Majú rituály a tradície v rodine zmysel?

Moji rodičia zaviedli v rodine tri zásadné rituály. Šibačka na Veľkonočný pondelok, príprava stromčeka na Vianoce a sobotné upratovanie.

Obávam sa, že tieto rituály nijak nenaznačovali, že máme vlastnú rodinnú individualitu, ani nás neodlišovali od našich susedov (až na ten stromček).

Predsa však udávali rytmus celého roka a keď sa spätne pozriem na svoje detstvo, mám to pred očami.

Vysávanie ihličia. Mokré pyžamo po oblievačke. Hučanie vysávača, ktoré odštartovalo víkendovú pohodu. Vtedy som si sľúbila, že v dospelosti nikdy nebudem týrať rodinu upratovaním.

Prečo potrebujeme rituály a tradície?

Na rituály a tradície som strašný maniak od čias, keď som si prečítala prvú a jedinú výchovnú knihu v živote.

Manželský pár so štyrmi deťmi v nej vysvetľoval, že základom šťastnej rodiny sú rituály a tradície. Vytvárajú spomienky a pomáhajú deťom ukotviť sa v rodinnom kruhu.

Máme sa na čo tešiť. Máme čas a priestor byť s rodinou a zabávať sa. Strašne pekná myšlienka!

Manželia v knihe vysvetľovali, že pre deti sú rituály a tradície niečo, čo im dáva ukotvenie, rodinnú identitu a zázemie.

Môže to byť čokoľvek – od večernej rozprávky po štedrovečernú kapustnicu. Niečo, čo máte radi a robíte to pravidelne.

Pokus o spoločné raňajky

Jedným z rodinných rituálov, ktoré som sa rozhodla zaviesť, sú spoločné raňajky v nedeľu. Lebo rodina za jedným stolom znamená súdržnosť, výchovu k jedeniu zeleniny a idylku ako z talianskeho filmu.

Bude romantické sedieť na balkóne, smiať sa, prekrikovať a užívať si kávu. Rodinný rituál mal však prekážky.

Prečítajte si aj: Ste tiež bojovníci proti plastu?

Deti treba odpratať od víkendových rozprávok a poviem vám, trhať trojročné decko od Máši je ako lov žraloka. Krik, stres a obavy, že spadne byt.

Na balkóne sa raňajkuje zle, lebo sa nám kníšu všetky záhradné stoličky. Pri rozhovore zisťujem, aká nízka je moja tolerancia hluku.

Hučím na deti, nech už nehučia, a muž má prerušuje, nech toľko nekričím, lebo ohluchnú aj holuby na streche.

Deti neustále rozlievajú lepkavý čaj, padá im príbor, nechcú zeleninu ani kváskový chlieb a pýtajú si biele (!) rožky. Muž mi chce spraviť kapučíno, ale ukáže sa, že som nekúpila plnotučné mlieko, len obyčajné.

Nasleduje výmena názorov na tému mlieko. Dieťa ma požiada, nech si od neho odsadnem, lebo chce sedieť vedľa bárbiny Elzy. Rodinná pohoda ako vyšitá.

Každý mesiac za kultúrou

Ďalším „obľúbeným“ rodinným rituálom je každomesačný výjazd za kultúrou. Vždy prvého otvorím Google a hľadám tipy na výlet.

Vyskúšali sme Tricklandiu, kde som v strese nad strateným deckom skočila nejakej slečne na notebook. Aj viedenskú zoo, tam sa zas nikto nechcel pozrieť pandy.

Rodinám s malými deťmi vrelo odporúčam skúsiť kino. Super nápad, ak si chcete vypestovať neurózu, chronické žalúdočné problémy a podobne. Pre moje deti je kino hlavne o pukancoch a kole.

Tou samozrejme oblejú seba, stoličku, zem, a keď máme šťastie, a je plno, aj spolusediaceho. O pukance je bitka, lebo jedna svoje zje vždy skôr. Zhruba od polovice sa prejaví, koľko koly stihli deti vypiť, takže chodíme cikať.

Muž sa vyhovára, že máme baby, tak idem ja. On má za úlohu všetko cvaknúť a pýtať sa, prečo musíme chodiť s malými deťmi do kina, keď všetci naši známi s deťmi sedia doma. 

Prečítajte si aj: Chystáte sa kamarátke poradiť s výchovou? Rozmyslite si to!

No prečo!? Preto, aby sme im šli príkladom a ukázali, koľko dáva kultúra rodinným vzťahom.

Ako vybrať tie správne?

Pokúšala som sa presadiť ďalšie roztomilé tradície a rituály ako spoločná večera na Valentína či ísť každý utorok poobede do knižnice, len som nestíhala tak rýchlo čítať.

Pečenie koláčov pred Vianocami naše deti nenadchlo, rovnako ako jarný zber byliniek na čaj, pretože sa boja včiel, chrobákov, mravcov, no proste všetkého.

Premýšľam aj nad tým, či budem piecť narodeninové torty. Naše decká vždy nájdu novú ingredienciu, ktorá vraj neznášajú. Naposledy jahody. Prosím vás, kto už len nemá rád jahody?!

Tak sa oslávenca pýtam, či rovno nezrušíme narodeniny. Vraj môžeme, stačí, keď necháme darčeky.

Hovorí sa, že pri zavádzaní rituálov a tradícií netreba tlačiť na pílu. Ideálne je, keď sa rozvinú sami, nenásilne, keď bavia všetkých členov rodiny a nejdú mimo časového a finančného rozpočtu.

Prečítajte si aj: 12 trikov, aby naše deti prežili

Kým postupne upúšťam od predstavy úžasných tradícií, ktoré vymýšľam po nociach, v našej rodine sa udomácňujú tie, ktoré nás celkom vystihujú.

Tradíciou sa stávajú piatkové výjazdy do Mekáča na hranolky, nedeľné balenie pyžamiek a šiltoviek do škôlky a ranné hádky pri dverách, ktoré topánky si obuť (nie, sandále v januári nie sú dobrý nápad).

Prišli sami a všetci ich prijali za svoje. Muž nedávno navrhol, aby sme ako tradíciu opätovne zaviedli sobotné upratovanie z čias nášho detstva. Asi k tomu zaujmem rovnaký postoj ako moje deti.