Opäť sa blíži prvý deň v škole

Ďalšou výhodou odprevadiť svoje dieťa v prvý školský deň do školy je aj to, že sa začínajú spoznávať rodičia navzájom. Niektorí sa možno poznajú ako susedia zo sídliska, iní sa poznajú, lebo sa často stretávali už v škôlke, o iných sa dozvedáme prvý raz. Každopádne si človek vytvorí nejaký obraz o prostredí, v ktorom bude dieťa tráviť čas a tiež o ľuďoch, s ktorými bude prichádzať do styku, ktorí sa budú vedome či nevedome podieľať na formovaní jeho osobnosti. Niektoré deti sa stretnú v triede v podobnom zložení, ako boli v materskej škole a v tom prípade už rodičia vedia/môžu ovplyvniť výber kamarátov. Nie každý, koho dieťa pozná, je totiž vhodný kamarát aj v škole. Sú kamaráti, ktorí priam nabádajú k vystrájaniu a odvádzajú pozornosť, sú kamaráti, ktorí sa nechajú ľahko ovplyvniť a nahovoriť na huncútstvo a sú kamaráti, ktorí sú celkom neutrálni a vedia „spacifikovať“ svojou pokojnou povahou aj živé striebro. Niekedy je dobré vopred upozorniť učiteľku na nevhodnú kombináciu dvojíc. (Konkrétne my sme riešili od začiatku školského roka, aby náš syn nebol v blízkosti chlapca, ktorý ho zvykol biť už v škôlke a dokazovať na ňom svoju silu a fyzickú prevahu. Po upozornení učiteľky ona naozaj dbala na to, aby chlapci neprichádzali do častého kontaktu s možnosťou vzniku konfliktu.)

Rodičia občas riešia dilemu, či na prvý školský deň doniesť učiteľke kvietok (kávu, čokoládu), alebo odignorovať nejakú pozornosť ako pozostatok socializmu. Nuž, kvetom nemožno nič pokaziť. Učiteľky najmä pre prváčikov vždy prichystajú niečo originálne, aby si nejako získali priazeň svojich žiačikov. Prváci nedostanú len tzv. povinnú výbavu (šlabikár, pracovné zošity, nejaké pastelky, ceruzky, či pero), ale aj neoficiálnu drobnosť (sladkosť, papierovú skladačku, balón, žuvačku), ktorú učiteľka zasponzoruje z vlastného vrecka. Kvet v žiadnom prípade nie je úplatok! V dnešnej dobe už žiadna učiteľka kvety neočakáva ako niečo povinné, ale každá sa poteší, ak kvietok dostane. Aj to patrí ku komunikácii, ktorá by mala byť medzi rodičmi a učiteľmi. Ak sa už ako rodičia prváka rozhodnete doniesť kvet, odporúčam doniesť 2: 1 pre triednu učiteľku, 1 pre vychovávateľku zo školského klubu. (Na to ja som nepomyslela a cítila som sa trocha trápne.) Ak kvet dať nechcete, nemusíte si nič vyčítať – je to rozhodnutie každého rodiča a nikto to nediktuje – socializmus, keď všetci museli, už dávno skončil.

Možno sa už v prvý deň ako rodičia dohodnete na nejakom poplatku, ktorým spoločne založíte tzv. triedny fond – finančné prostriedky, ktoré má učiteľ k dispozícii po odsúhlasení rodičmi na účely súvisiace s výučbou a výchovou žiakov. Ak nie, určite sa o niečom podobnom budete zhovárať na prvej rodičovskej schôdzke. V prvý deň dieťa záväzne nahlásite na etickú výchovu alebo na náboženstvo, hoci toto ste pravdepodobne oznamovali už pri zápise dieťaťa do školy. Dozviete sa tiež o možnostiach využitia „kultúrneho poukazu“. Možno medzi mamičkami nájdete spriaznenú dušu a spoločne zrealizujete nejaký plán na skrášlenie triedy, alebo pomôžete s organizáciou školského výletu. Medzi rodičmi je tiež bežné, že tí majetnejší triede zasponzorujú nejaký prístroj – napr. spomedzi rodičov v našej triede sa našli podnikatelia, ktorí s radosťou zakúpili prehrávač na CD-čka s tým, že trieda ho bude využívať počas nasledujúcich 4 rokov. Sponzorstvo sa už dávno nechápe ako legálny úplatok alebo vynucovanie pozornosti či vďačnosti.

V prvý deň si pravdepodobne vyzdvihnete aj poukážku na úhradu za stravu. Na niektorých školách stále fungujú klasické papierové stravné lístky (stravenky), no v modernejších zariadeniach rodičia platia paušál na čipové karty. Strava počas prvého školského roka nie je zabezpečená. V prípade záujmu je možné dohodnúť sa na forme podávania desiaty – nie každá škola ponúka túto možnosť, alebo len v obmedzenej forme, napr. ochutené mlieko, jogurt.

Každopádne prvý školský deň trvá nanajvýš 2 hodiny. Možno niektorí rodiča budú pokračovať na zápis do ZUŠ alebo súkromných škôl rozvíjajúcich umelecké cítenie. My sme prvý školský deň zakončili slávnostným posedeníčkom v cukrárni. Samozrejme, že podobne sme oslávili aj prvý deň v škôlke s mladším dieťaťom. Výnimočné dni dávajú priestor na vybočenie zo stereotypu, na výnimočné dialógy a tiež utvárajú možnosti zblíženia a lepšieho spoznania sa navzájom. Neskôr sa z toho môžu vyvinúť pekné rituály, na ktoré budú neskôr odrastené deti spomínať. Tak teda prajem šťastné vykročenie do nového školského roka všetkým žiakom, nielen prváčikom!