Vitamín C – základné účinky a potreba v dojčenskom a detskom veku

Vitamín C patrí medzi základné antioxidanty, účastní sa na tvorbe kolagénu a pri iných metabolických pochodoch organizmu. Človek ho nevie syntetizovať, a preto ho musí prijímať vo forme potravy, resp. farmakologických prípravkov. Jeho fyziologická potreba sa mení vekom, od 50 mg denne v dojčenskom veku, po 80 – 100 mg denne v adolescencii, resp. dospelosti.

Hypovitaminóza vitamínu C sa prejaví u dojčiat až v druhom polroku života. V industriálnom svete až 50% potreby vitaminu C je saturované v medikamentóznej forme. U dojčiat, resp. v neskoršom veku je možné potrebu, alebo suplmenentáciu vitamínu C vypočítať podľa návodu uvedeného v texte.

Vitamín C a dojčatá

Vitamín C hrá kľúčovú úlohu v početných metabolických procesoch. Patrí medzi najdôležitejšie antioxidanty. Podieľa sa na tvorbe spojivového tkaniva, väziva, hrá úlohu pri osteogenéze, pri syntéze dopamínu, karnitínu a niektorých hormónov. Podporuje pevnosť a pružnosť kože a ciev. Podieľa sa na regenerácii vitamínu E.

Hypovitaminóza vitamínu C sa môže u dojčaťa vyskytnúť častejšie v druhom polroku života. Dôležitými prvými znakmi hypovitaminózy vitamínu C môže byť nevysvetliteľná anémia (z krvácania a nedostatočného vstrebávania železa). Ďalšie zdroje uvádzajú, že za nedostatkom vitamínu C sa môže skrývať slabosť, únavnosť a nechutenstvo.

Vitamín C a materské mlieko

Prirodzená výživa materským mliekom je najoptimálnejším spôsobom výživy z dôvodov všeobecne známych. Egyptská soška Isis, ktorá dojčila svoje dieťa – budúceho kráľa Hora, bola známa už v roku 3000 pred Kristom a stala sa symbolom materstva a kontinuity života. Tiež zo súčasných poznatkov vyplýva, že materské mlieko je najideálnejším spôsobom výživy u dojčiat do 6 mesiacov veku.

S výnimkou vitamínov D, K a C (hraničné hodnoty), kryje potrebu vody, minerálov a biologicky aktívnych látok. Predpokladom tvrdenia je dostatočná výživa matky. Do tejto kategórie však nemôžeme zahrnúť nedonosené deti.

»»» Obsahuje materské mlieko naozaj všetko potrebné?»»»

Materské mlieko obsahuje 4,3 mg vitamínu C v 100 ml. Pretože materské mlieko neobsahuje vitamín D a intenzita slnečného žiarenia najmä v zime je nedostatočná, od troch týždňov veku dieťaťa sa pridáva vitamín D (výhradne na predpis). 

V minulosti sa odporúčalo od 6. týždňa života dieťaťa pridávať i vitamín C v množstve 50 mg denne, čo z pohľadu dneška sa zdá byť zbytočne veľká dávka. Pri prepočte súčasnej potreby danej vyhláškou, potrebu dojčaťa možno vypočítať nasledovne:

Dojča do 1 roku potrebuje 50 mg vitamínu C. Ak váži napríklad 5 kg, podľa normy by malo za deň vypiť 5 x 150 ml materského mlieka, to znamená 750 ml. Dojča teda z materského mlieka prijme 4,3 x 7,5 = 32,25 mg vitamínu C. Zvyšných 17,75 mg treba suplementovat napr. 4 kvapkami Cebionu (1 kv. = 5 mg, 1 ml = 20 kvapiek, cena 1 kvapky je približne 30 halierov), alebo necelou 1/5 tbl. Celaskonu 100 mg – nepresné a nepraktické (Celaskon obsahuje farbivá a množstvo pomocných látok, výrobca Celaskonu okrem toho uvádza v príbalovej informácii dávkovanie až od 2. roku veku dieťaťa.)

»»» Obsahuje materské mlieko naozaj všetko potrebné?»»»

Náhradná mliečna výživa a vitamín C

Možno ju rozdeliť do dvoch etáp. Kravské mlieko obsahuje len 1,5 mg vitamínu C v 100 ml. V čase kŕmenia týmto mliekom v minulosti, bolo podávanie vitamínu C nevyhnutné (50 mg denne).

