Som žena na materskej. Kto to prežil alebo práve prežíva, určite pochopí, že občas mám pocit, že sa zbláznim…
Ako sa dieťa vyvíja, pribúdajú stále nové a nové situácie, ktoré treba riešiť, hľadať nové možnosti. Práve teraz so synom prežívame obdobie vzdoru u neho a u mňa obdobie “koľko moje nervy znesú.”
Už asi mesiac mám pocit, že môj syn ohluchol a jeho vývoj sa vrátil o nejakú etapu dozadu. Niečo z našich problémov, resp. jeho problémov súvisí s vekom a určite aj s povahou, ale väčšina je úzko spätá z príchodom nového člena do našej rodiny.
Naše trápenia
Ani neviem, kde začať… Môj syn sa snaží upútať našu (moju) pozornosť na seba, a preto začal opakovať to, čo robí jeho malá sestrička. Vrátil sa k veciam, z ktorých už vyrástol.
Snažím sa moju pozornosť deliť medzi deti rovnako, synovi sa venujem, ako sa len dá, dokonca niekedy mám pocit, že omnoho viac ako jeho sestre, lenže to vôbec nepomáha. Na niektoré naše problémy sa mi podarilo nájsť čiastočné riešenia, na niektoré úplné a s niektorými zápasíme doteraz.
Ach, záchodové story
Začal sa pocikávať. Dokonca sa párkrát pokakal alebo sa mu chcelo tieto potreby vykonávať v čase, keď som dojčila malú (no necháte ho, aby sa pocikal, dokakal?).
Najskôr som ho s jedom a frfľaním za hlasného revu druhého dieťaťa odprevádzala na záchod, no potom som ho naučila ako veľkého chlapca cikať samého alebo si vytiahnuť nočníček na veľkú potrebu, a až na malé obmedzenia, je to fajn. Niekedy cikne aj mimo záchod, ale čo už, utriem a zubato sa usmejem, lepšie ako keby sa mal pocikať.
Začal viac plakať…
Neskôr si našiel záľubu v plakaní a mrnčaní. Bolo to o nervy. Keď neplakal jeden, plakal druhý alebo plakali obaja. Nepomáhalo ani prosenie, ani otázky, prečo plače (ani mi vlastne nikdy neodpovedal, prečo plače), ani vyhrážky.
Nakoniec som ho začala ignorovať a on s tým jednoducho prestal. Myslím, že tým mrnčaním asi chcel dosiahnuť, aby som k nemu stále chodila, upútaval moju pozornosť, hoci vlastne všetko súvisí s upútavaním pozornosti.
Ďalej sme mali problém napríklad s obliekaním. Von by chcel ísť, ale nepáči sa mu, že najskôr oblečiem malú a potom jeho. Keď som skúsila obliecť najskôr jeho, zasa sa nemohol dočkať, kedy už pôjdeme von, takže opäť bolo zle. Teraz sa obliekame súbežne. Behám síce po byte ako “závodná kobyla”, ale aspoň to pomohlo. Alebo žeby som ho rozmaznávala? Počula som už aj taký názor…
Vytrhával mi veci z rúk
Ďalším problémom bolo kúpanie malej. Všetko mi bral: mastičky, mydlo, hubku, čvachal sa mi vo vode, chcel sa kúpať aj on. Bola som nervózna, stále som ho napomínala, malá plakala, no úplná katastrofa. Teraz ju kúpem, keď malý spí, máme kľud, pohodu, hoci lepšie by bolo okúpať ju večer, pretože po kúpaní dlho a spokojne spinká (ale nemôže byť všetko ideálne).
Hrať sa chce vtedy, keď sa venujem dcérke
Keď sa chcem povenovať len malej, ktorá už začala vydávať prvé neurčité zvuky, zrovna vtedy sa chce môj syn rozprávať, maznať, hrať. No a aj môj druhý anjelik sa chce práve v tom čase tiež, takže skúšame sa hrať a pusinkovať všetci a keď chcem byť s malou sama, pustím mu rozprávky.
No a najlepšie je, keď sa ho na chvíľu “zbavím”. Priznám sa, kedysi som to nerobila, vláčila som ho stále so sebou, aj keď bol ešte sám, aj určitý čas, odkedy máme malú, ale prechádzku s kočíkom som si nikdy tak nevychutnala. Teraz už neodmietnem, ak mi ho niekto z rodiny zoberie “pobaviť”, vtedy balím malú do kočíka a behám po meste, stretávam sa s inými mamičkami a vychutnávam si čiastočný pocit slobody…
Pokračovanie článku: Zopár tipov, ako zvládnuť príchod nového súrodenca
(26 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...
