Mlieko a mliečne výrobky vo výžive dieťaťa

MUDr. Katarína Babinská, PhD. 7

Mlieko alebo mliečne výrobky by mali byť každodennou súčasťou jedálneho lístka dieťaťa. Sú zdrojom hodnotných bielkovín, vitamínov A, B2, B6, B12, D.

Ceníme si ich však hlavne pre vysoký obsah vápnika. Bez mlieka a mliečnych výrobkov nie je jednoduché zostaviť taký jedálny lístok, ktorý by dieťaťu poskytoval vápnik v dostatočnom množstve.

Thinkstock

Mlieko je v prvých mesiacoch života jedinou potravou dieťaťa.

Ideálne zloženie má materské mlieko a počas prvých šiestich mesiacov je optimálnym spôsobom výživy výlučné dojčenie. Deťom, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť dojčené, sa podáva umelé mlieko.

Kravské mlieko je do 1 roka nevhodné. Po prvom roku sa môže zaraďovať v menšom množstve, najmä ako súčasť jedál. Vo forme nápoja sa odporúča až po 2.-3. roku, dovtedy by dieťa malo piť umelé mlieko.

Prečítajte si tiež: Obsahuje materské mlieko naozaj všetko potrebné?

Jogurty

Jogurty patria medzi najobľúbenejšie mliečne výrobky. Do výživy ich možno zaradiť sedem až osem-mesačnému dieťaťu.

Pri výrobe jogurtov, ako aj iných kyslomliečnych výrobkov sa počas mliečneho kvasenia čiastočne rozkladá aj mliečna bielkovina, čím sa stáva ľahšie stráviteľnou a klesá jej schopnosť vyvolávať alergiu.

Začíname tým najjednoduchším druhom jogurtu – bielym, neochuteným. Podávajú sa smotanové jogurty, ktoré možno striedať s polotučnými, nízkotučné sú nevhodné. Prednosť by mali dostávať probiotické jogurty s obsahom živých kultúr, ktoré podporujú rozvoj imunitného systému.

Po čase možno stravu spestriť i ochutenými jogurtmi, príchuť však treba prispôsobiť veku dieťaťa. Do 1 roka môže dieťa papať najmä jablkové, marhuľové, broskyňové, slivkové, či banánové jogurty, po roku možno podať i čokoládové, alebo citrusové.

Biely jogurt sa dá ochucovať aj prídavkom čerstvého ovocia, džemu, kompótu, ovsených vločiek, či cereálii. Jogurty s obsahom umelých sladidiel sú nevhodné.

Jogurt je vhodné zaradiť až keď dieťatko papá tri základné príkrmy: zeleninový príkrm (s mäskom alebo žĺtkom), ovocný príkrm a kašu. Ak je dieťatko dojčené, s podávaním jogurtu sa netreba ponáhľať, pre dieťa je do roka výhodnejšie materské mlieko.

iStock

Acidko, tvaroh, puding

Z kyslomliečnych výrobkov sa môže už počas prvého roka podávať aj acidofilné mlieko, kefír, či actimel, do varených pokrmov možno používať kyslú smotanu.

Tvaroh sa vzhľadom na vysoký obsah bielkovín odporúča až od jedného roka. Aj mliečne výrobky typu termix, pribináčik, či bobáčik obsahujú veľa tvarohu, ich zaradenie je preto vhodné koncom 1. roka. Je v nich približne iba polovičné množstvo vápnika než v mlieku alebo jogurtoch.

Pudingy sa v 1. roku pripravujú s umelým alebo materským mliekom. Puding sa uvarí vo vode a následne sa pridá potrebné množstvo práškového mlieka alebo materské mlieko. Po roku možno na prípravu pudingu použiť aj kravské mlieko.

Prečítajte si tiež: Ako si doma vyrobiť rastlinné mlieka (kokosové, mandľové..)

Syry tvrdé, tavené

Syry sa zaraďujú do výživy dieťaťa po 1. roku. Najprv podávame tvarohové syry a až neskôr tvrdé a topené syry. V prípade tvarohových syrov je vítané, že majú nižší obsah soli a bielkovín, zároveň však obsahujú i menej vápnika.

Tvrdé syry sú síce slanšie, ale sú veľmi bohaté na vápnik. V primeranej dávke, čo je cca 15-20 g plátok, ich môže dostávať aj malé dieťa. Tavené syry sú chudobnejšie na vápnik než tvrdé syry, navyše taviace soli zhoršujú využitie vápnika v organizme.

Bryndza

Po 1. roku možno podávať i bryndzu, avšak iba pasterizovanú. Nepasterizovaná môže obsahovať choroboplodné mikroorganizmy, ktoré dieťaťu s nie úplne zrelým imunitným systémom môžu spôsobiť ochorenie. Z podobných dôvodov nie sú pre malé deti vhodné plesňové syry vyrobené z nepasterizovaného mlieka.

