Zo životaDenníček Jonatána

Jonatán a ja - mesiac dvadsiatytretí

 Majdalenka Apolenka   15.11.2013   2

Premýšľam, či je to naozaj tak – veď len pred nedávnom (a mám pocit, že to fyzicky ešte cítim), som pred sebou nosila kotlík s drobcom, a on už čoskoro bude mať dva roky.

Navonok sa nič prevratné nestalo: Jon ešte stále riadne nerozpráva a na prvý pohľad je všetko po starom.

Pre nás však prišli zmeny, ktoré nie sú každodenné a tešíme sa z nich.

Tá prvá, pre mňa naj, je fakt, že Jonatánko začal konečne normálne jesť

teda, aj čo do množstva, aj to, že už jedlo neopapre a neporozhadzuje, ba už nie je pravidlom, že je všetko a on v prvom rade poznačený jedlom. Paradoxom je, že to prišlo v čase, kedy s hryzením má problém kvôli neposlušným zubom – ale očividne si s tým poradil. Pre mňa to znamená menej umývania, prania a čistenia po každom jedle, hlavne dlážka bola drina.

Druhou dobrou správou je samostatnosť. Táto črta bola zrejmá u všetkých našich detí a Jon nie je výnimka v tomto veku. Najkrajšie je vidieť, ako sa mu to v hlave všetko ukladá a kombinuje a ako si vie v mnohých situáciách pekne sám poradiť, niekedy až príliš fiškusovsky, na čo musím dať pozor. Jeho experimenty majú totiž nevratný charakter, vďaka čomu nemám doma už skoro žiadne kvety v kuchyni na okne, a to som mala záľahu fialiek. Jon skúšal, ako držia listy. Už nedržia. Ani listy, ani kvetináče. Život je však neuveriteľne zábavný z jeho pohľadu, takže pokusov, ako čo funguje či nefunguje je veľa.

Treťou dobrou správou je fakt, že Jonatán sa naučil sústrediť. Je neuveriteľné ho pozorovať, ako číta alebo kreslí a ako do toho vloží všetko. Knihy miluje a už má svoju naj, ktorú sme museli aj zlepiť – rovnako, ako náš najstarší, nejaví o leporelá či podobné „prízemné“ knihy záujem. On šľape hneď po normálnych, ktoré síce obracia pekne (česť výnimkám), ale predsa len nie sú stavané na jeho nekonečné listovanie. Rovnaké sústredenie vie prejaviť pri začutí vlaku, pozorovaní kombajnu na poli, keď kosí kukuricu...

Štvrtá nádejná správa je, že experimentuje aj s redukciou na záchode, teda pýta sa cikať tam, hoci ešte úspechov nie je veľa, teším sa aj z mála a dúfam, že čoskoro budeme bez „batoha“.

 

A toto nám nejde...

Napríklad zaspávanie. Nenávidí ho. Žiadne finty, rituály či iné hrátky na neho neplatia. Spať znamená pre neho odložiť aktivitu a on žije neskutočne naplno. Kým ho presvedčím a kým sa trošku upokojí, niečo to trvá. Zaspáva ale už potom rýchlo, pravdaže, najprv som musela teraz znovu prísť na to, že potrebuje posun v čase ukladania v prospech dlhšieho behania. Ak sa dobre naje, spí len s jedným budením sa na mliečko, ale stalo sa, že prespal už aj celú noc, čo mi teda vôbec nevadilo.

No a rozprávanie. Hoci sme pridali nejaké to nové zloženie, napr. spojenie: „Mama, aha!“ či neskutočne obľúbené „Hhhhopááááá!“ alebo „bim bam“ – ako robia zvony, terno z toho rozprávania nie je. Teda, zabudli sme na neodmysliteľné „niééééééééé“ a „moje!“. Tým to nateraz hasne, hoci vidíme, že všetkému rozumie a páli mu to. Tak si počkáme na riadny pokec ani dlhšie.

Ešte stále nám nejde a nenávidí umývanie zubov, ale občas si vypýta kefku a aspoň trošku ju žužle.

Nohy má rýchle, oči bystré a veselé (teda, okrem času zaspávania a vtedy, keď sa zlostí a urazí), vlasy hádam už aj pristrihneme.

No a prešli sme si kiahne. Hrozné. Také, čo ich mal až v puse, jesť sa nám veľmi nedalo, horúčky s nami kývali, a mal ich nielen až za ušami, ale aj pod plienkou celý pás, dokonca aj medzi prstami na nohe. Prežili sme. Ale ďakujem, že sú len raz.

No a ja...

Učím sa naďalej terminológii stavby a šialenej viere, že to nejako dotiahneme. Popri tom sa zastrájam, že Jona odstavím kvôli tým večeným cirkusom pred spaním, kedy ma už začína ťahať a to bolí.

Ešte stále chudnem aj bez rotany. Zaspávam bez uspávanky a dojčenia medzi prvými. Snívam o nerušenom prežití večerného divadelného predstavenia (bez toho, aby hlavnými aktérmi boli naši pubiši) či o koncerte, nad plagátmi ktorých len vzdychám. Jednoducho, strihám meter sama bez nostalgie, aj keď ešte asi nejako to dojčenie dotiahneme... alebo: ak ma zajtra nazlostí, tak nie. A budeme si pekne nažívať aj bez toho.

Je mi dobre, ale priala by som si týždeň spať a mať skutočnú dovolenku, nielen tú materskú. Znovu som vytiahla gitaru a urobilo mi to dobre. A: túto nedeľu bol Jon s tatom na výlete bez mamy. Prežili. A ja som sa ani trochu o neho nebála. To je celkom hrdinský počin, nie?

Majdalenka Apolenka

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 2 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Komentáre k článku
dada napísané 15.11.2013 21:44

Myslim, ze bude aj Mesiac 150-ty a nedojcim uz vyse 100 mesiacov. Zzzzzz

Misa napísané 15.11.2013 07:38

Maria, fakt, aj mne je to nejake cudne, ze pises uz o takmer dvojrocnom chalanovi! Lebo mi nedavno tak mimovolne napadlo, ako si sa s nami cez babetko delila o tvoje pocity, ze si sa stala znovu mamou aj o cely priebeh rastuceho bruska... Je to mile...

A inak, stavba ako? Budu vianoce v novom?

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku
dada napísané 15.11.2013 21:44

Myslim, ze bude aj Mesiac 150-ty a nedojcim uz vyse 100 mesiacov. Zzzzzz

Misa napísané 15.11.2013 07:38

Maria, fakt, aj mne je to nejake cudne, ze pises uz o takmer dvojrocnom chalanovi! Lebo mi nedavno tak mimovolne napadlo, ako si sa s nami cez babetko delila o tvoje pocity, ze si sa stala znovu mamou aj o cely priebeh rastuceho bruska... Je to mile...

A inak, stavba ako? Budu vianoce v novom?

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised