Mamičkovské postrehy nad hrncom

Na úvod by som snáď mala napísať, že môj Danielik ma 17 mesiacov, doteraz ho kojím ráno – len čo sa zobudí, pred poludňajším spánkom a večer. Keďže cez deň spavá zhruba od jedenástej do jednej, obed mu zvyknem pripravovať, zatiaľ čo spinká, na pol druhú (kým sa celkom prebudí, posedí na nočníku a prečíta nejakú literatúru…).

Tu sú moje „materské“ postrehy pri tvorbe jedla pre synčeka:

1. Detské jedlo musí byť chutné!

Od kedy sme prešli z kašovitej stravy na tú „dospeláckejšiu“, každé jedlo najprv ochutnám ja. Myslím si totiž, že môj syn si zaslúži, aby jedol chutné veci. Samozrejme nie slané a veľmi výrazných chutí, ale nesmie to byť rozvarené, „smrdieť“ a pod. (napriek rokom mám ešte stále v pamäti stravu z našej školskej jedálne – česť výnimkám).

2. Keď je dobrá detská strava pre môjho synčeka, prečo by nemala byť dobrá aj pre mňa?

Jednak to šetrí čas, keď varím pre oboch súčasne a po náležitom ochutení sa zdravo a chutne stravujem aj ja, a okrem toho môžeme jesť súčasne. Danielika vôbec neláka žiadať si moje jedlo (ako som to videla u dieťatka jednej mojej kamošky), keď vidí, že mám na tanieri to iste.

3. Tlakový hrniec je úžasná vec!

Vložíš dnu kolieska cibule, kuracie prsíčka, na kolieska nakrájané zemiaky, trošku osolíš, pridáš bylinky, cesnak (nemusí byť) podleješ troškou vody a oleja, zavrieš a po dvadsiatich minútach až pol hodinke máš komplet hotové hlavné jedlo. Kým drobček spinká, Ty si si stihla aj trochu zasurfovať na internete ( :o) kecám! to by tie úcty za telefón vyzerali ešte horšie).

Podobným – u mňa veľmi obľúbeným systémom – „hoď do hrnca a var!“ sa v tomto hrnci dajú robiť napríklad polievky, rizoto, alebo rôzne obmeny hore spomínaného receptu pridaním rôznej zeleninky. Vtip je v tom, že sa mi nič nepripáli, nevykypí, dávam pozor len na dodržanie časového limitu a získaný čas môžem využiť na hocičo iné.

4. Taká mraznička tiež nie je na zahodenie!

Keďže nie som profesionálna kuchárka a často neviem odhadnúť množstvo na jednu porciu (okrem toho recepty sú vo veľkej väčšine písané na dve a viac porcií) prebytky zamrazujem. Mrazím ich väčšinou v hranatých kelímkoch od Flóry – dôležité je že kelímky sú hranaté – viac sa ich zmestí do zásuvky, je to prehľadnejšie a sú v dvoch veľkostiach. Malé kelímky sa mi osvedčili na zmrazovanie porcií hotových jedál, väčšie na predvarenú zeleninku, varené a nadrobno nakrájané mäsko a pod. Samozrejme že nie každý deň dostáva môj synček jedlo z mrazničky, ale sú dni, keď mi dobre padne zaloviť, vytiahnuť, ohriať a podávať.

5. Mikrovlnka má tiež svoje čaro!

Od rýchleho prihriatia čajíka, cez rozmrazovanie a zohrievanie pokrmov, až po zeleninku na masielku – dnes si už neviem predstaviť, že by som ju nepoužívala. Napriek tomu na varenie ju hlavne kvôli cene za elektrinu nepoužívam.

6. Robot s mixérom je lepší ako ručné pasírovanie!

Už v začiatkoch zavádzania tuhej stravy sa mi veľmi osvedčil hlavne taký malý mixérik. Podržal ma :o) hlavne v období, keď si malý postavil hlavu, že okrem ovocia je jediná požívateľná strava špenát. V tom období som mu do špenátu mixovala všetko ostatné, čo by samostatne nebol zjedol (mrkvu a inú zeleninku, žĺtok z vajíčka, kurací vývar a neskôr aj mäsko…). Po neblahej skúsenosti s pasírovaním pri príprave hráškovej omáčky (hrášok miluje), ktorú odmietol zjesť a misku mi vyrazil z ruky na náš, vtedy ešte nový a krásny koberec – a to som bola so sebou nadmieru spokojná, akú dobrotu som mu tak krvopotne pripravila – používam na prípravu zeleninových omáčok už len mixér. Ak sa totiž Danielik rozhodne, že „dnes mám odľahčený deň“ tak mi aspoň nie je ľúto vynaloženého času. Je výborný aj na rôzne pomazánky – dieťatko aspoň nešpekuluje k čomu patril tento zelený kúsoček predtým a nevyberá kúsočky mrkvičky s výrazom že „ten ostatný blivajz si zjedz sama“.

Je mi jasné, že od bodu 3 to vyzerá ako reklama na spotrebiče, a možno si povzdychneš, že obstarať to všetko z príspevku na materskej je absolútne nemožné, no ja to mám vyriešené takto:

Tlakový hrniec 3-litrový som si vzala od rodičov z chaty – aj tak ho používali len občas.
Mrazničku sme pôvodne dostali starú malú od tety a keď doslúžila, predali sme ľadničku a kúpili si veľkú kombinovanú s mrazničkou. (Menej ako tri zásuvky v mrazničke by našej 3-člennej rodine nestačili.)
Mikrovlnku sme dostali ako spoločný vianočný darček od rodičov,
no a robot s mixérom som si kúpila na splátky ešte keď som bývala sama.

Na záver by som ešte rada pridala svoj osvedčený recept, ktorý sa dá ľubovolne meniť pridaním, alebo ubraním komponentov a ktorý je jedným z favoritov môjho syna.

Na uvarené cestoviny nalejeme omáčku pripravenú takto:

Cibuľku speníme na oleji, podlejeme troškou vody a udusíme do mäkka, pridáme mäkký syr (asi 2-3 trojuholníčky podľa veľkosti) – väčšinou používam nízkotučný jogurtový a zalejeme troškou mlieka, len toľko, aby sa syr rozvaril a omáčka nebola veľmi riedka. Ochutíme troškou oregána, alebo majoránky, prípadne inými bylinkami (pažítka, petržlenová vňať…). Niekedy môžeme pridať trošku šunky, kuracinky, brokolice, alebo hocijakej inej zeleninky a vždy máme inú omáčku.