Hľadám maternicu na prenájom…

Niektoré veci akoby nás potichu obchádzali. Existujú kdesi potichu, ako bolesť, ktorú nevidieť, no fakticky je  a trápi. Téma surogátnych matiek ňou nesporne je – možno aj práve preto, že na Slovensku stále nie je legálna.

A tak ostáva sa pýtať: sú na  Slovensku ľudia, ktorí by chceli takúto službu využiť? Čo ich k tomu vedie? Aké sú za a proti?

Zúfalstvo

Túžba po dieťati je silná záležitosť. A je veľa ľudí, ktorí sú ochotní urobiť pre splnenie tejto túžby doslova čokoľvek. Začínajú bežne, ako my všetci, neskôr skúšajú veštice, liečiteľov, Jonášov, bylinky, lieky,  všetky dostupné metódy, absurdné polohy pri styku, fázy mesiaca, osvetlenie Venuše, umelé oplodnenie a kadečo iné, čo by si možno pred pár rokmi nevedeli na sebe ani predstaviť. Iba pre jedno: aby mali SVOJE dieťa.

Možno sa to nezdá, ale po kliknutí vo vyhľadávači na čarovné slovíčka „surogátna matka“ sa pred človekom otvorí akoby iný svet.

Nemám maternicu, kto mi vynosí?… 

Potrebujeme pomoc, hľadáme pani, ktorá by bola ochotná…

Neskutočná túžba po dieťati je tak silná, že akýkoľvek protiargument v diskusiách býva prijatý ako útok, necitlivosť, neľudskosť.

Trochu filozofie

A tak sa natíska otázka: dieťa je znamením odovzdávania lásky, skúseností, je to investícia do budúcnosti, pokračovanie môjho „ja“ či „my“. Je táto láska, toto všetko, čo robia milujúci rodičia svojim deťom, nutne viazaná na gény zodpovedajúce genofondu otca a mamy? 

A ak by sme šli filozoficky ešte hlbšie: nie je láska – akákoľvek – cit a schopnosť robiť druhému dobre bez  zámerného racionálneho výberu osoby či spôsobu, ako sa k nej dostať? Začiatky mnohých vzťahov muža a ženy sú tak neuveriteľné a tak ťažko naprogramovateľné – a predsa tie vzťahy fungujú.

Je hnacou silou lásky chcieť milovať bez podmienok, lebo si alebo vyberať si aký máš byť a ako máš prísť – podľa mojich predstáv?

 

Leasing so všetkým, čo k tomu patrí

Prenájom maternice je viac menej obchodný akt, aj keď jeho cieľom či produktom je vynosenie dieťaťa. Dohoda  páru, ktorý dieťa chce so ženou, ktorá ho vynosí za určitých podmienok a odovzdá biologickým rodičom. 

Faktom je, že Európa takúto možnosť nedáva a tak pohľad na sumy, ktoré sa údajne pohybujú za nelegálny prenájom maternice a vynosenie dieťaťa, dokážu ohúriť: napríklad v Čechách sa začínajú od 350 000 tisíc českých korún, vrchol je zrejme niekde v nedohľadne podľa možnosti páru a veľkosti ich túžby.  

Výnimkou na tomto kontinente je len Veľká Británia, aj tu má však prenájom maternice svoje pravidlá a kontrolujú ju komisie lekárov, aj tak sa však potichu pravidlá prekračujú.  

Legálne prenájom maternice existuje v USA, ale svoj boom zažíva v Indii, kde je množstvo kliník s takýmito ponukami a zrejme mnoho žien vníma túto činnosť ako jedinečnú možnosť obživy a zárobku, na ktorú nie je potrebné žiadne mimoriadne vzdelanie – len mať zdravú maternicu.

Riziká, ktoré nie sú jednoduché

Prečo teda žiadna z krajín Európy sa neponáhľa urobiť po vzore Británie niečo so zákonmi o náhradnom materstve? Hoci ženy túžiace po takejto službe obviňujú vlády z konzervatizmu či prílišnej náboženskosti, fakty sú iné a vážne.

Maternica nie je inkubátor, nosí ju určitá osoba so svojimi pocitmi, zdravotným stavom, myslením, konaním. A je zrejmé a neodškriepiteľné, že množstvo podstatných faktorov správania sa dieťaťa, jeho prejavov, schopností, prežívania sa naň „nalepí“ práve počas tých 9 mesiacov čakania.

Nehovoriac o možnom obojstrannom vzťahu dieťa – náhradná matka, kedy dieťa nevníma slovíčko „náhradná“ a matka často prestane vnímať, že je najatá. Teoreticky povedané: ako môže reagovať dieťa, ktoré síce má gény niekoho  svojich rodičov, ale 9 mesiacov počuje iný hlas, zažíva iné situácie, vníma iné prostredie, ako po narodení – kedy sa zrazu ocitá v prostredí, ktoré nevie emočne ani rozumovo spracovať?

Máme obavy o deti v detských domovoch, ktoré rodičia odvrhnú, hľadáme náhradné rodiny pre deti z Hniezd záchrany a každý deň rozhoduje práve pre minimalizovanie traumatických následkov. Kde je takéto myslenie v prospech dieťaťa pri surogátnom materstve? 

Pred pár rokmi bol v Čechách pokus posunúť surogáciu do zákona a vyvolalo to veľkú nevôľu nielen medzi lekármi a psychológmi, ktorí sa zaoberajú prenatálnym a postnatálnym vývojom dieťaťa, ale aj právnikov.

Ako by bolo ošetrené eticky, medicínsky a právne, ak by sa pár rozhodol tehotenstvo pre „poškodenie plodu“ ukončiť, ale surogátna matka by s tým nesúhlasila?

Ako riešiť, ak vzťah „nájomníčky maternice“ presiahne čerň zmluvy a odmietne vydať dieťa?