Jednu dcéru neviem odtrhnúť od kreslenia. Omaľovánky a predlohy ignoruje, vystačí si s papierom a pastelkami. Mladšia zas zbožňuje bárbiny, domček a hru na mamičku.
Hra tvorí najvýznamnejšiu súčasť rozvoja dieťaťa. Umožňuje mu učiť sa, skúšať, objavovať, ale aj oddychovať či opakovať.
Dieťa, ktoré sa môže dosýta a nerušene hrať, nechýbajú mu podnety a najmä v prvých rokoch nápomocná ruka rodiča, je šťastné dieťa.
Práve prostredníctvom hry sa najrýchlejšie prejaví potenciál, vlohy a záujmy, ktoré môžete v rannom veku podchytiť a objaviť budúce povolenie alebo milovaný koníček.
Hrajú sa aj najmenší
Bábätká sa začnú hrať od chvíle, keď objavia svet okolo seba. Spočiatku im na to stačí, aby sledovali svoje pršteky pred tvárou. Postupne sa do hry zapájajú aj prvé „hračky“ – cíp plienky, mojkáčik, mamina ruka.
S možnosťou opustiť jedno miesto a vyraziť na prieskum sa hra začne rozvíjať. Prichádza fáza stavania prvých veží, zatĺkanie vyskakujúcich panáčikov či hrkanie hrkálkou.
S postupným rozvíjaním jednotlivých zmyslov sa mení aj spôsob hry.
Ak vaše dieťa najradšej presýpa piesok či všade rozlieva vodu, práve rozvíja hmat a jemnú motoriku. Pokiaľ už pár týždňov cinká lyžicou o poháre, stôl a bubnuje po hrncoch, je v období rozvoja sluchového vnímania.
Takže trpezlivosť, všetky obdobia sú dôležité a do hracej výbavy nemusíte investovať ani cent. Dieťa si okolo seba nájde presne to, čo na hranie potrebuje.
Od hrkálky k vlastným nápadom
Hry najmenších sa nazývajú aj funkcionálne a prostredníctvom nich sa rozvíja jemná motorika, myslenie, tvorenie, predstavivosť a logika.
Úlohou mamy v tomto období je len pomáhať, poskytnúť niekoľko hračiek a pomôcok a starať sa bezpečné prostredie.
To, že sa charakter hry mení, spoznáte rýchlo. Dieťa sa začne viac zapájať – pridáva svoje nápady a uprednostňovať vlastné pravidlá.
Prečítajte si aj: Nie som hyperaktívna matka
Malí predškoláci sa najčastejšie hrajú dvomi spôsobmi – buď si volia tvorivé hry alebo hry s pravidlami. Tvorivé si vám o povahe dieťaťa a jeho záujmoch prezradia najviac.
Reprodukuje si zažité situácie prostredníctvom námetovej hry? Hrá sa doma v posteli po návšteve kúpaliska, že pláva v bazéne, alebo si doma robí z plyšákov vlastný autobus?
Znamená to, že sleduje svoje okolie, opakuje si zážitky a je otvorené spolupráci. Námetovú hru môžu rodičia využiť, ak chcú deti naučiť slušnému správaniu či pomôcť mu zvládnuť náročnú situáciu.
Pomocou nej môžete dieťaťu prehrať napríklad konflikt na pieskovisku a v zastúpení obľúbeného macka vysvetliť, ako sa má dieťa v niektorej situácii zachovať.
Mamička, baletka či požiarnik?
Kým pri námetových hrách ide o prehrávanie bežných situácií, v dramatizačných sa dieťa síce inšpiruje niektorou sociálnou rolou, ale nastaví si vlastné pravidlá. U dievčat má táto hra najčastejšie socializačná podobu.
Hrajú sa na mamičky, učiteľky lekárky, tancujú a spievajú a starajú sa o hračky. Chlapci zas dávajú prednosť akčnejším hrám – napodobňujú požiarnikov, Spidermana a svoje chlapčenské idoly.
Prostredníctvom dramatizačnej hry si deti skúšajú rôzne úlohy, učia sa vyjadrovať a zapájať do nej ostatné deti. Rodičia už väčšinou nehrajú hru pomocníka, ale skôr pozorovateľa.
Ich úlohou je všimnúť si, či dieťa prejavuje dostatok fantázie, akú má slovnú zásobu a či sa pri hre vie prispôsobiť rovesníkom. V dramatizačnej hre sa ukazuje, či je dieťa dominantné alebo má tímového ducha, či je extrovert alebo introvert, či je tvorivé alebo sa radšej inšpiruje.
Ak sa chcete o povahe svojho potomka dozvedieť viac, sledujte ho v dramatizačnej hre – práve v roli princeznej alebo požiarnika je samo sebou najviac.
Konštruktívna hra prezrádza spôsob myslenia
Všetky deti milujú lego. Postavte však pred ne krabicu a každé sa bude hrať inak. Jedno sa na hodiny zavrie do izby, kde bude tvoriť bez pomoci neuveriteľné stavby.
Iné si vyžiada vašu pomoc, aby vytváralo podľa predlohy.
Konštruktívna hra bez pravidiel vám rýchlo ukáže, či vaše dieťa premýšľa „vo veľkom“ alebo uprednostňuje pravidlá, či vie prísť na riešenie problémov, je trpezlivé, alebo od hry odbieha, a aké zložité dielka vymýšľa.
Takáto hra odráža aj jeho motorickú zrelosť a šikovnosť. A prezradí, ak niečo nie je v poriadku.
Ak sa dieťa hrá stále rovnako, neobmieňa nápady, odmieta spoločnosť či nové hračky, môže to signalizovať nezrelosť dieťaťa alebo vzdelávací problém. V takom prípade je práve hra tou najlepšou diagnostikou.
Pohybové hry prezradia úroveň motoriky
Menšie deti milujú dva typy pohybových hier – hru s pravidlami a bez pravidiel. Už od roka sa dokážu naháňať, hrať skrývačku, skákať.
Prečítajte si aj: Nerob z toho vedu!
Hra s pravidlami už vyžaduje viac, napríklad naučiť sa riekanku, pesničku, zapojiť do hry kamarátov.
Podľa toho, ako dieťa dokáže pochopiť pravidlá a naučiť sa rýmovačku naspamäť, si môžete vytvoriť predstavu, či sa mu bude páčiť v škôlke a či mu pôjdu hry s deťmi.
Spoločenské deti milujú hry s pravidlami a pohybové hry vo všeobecnosti. Hry, ktorých súčasťou je behanie, tanec či lozenie prezradia, aké je dieťa obratné, motoricky zdatné a či vám doma náhodou nerastie športový talent.