Jesenné listy. Výtvarka pre deti
Introverti: 10 silných stránok "tichých" ľudí
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Keď sa dieťa nevyvíja podľa tabuliek. Kedy spozornieť, že sa niečo deje?
Rozšírený kalendár. Mená, ktoré v oficiálnom kalendári nenájdete
Byť mamou je ako mať dve práce na plný úväzok
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
ked citam ake uzasne uvedomele deti tu niektore mamky zvladaju tak nechapem, pretoze aj u nas boli extempore s kakanim starsieho pocas kojenia mladsieho, a napriek tomu ze so starsim vela rozpravam, vysvetlujem mu, mama pocit ze ziarlivost neustupuje, teraz je to o thani hraciek z ruky mladdsiemu a zakazovani a sekirovani z jeho strany. Este stastie ze ten mladsi to nechape lebo zacal prave chodit ale uvidime ake bitvy budu u nas ked mladsi dostane rozum a zacne mu tie “vykivy” vraciat…
Ja neverim na terapie a na vyhrazky typu ze ked ta dam do postielky nepojdes s nami…. pretoze dieta ma tendenciu dosiahnut svoje za kazdych okolnosti a ked uz nie to tak aspon kriciiiiii. A nepychovat restavujem si v z decka blazna …
Vela stastia a pevne nervy mamicky.
ked citam ake uzasne uvedomele deti tu niektore mamky zvladaju tak nechapem, pretoze aj u nas boli extempore s kakanim starsieho pocas kojenia mladsieho, a napriek tomu ze so starsim vela rozpravam, vysvetlujem mu, mama pocit ze ziarlivost neustupuje, teraz je to o thani hraciek z ruky mladdsiemu a zakazovani a sekirovani z jeho strany. Este stastie ze ten mladsi to nechape lebo zacal prave chodit ale uvidime ake bitvy budu u nas ked mladsi dostane rozum a zacne mu tie “vykivy” vraciat…
Ja neverim na terapie a na vyhrazky typu ze ked ta dam do postielky nepojdes s nami…. pretoze dieta ma tendenciu dosiahnut svoje za kazdych okolnosti a ked uz nie to tak aspon kriciiiiii. A nepychovat restavujem si v z decka blazna …
Vela stastia a pevne nervy mamicky.
Ziarlivost mojho starsieho syna prebieha opacne. Rozdiel je 4,5 roka. Vacsinou sa predvadza ako velmi ho lubi, neustale to nase 3 mesacne babatko stiska, mojka, takze musim byt neustale v strehu, aby mu zo samej lasky neublizil, ked ho ide objat div, ze si nan nelahne. Mam skor pocit, ze sa nam chce takto skor zapacit a vnutri ziarli. Problem nastal skor v skolke, kde si zacal vynucovat pozornost inych deti bitkou. Nastastie nas na to pani ucitelky upozornili hned zo zaciatku. zacala som to riesit tak, ze pri kazdej prilezitosti ho nezabudnem pochvalit a pred spanim sa mu paci, ked si citame rozpravky a potom sa porozpravame, co cez den prezil, co sa mu pacilo a co nie. Myslim, ze prave tieto chvilky pomahaju, lebo ak nahodou takyto vecer vynechame, zacina byt umrncany a vyzaduje si pozornost.Vsetky deti ziarlia, aj my s bratom, ked sme boli mali, sme sa pretekali o pozornost. Dolezite je, aby sme im zdoraznovali, ze ich lubime.
Hm, tak nam sa druhe dietatko narodi v januari a moja dcerka bude mat vtedy 2 roky a 4 mesiace. Mam strach ako to zvladne /me/. Vsetko jej viacnasobne vysvetlujem, moje nosenie bruska so mnou krasne preziva, kremuje mi brusko, casto prilozi usko, aby pocuvala braceka. Vysvetlujem a ukazujem na obrazkoch ako dietatko papka. Uz som jej vysvetlila, ze bracek sa bude vozit v kociariku a jej miestom na vozenie bude stupienok, z ktoreho krasne babatko uvidi a bude si moct kedykolvek pobehat. Zatial sa tesi, ale je mi jasne, ze sa budem musiet vyzbrojit neskutocnym mnozstvom trpezlivosti na prve mesiace, aby sme to zvladli. Drzim palce aj ostatnym.
Prajem pekny den.Ked si citam vsetke tie odkazy,tak uprimne sa mi trochu ulavilo,ze niesom jedina s mojim problemom “detska ziarlivost”.Pred 10 mesiacmi sa nam narodilo druhe babätko(chlapcek) a my sme boli vsetci stastni.Mame aj 9 rocneho syna,ktory s pociatku bol ukazkovy bracek a syncek,no casom sa jeho spravanie radikalne zmenilo.Z jednotkara a sikovneho chlapca sa nam zrazu stal nezodpovedny,drzy a neposlusny klamar.Kazdy den sa snazime aby nemal pocit menejcennosti,no on je akoby v inej dobe..Som velmi smutna,niekedy ukazkove a milujuce dieta sa zmenilo na nieco co nepoznavam..
