Pridávam sa do radu matiek zúfaliek

Pridávam sa do radu matiek zúfaliek. Aj ja som mala po ruke vankúš, kontrolovala počet okien, ktoré prichádzali do úvahy.

Martina reaguje na článok: Chceli ste hodiť plačúce dieťa o stenu?

S počtom pribúdajúcich detí mi pribúdala aj práca, keďže som nikdy nebola na materskej na plný úväzok

Ak sme po nociach nebuntošili kvôli refluxu, kolikám alebo zubom, som ja ponocovala pri vypĺňaní daňových priznaní, alebo háčkovaní (ze chviľka pre mňa, nie aby som išla konečne spat).

Prvé dieťa za odmenu, ďalšie za trest?

Prvý syn bol vzorné dieťa. Ako sa vraví, ja som mala prvé dieťa za odmenu, aby som chcela ešte aspoň jedno.

Potom sa narodil druhý syn a myslela som si, že horšieho dieťata niet. Ale omyl! Vždy môže byť horšie.

Dúfala som, že to tretie – dcérka bude za odmenu, že som zvládla to druhé. Túžila som po babe a mám ju. Tak nech o tom poriadne viem.

Prvý rok katastrofa

Prvý rok katastrofa, manžel musel zmeniť prácu, poslali ho do teplých krajín a ja som 1,5mesiaca po pôrode dobiehala pracovné povinnosti po mesačnom pobyte v pôrodnici s troma deťmi na krku úplne sama.

Prežila som. Ale od kedy mám dcéru, nešla som spať skôr, ako o druhej ráno. Asi čisté zfalstvo, ísť o pol 3. ráno žehliť, lebo nemôžete spať 🙂

Ale, nemenila by som

Ale, nemenila by som tento život za nič, aj keď fakt mám občas chuť svoje deti predať, darovať, odviest niekam ďaleko preč, alebo aspoň dať na prevýchovu do polepšovne Keď idem večer spať a všetky deti spia nevinne a kľudne ako anjelikovia, je to najkrajší pocit.