Cmar

Cmar a srvátku možno zaradiť do výživy dieťatka po 1. roku. Cmar a nápoje z neho vyrobené si zachovávajú vysoký obsah vápnika, v srvátke je jeho obsah o polovicu nižší než v mlieku.

Thinkstock

Mlieko a mliečne výrobky v číslach

  • Malé dieťa má denne spapať 500-600 g (ml) mlieka a mliečnych výrobkov.
  • Vo výžive malých detí sa majú uprednostňovať smotanové alebo aspoň polotučné mliečne výrobky. Nízkotučné nie sú vhodné, pretože dieťaťu neposkytujú dostatočné množstvo energie, majú tiež nižší obsah vitamínov.
  • Pre deti, ktoré odmietajú piť mlieko, sú plnohodnotnou náhradou mliečne výrobky. Najvhodnejšie sú jogurty, alebo kyslomliečne nápoje, ktoré v 100 g obsahujú približne toľko vápnika ako mlieko.
  • Hoci deti s intoleranciou laktózy nemôžu piť bežné druhy mlieka, zväčša dobre znášajú kyslomliečne výrobky a syry. Čo sa týka iných mliečnych výrobkov, ako pribináčiky alebo termixy, treba overiť, ako ich dieťa znáša a či sa po ich konzumácii neobjavia ťažkosti. Iba v ťažkých prípadoch intolerancie treba vylúčiť nielen mlieko, ale aj všetky mliečne výrobky.
  • Deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka nemôžu konzumovať mlieko a ani mliečne výrobky.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (28 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...
Author image

MUDr. Katarína Babinská, PhD.

doc. MUDr. Katarína Babisnká, PhD. vyštudovala detské lekárstvo na lekárskej fakulte UK v Bratislave, no náhoda ju zaviedla do Výskumného ústavu výživy. Absolvovala postgraduálne štúdium výživy v zahraničí a toto definitívne spečatilo jej osud výživára.

články autora...

Komentáre k článku

  1. môj syn kravské mlieko piť nechce. Maximálne ho zje formou krupice a pudingu. Aj to nie vždy. Zatiaľ pije stále amilk bifido, tak sa nebojím, že by nemal dostatok živín. Mliečko obsahuje aj probiotiká, takže tie mu už zvlášť nepodávam.

  2. Rozmyslat nad stravou nie je modny vystrelok.

    Keby bolo tak dobry sposob, ktorym sa stravujeme, tak by nebol taky narast chronickych a degenerativnych chorob a rakoviny.. niekde robime chybu.

    Co sa tyka vapniku a vhodnosti mlieka ako jeho zdroja, tak toto je velmi otazne.

    Existuju normalne statistiky, ktore ukazuju, ze napriklad prave osteoporoza sa prakticky nevyskytuje v mnohych azijskych krajinach, kde sa ale vobec nekonzumuju mliecne vyrobky. A naopak je jej na mraky v tychto nasich zapadnych mliecnych krajinach.

    Kdeze to robia sudruhovia chybu..?

  3. clovek sa dnes v tom vsetkom pomaly ani nevie zorientovat, vedie sa tolko polemika protichodnych clankov, ktore si oponuju. V konecnom dosledku mi vsak pediatricka kravske mlieko odporucila. Najskor som zacala kombinaciou s ovoconou vyzivou napr. ovko s pridanim jogurtu a po roku uz aj samotny biely jogurt. Osobne vsetko konzultujem s lekarkou a ta mi povie vzdy vsetko na rovinu.

  4. Predovšetkým, som veľmi rád, že na túto tému nepíše na babetku Igor Bukovský, ale Katarína Babinská , ono to citiť v argumentacii, ktorá je vyváženejšia a nepodlieha teraz modnym výstrelkom typu bio a eko paradigmy. Mlieko v detskom veku jednoznačne ano, pokiaĺ to je možné , v dospelom je to už zložitejšie, tam sa prave ukazuje, že pitie mlieka u dospelých bola kedysi evolučná vyhoda, ale teraz v čase dostatku potravín to straca na význame.

    veda.sme.sk/c/3681935/mlieko-pit-ci-nepit.html

  5. 100% súhlas….len nechápem, že dnes to ešte stále je ľuďom takto predkladané, veď už vyšlo toľko článkov o nevhodnosti konzumácie mlieka…a ľudia sa toho držia – staré zvyky nepustia

  6. Eek su vhodnejsie zdroje vapnika ako mlieko. Vapnik z mlieka je tazko vyuzitelny, nekyslomliecne vyrobky zbytocne zahlienuju organizmus…. a masovy prikrm v prvom roku zivota – kupujete aspon biomaso? alebo spokojne krmite babatka antibiotikami a hormonmi? Nam dokonca pediatricka doporucila v 10 mesiacoch sunku… prehnana propagacia konzumu mliecnych vyrobkov je vysledkom reklamnych kampani producentov mlieka. Evil

Pridaj komentár