sociálneho života. Nepopieram, zoznam mojich kamošov sa na materskej preškrtal viac ako ten, čo nosievam na predvianočný nákup. Ale!
Na materskej si nájdete ďalších známych, ktorí vám otvoria nové obzory, ponúknu svoje názory a umožnia vyrozprávať sa, pozdieľať, mať niekoho, na koho sa budete tešiť.
Napríklad mne moja každotýždenná rutina otvorila dvere k ľuďom, s ktorými by som inak nikdy neprehodila slovo. S pani z novinového stánku cez ulicu, u ktorej som každý mesiac kupovala ženský mesačník, a neskôr k tomu pridala aj detský časák.
S manželským párom z trhoviska, ktorí mi predávali zeleninovú zmes do polievky, a vždy odložili menší melón, lebo väčší sme nezvládli zjesť. S dievčatami z nie veľmi úspešného obchodu s oblečením, ktoré si v malom meste plnili veľký sen o móde.
S ujom zo zmrzlinárne, ktorý mi v ťažké dni pridal v malej vanilkovej aj kávu a kornútok pre bábo. Malé láskavosti robia veľké vzťahy. A nič vás do komunity vášho mesta či obce nezačlení tak dobre ako váš kamoš na štyroch kolesách. Kočík.
Omylom som dala menej hviezdiciek, ale je to krásny článok