Nomen omen… alebo čo ste si vybrali, to máte

V čase, kedy „vlastníme“ dostatočný počet exemplárov na porovnanie a našou spolubývajúcou sa stala aj puberta, občas nechápeme, ako sú tie mená také trefné a sedia – prepytujem – ako šerbeľ na riti.

Kto čo ovplyvnil?

Pravdou je, že vždy pri každom tehu sme mali aj chlapčenskú aj dievčenskú verziu, ale nikdy sme drobca v brušku tými menami nevolali – malo vždy svoju „pracovnú“ verziu typu „žabka“, „drobček“ alebo niečo jemne neutrálne. Jednoducho, aby sme mu dali vždy pocítiť, že je vítané, nech je ružové či modré, že je jednoducho naše a basta.

Keď sa dívame na naše dorastajúce jedince, sme v úžase… Ako je možné, že ich tie mená tak vystihujú?

Taký Samuel Filip,

ach, ako vydreté meno zo strany oboch rodín – veď je židovské, nikdy také v okolí a príbuzenstve nebolo a či sme nenašli lepšie… Asi nie. Všetko je presne tak, ako má byť.

Ako inak máme potom chápať, že náš najstarší je celý taký, ako je význam jeho mena – zamilovaný do veľkého Šéfa, pre mnohých úplne z inej planéty a nie z tohto sveta.

Viktória Mária

Opačnou kapitolou je jeho o 18 mesiacov mladšia sestra. Pragmatická, veliaca, víťazná „strážkyňa smetiska“, presne tak, ako sa patrí na Viktóriu Máriu.

Nakoniec, každý, kto vie, ako sa volá, už len lakonicky skonštatuje: no jasné, Viki…

Jakub František

Doslova presné asociácie na biblického Jakuba vyvoláva pohľad na nášho tretieho synátora.

Večne doťahujúci sa na starších súrodencov, zápasiaci o svoju pozíciu, v hlavne presne upratané, čo chce a ako na to, občas používajúci dostupné kľučky a v kombinácii s menom  František sa núka vysvetlenie jeho neúnavného, vášnivého, hlasného prejavu jazyka…

Dorota

O tom, že Dorota raz bude ťažko vychovávateľná, sme v návale emócií pri pomenovaní našej druhej dcéry nemali tucha. Teraz to máme čierne na bielom, v každodennom prenose.

A tak s nadhľadom prijímame úsmevné glosy našich známych, že naša Dora sa teda v živote nestratí. Nakoniec – trochu sme sa upokojili, keď sme zistili, že napriek minimálnemu výskytu jej mena sú aj ostatné Dorky – také isté.

Mikuláš

Rovnako o našom Mikulášovi platí, že zo všetkého najradšej dáva a to svojimi vlastnými rukami. Tak prirodzene altruistické dieťa sa len ťažko hľadá. Môže za to jeho patrón? 

Šimon

Čo potom bude raz z nášho benjamína Šimona, netušíme. Isté však je, že význam jeho mena – syn počutia – nie je nepravdou. Je veľmi vnímavý a empatický a spolu so svojím druhým menom zároveň neuveriteľne prinášajúci radosť.

Špekulácie

Ja viem, mnohí budúci ockovia a mamy sa hrajú aj s významom mien  a aj toto ich ovplyvňuje pri výbere mena pre potomstvo. My sme nikdy až tak veľmi s tým nešpekulovali, skôr nám išlo mimo tej vhodnosti k priezvisku (o slovných vojnách už len z tohto dôvodu by sa dal napísať román), prijateľnosti pre obe strany a asi najviac o to, aby mali dobrého patróna…

Nech je už však výber taký či onaký, či už dieťatko voláme menom už v brušku alebo až po – ako sa dá vysvetliť ono „nomen omen“ logicky a racionálne? Ešte skôr, ako sme tušili čo to bude, malo predsa naše dieťa svoje danosti k povahe a temperamentu zakódované už v maličkej zygote. 

Hm, tak ako to vlastne je? A ako to vnímate vy – to nomen omen?

(23 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)

Loading...