Aj ja som sa bála, aké to bude, keď sa nám narodí druhé bábo. Navyše, ja som jedináčik, takže súrodenecká láska a neláska mi nič nehovorí. Medzi mojimi deťmi je rozdiel 20 mesiacov. Veľmi dobrý ťah bol, keď malá dcérka už z pôrodnice “doniesla” staršej sestre darček – plyšovú kačičku. Videla som jej na očiach, že novú sestričku prijala. A čo sa týka ubližovania, zatiaľ som zaviedla pravidlo – “čo ty urobíš sestre, to ja urobím tebe”. (Samozrejme v rámci normy). Čiže ak staršia uštipla bábo, (aj keď to bolo z lásky), uštipla som aj ja ju – tak silno, aby ju to zabolelo, ale zároveň aby jej to neublížilo. Keď sa nechce obliekať, tak zahrám divadlo – “keď sa nechceš obliekať, tak asi s nami nechceš ísť von. Zostaň teda doma sama a my ideme. A aby si si tu neublížila, tak ťa musím dať do postieľky, odkiaľ nevypadneš”. Ešte sa nestalo, že by ďalej protestovala. A postupne sa učí. Jasné, že u všetkých detí to nemusí zaberať, ale možno sa to oplatí vyskúšať.
no ja som tiez svojho starsieho nikomu nedavala a veru mnohi “zaruceni odbornici” mi tvrdili, ze ho rozmaznavam, a ze co bude ked sa z brucha vyliahne dalsie male baby. A viete co, podla mna to bola ta najlepsia vec aka sa mojmu starsiemu mohla stat. Kolko krat som ich nechala samych v izbe ze idem nenapadko pozorovat, co sa bude diat. A na moje prekvapenie starsi zatial mojkal alebo utesoval svoju sestricku alebo jej robil srandicky, divadlo….. Vdaka nej chodime aj castejsie von ako predtym. Takto sme uz 4 mesiace. Nehovorim, ze mi nikdy nepovedal, mama daj ju dole z ruk a pod sa so mnou hrat ale to je v norme. Myslim si, ze tym ze maju jeden druheho je to pre nich velmi cenne. Zavisi to aj od jednotlivych povah surodencov, ale ja som veeeeeelmi spokojna a velmi odporucam maminkam, ktore vahaju ze ci druhe bejby a aky vekovy rozdiel je idealny, aby hlavne dali ci uz sebe alebo manzelovi ale hlavne surodencovi jeho noveho kamosa, spolubyvajuceho a taku detsku dusicku. Rodina sa stane prichodom 2.dietatka viac detskejsia a menej dospelacka.
Aj ja som sa bála ako to bude keď sa malá narodí,ale dá sa to zvládnuť-nerobí jej zle-žiarliť žiarli ale v rámci normy-inak ja vysvetĺujem-vysvetĺujem až mám pocit,že sa mi huba zoderie,ale najskor to bolo jednýcm uchom dnu-druhým von ale už sa to začína zlepšovať…
Veľmi-veľmi-veľmi pomáha nájsť si chvíľu čas na vychádzku len so starším dieťaom, bez toho mladšieho. Ja viem, ťažko sa niečo také realizuje, ked je žena na deti sama, ale u nás to zabralo. Okrem toho, ja som nedelila deti, vždy sme všetko riešili spoločne a obdobie, že staršiemu bolo treba akútne kakať práve v momente, ked sa mlašie prisalo, sme si vysvetlili hned na začiatku – bolo to ťažké, ale s veľkým mojím zaprením nervov a zlosti sme to zvládli v kľude. Medzi deťmi mám 3 roky rozdiel a teraz už majú krásny súrodenecký vzťah, vedia sa spoločne zabaviť.
ja sa snazim pouzivat terapiu pevnym objatim, ked nas syncek ma prave zachvat hnevu a ked nechce urobit to co treba, takto sa obaja upokojime a vykricime alebo vyplaceme ( aj mne to veru casto treba) a potom je uz lepsia spolupraca, ….ale co bude ked sa narodi nase druhe babatko….to by som aj ja rada vedela a dufam a verim ze to zvladneme.
Pocuravanie a pokakavanie je klasika. Ale co robit, ked je maly predskolak voci novorodencovi agresivny? Alebo ked sa zaboha nechce obliect, saty zo seba strhava a vy sa tak nemozete dostat von?