Nedávno sa ma spýtala kamarátka, že aký mám názor na to, že v UK matky nechcú dojčiť, aby si vraj nepokazili prsia. A že či naozaj to dojčenie až tak zlikviduje prsia a stanú sa z nich kokršpanielie uši?
Tak jej vravím, že dojčenie sa pochopiteľne na podobe nášho horného objemu odzrkadlí, ale ako u koho. Na druhej strane sa prsia menia už len vďaka tehotenským hormónom, aj bez toho, že by žena dojčila.
A čo sa týka postoja Angličaniek – nuž áno, tiež som ho počula, podobne sa na vec dívajú aj obyvateľky Francúzska či Američanky, resp. ženy kdekoľvek na svete, len to v danej krajine možno nie je tak vypuklý postoj.
V niektorých krajinách – a Slovensko patrí medzi ne – v posledných 15 rokoch nastala veľká podpora dojčenia, takže u nás je trend skôr opačný. No aj u nás sa pochopiteľne nájdu ženy, ktoré dojčenie odmietnu práve z vyššie spomenutého dôvodu.
Zmeny prsníkov počas tehotenstva a dojčenia
Ženský prsník tvorí mliečna žľaza, väzivové tkanivo a tukové tkanivo, pričom žľaza je akoby uložená v tukovom vankúši. Od množstva tukového tkaniva závisí veľkosť a tvar našich prsníkov. S ohľadom na vek a funkčný stav – teda tehotenstvo a dojčenie – sa mliečna žľaza diferencuje a rastie.
Prsník ženy, ktorá ešte nebola tehotná, sa vyznačuje prevahou väzivového tkaniva s ložiskami tuku. Z mliečnej žľazy sú založené len hlavné vývody, chýbajú tie časti žľazy, v ktorých sa tvorí materské mlieko (alveoly).
Po otehotnení, vďaka hormónom estrogén, progestrerón, prolaktín a placentárnemu laktogénu sa začína mliečna žľaza množiť a diferencovať. Žľazy začína byť viacej v pomere k tukovému a väzivovému tkanivu.
Najväčší rozvoj zaznamenáva mliečna žľaza v čase dojčenia. Tvorí ju 15 – 20 „lúčov“, ktoré sú rozdelené na lalôčiky. Mliekovody sú dlhé cca 2 – 4 cm. Väzivo, ktoré bolo počas tehotenstva rozrastajúcimi sa vývodmi mliečnej žľazy stále viacej stláčané, je teraz zredukované len na tenké obaly okolo alveol – lalôčikov.
Po skončení dojčenia dochádza k pozvolnému zániku alveol, kde sa tvorilo mlieko. Súbežne s tým sa opäť množí väzivo a tuk, až prevládne nad žľazou. Ale na rozdiel od stavu pred otehotnením úplný zánik alveol nenastane. Hoci ojedinele, v malej miere ostávajú zachované. K definitívnej involúcii mliečnej žľazy dochádza v klimaktériu.
Má dlhodobé dojčenie vplyv na „vyťahanosť“ prsníkov?
Z diskusie mamín táto úmera nevyplýva. Sú ženy, ktoré sú po dlhodobom dojčení s prsiami, ich veľkosťou a tvarom spokojné a nič by nemenili. Iné naopak túto súvislosť vidia. Otázka ale je, ako sa o svoje prsia počas tehotenstva a dojčenia starali a tiež – akú majú genetickú výbavu.
Odborníci tiež upozorňujú na to, že dlhodobé dojčenie umožňuje, aby sa prsia postupne prispôsobovali znižujúcej sa tvorbe mlieka.
Po začatí dojčenia, ako sa v žľaze produkuje mlieko, prsia oťažievajú a aj vďaka gravitácii klesajú – naťahujú tkanivo, ktoré fixuje prsník k hrudnej stene. Koža je veľmi elastická a umožní prsníku poklesnúť. V tomto prípade môže byť dobrou pomôckou vhodná podprsenka, ktorá urobí prsiam oporu a nedovolí pokožke sa príliš naťahovať.
Ako vybrať podprsenku na dojčenie? Klik sem. |
---|
Druhým problémom ženy označujú strie. To, či sa objavia, alebo nie, nezávisí len od rýchlosti rastu prsníkov, ale aj od pevnosti spájacích tkanív, ktoré sú zmesou vláken kolagénu a elastínu. Dôležitá je aj rýchlosť naťahovania kože. Pri postupnom naťahovaní sa koža dokáže prispôsobiť.
V tehotenstve vlákna elastínu a kolagénu pod vplyvom hormónov mäknú a trhajú sa. Potom sa tieto pretrhané miesta zaplnia tkanivom, ktoré je bohaté na cievy – preto tá farba strii smerujúca do bordova. Tieto cievy však časom ustupujú a strie blednú.
Ako vybrať podprsenku na dojčenie? Klik sem.