V súčasnosti vyrábané mlieka náhradnej výživy musia byť podľa smerníc EU obohatené i o vitamín C v množstve najmenej 4,8 mg na 100 ml roztoku, alebo 8 mg na 100 kcal. Potreba vitamínu C je ako v predošlom príklade 50 mg / 24 hod. Vypité množstvo náhradného mlieka obsahuje v 750 ml roztoku 36 mg vitamínu C. Denný príjem je teda 36 mg vitamínu C.

Z uvedeného vyplýva, že prijaté množstvo je treba doplniť o 3 kvapky Cebionu, alebo 1/6 tbl. Celaskonu á 100 mg. V prípade, že fortifikácia prípravkov náhradnej výživy je vyššia ako uvádza táto smernica (napr. niektoré prípravky náhradnej mliečnej výživy obsahujú až 7 mg na 100 ml), je za normálnych okolností potreba krytá potravou. 

Uvedený príklad nabúrava predstavu, že suplementácia vitamínom C je dôležitejšia u náhradne živených ako dojčených detí.

Následná výživa a vitamín C

Obvykle začína po 6 mesiaci života dieťaťa, kedy sa časť mlieka dopĺňa ovocnými šťavami a mäso-zelenino-zemiakovými kašami. Množstvo vitamínu C v príkrmoch je veľmi rozdielne. Záleží od druhu zeleniny a ovocia, jeho zloženia, prípravy a skladovania.

Vo všeobecnosti možno povedať, že najviac vitamínu C obsahujú citrusové plody a čerstvá listová zelenina, resp. čo do množstva príjmu potravy zemiaky (20 až 30 mg/100 g nové, 4 – 10 mg/100 g staré).

Vysoký obsah vitamínu C má paprika, surový kel, karfiol a vňať petržlenu, ktorého sa však nekonzumuje dosť. Kapusta biela obsahuje cca 10 až 20 mg na 100 g, kapusta kyslá 9 – 19 mg/100 g. Citrusové plody majú 25 až 50 mg na 100 g, jablká však iba 1,8 až 5 mg/100 g, hrušky 3,5 – 4 mg/100 g, šípky však až 200 – 1200 mg/100 g. 

Pri prepočte potreby a podaného množstva pri následnej výžive treba brať do úvahy známe skutočnosti, že množstvo vitamínu C sa znižuje varom, skladovaním, najmä za prístupu svetla, resp. prípravou potravy.

Mrazením obsah vitamínu C klesá, nemení sa, alebo sa dokonca zvyšuje.

»»» O vitamíny sa pripravujeme i sami – nešetrným zaobchádzaním s potravinami, nevhodným skladovaním, nesprávnym spracovaním, či príliš dlhým varením, v dôsledku ktorého sa ich obsah v potrave znižuje. Prečítajte si viac v článku MUDr. Babinskej: Neoberajme sa o vitamíny

Pri výpočte treba brať do úvahy i skutočnosť, že množstvo vitamínu C je rozdielne i v rozličných druhoch tej istej potravy. Šupka zemiakov obsahuje viac vitamínu C ako vnútrajšok. Kostrové svalstvo obsahuje iba 1 – 4 mg vitamínu C v 100 g. 

Z uvedeného vyplýva, že príjem vitamínu C u detí pri následnej výžive a i neskôr môže byť nedostatočný, dostatočne saturovaný alebo nadbytočný. V praxi treba vychádzať skôr zo zásady, že radšej podať vitamínu C o niečo viac ako ho nedostatočne suplementovať. 

»»» O vitamíny sa pripravujeme i sami – nešetrným zaobchádzaním s potravinami, nevhodným skladovaním, nesprávnym spracovaním, či príliš dlhým varením, v dôsledku ktorého sa ich obsah v potrave znižuje. Prečítajte si viac v článku MUDr. Babinskej: Neoberajme sa o vitamíny

Zvýšená potreba vitamínu C

Známe okolnosti pre zvýšetnú potrebu vitamínu C sú:

– infekcie, zápal, rekonvalescencia, prevencia pred infekciou (chrípka a iné)

– hojenie rán

– rýchly rast, fyzicka aj psychická námaha, puberta

– nedonosenci a novorodenci

– anémia, neprospievanie, nekľud, nechutenstvo

– adolescentky, resp. ženy užívajúce antikoncepčné prípravky

– nedostatočná saturácia dojčiacej matky

 Prof. Ján Buchanec pracuje na Klinike detí a dorastu JLF UK a MFN v Martine

(1 hlasov, priemerne: 1,00 z 5)

Loading...