Práve končí 47.deň pobytu medzi bielymi stenami “nemocnice na Antolskej” počas tohtoročnej neuveriteľne bielej zimy. I keby tento úvod vyzeral akokoľvek pesimisticky, má svoj svetlý bod: musculus risorius Čierneho lekára. A ostatné svetlé stránky, ktorým dlhujem veľkú vďaku sú kapacity:
Doc. Dr. Chabada, CSc., MUDr. Janáč, MUDr. Hronec, CSc., najsvetlejší MUDr. Drobný, PhD., či ruža v tŕní tohto konzília MUDr. Vinceová.
Vystriedala som 18 spolubývajúcich, vypočula som si (niekedy aj ne-)dobrovoľne 18 životných telenoviel. Počas môjho pôsobenia na 4.poschodí gyn.-pôr.kliniky – rizikovej gravidity sa na izbe ešte schádzalo naše pacientské grémium, ktoré zameralo svoje poradné sedenia na náročnú analýzu lekárskych odpovedí, zaoberalo sa i dedukciou a tipovaním prognóz. No rozumiete, ležiace pacientky majú na dôkladnú prípravu zadania otázok asi 12 hodín – medzi vizitami. Neustále sme zhromažďovali empirické poznatky pacientiek v rôznych fázach a štádiách rozpadu (-pôrodu). Takže sme pracovali vo dne a niekedy aj v noci na štylizácii návrhov predpokladaných rannej, večernej (prípadne veľkej) vizite a potom i na vyprevádzaní rodičiek viac či menej simulujúcich nejakú časť 1.doby pôrodnej.
Doktor Čierna (Čierny lekár) bol jedin(ečn)ým odpovedajúcim na otázky, preto sme jeho minivizity dokázali natiahnuť až do celých minút!!! MUDr.Juraj Čierny práve pri mojom pôrode načrel do svojich spomienok za sprievodu hlasného echa znejúceho z okolitých boxov, ktoré asi obsadili nejaké emotívnejšie typy speváckeho zboru. Previedol nás prítomných kľukatou životnou cestičkou až po rozhodujúci zlom v 9.ročníku: jednotky v žiackej knižke z pracovného vyučovania. Prelomové úspechy vo vyšívaní boli iste smerodajnými bodmi vo vývoji jeho gynekologicko-pôrodníckej kariéry. Dedukujem, že k rozhodnutiu prispelo asi aj materstvo a veci s tým súvisiace, lebo inak aj chirurgovia ovládajú čičmanskú výšivku…
Keďže tento príspevok má ďakovný charakter, ďakujem veľmi vrúcne okrem starostlivých lekárov aj sestričkám RG za ich šetrné a láskavé asi 40-násobné prepichnutie môjho pokožkového epitelu rúk, ďalej vďaka ochotným a výborným sestričkám aj lekárkam na JIRS-ke.
Kuchárom som vďačná (vzhľadom na popredné umiestnenie glukózy – cukru v mojom rebríčku hodnôt) za žemľovku a orechové rezance, lebo skoro celá chodba bola ochotná nechať mi večeru a ja som to zvládla spratať…
Vďaka za všetko, nemocnici Sv. Cyrila a Metoda, pretože si vynaložila 100%-nú snahu v riešení môjho komplikovaného prípadu. Boh daj, aby ste takých tehotností mali minimum. Vďaka Vám za to, že som sa po výlete na Kramáre psychicky nezrútila. Práve plynie jeden z najťažších úsekov v mojom živote, túto kliatbu s litrami sĺz zastrie len sila vykročiť, viera v svetlú (no nie až takú nemocnične bielu) budúcnosť a rodinný život so synčekom Dominikom i manželom… Ako učiteľka výtvarnej výchovy nastúpim po krátkej materskej do práce s ambicióznou víziou (od dobrého doktora, i keď Čierneho) – NAUČIŤ DEVIATAKOV VYŠÍVAŤ!!!!!
Mgr.E.Gašparíková
odrodil mi obe deti je fakt skvely…co je ale horsie, spomenula som si na neho az tento tyzden po x rokoch kedze som potrebovala radu….a na moje zdesenie mi sestricka do telefonu oznamila, ze pan doktor uz nepracuje v zdravoznictve….hroooooooza..najhorsia sprava tyzdna
No tak v tejto nemocnici som ležala aj ja, pár krát a Dr. Juraja Čierneho si nesmierne cením. Je to ten najskvelejší lekár akého som počas mojich troch tehotenstiev stretla, vlastne akého som vôbec stretla. Jeho úžasný prístup počas celého tehotenstva, odpovede na moje otázky, to ako stál pri mne počas pôrodu, keď ma pohladil a povedal, nebojte sa už vás nenechám trpieť a ako každý deň prišiel pozrieť ako sa máme so synčekom………..na to nikdy nezabudnem. Až od neho som dostala informácie o tom, čo sa s mojim synčekom deje. Je veľmi dôležité aký prístup má lekár. Na prvé dva pôrody nemám žiadne extra spomienky, či pocity, ale na Dr. Čierneho sa zabudnúť nedá. Jeho humor mi vždy vrátil náladu, keď som mala ťažké chvíle, lebo bábo v brušku neposlúchalo. Ak by som ho opäť stretla, poviem mu len Ďakujem
Ahoj Milka, neprejde ani jeden den, aby som si na Teba nespomenula. Na “Pohodu, klidek a tabacek” a moju “najsamoblubenejsiu” piesenku od Madonny. Na nasu izbietku, kde sa kotulali klbka vlny a miestami i my dve od smiechu. Aj na to, ako sa cela pohoda nahle otocila…Je mi nesmierne luto… A velmi tazko sa mi hladaju slova… Z celeho srdca Ti zelam len to najlepsie…
Ak dovolite, vstupim do diskusie. V poslednych dnoch maju vetky prispevky na tomto portali jedno jedine – rovnake ID pocitaca, a to nasej redakcie. Je to nas technicky problem, ktory v dohladnom case odstranime.
je to asi tým, že všetky dievčence z “nemocnice” posielajú mailiky z jedneho PC, nie???? Tiež som ležala a tak viem aké to je…
no, tak asi to blbne, lebo aj mne dalo to iste IP
fakt super, ze vsetky 3 reakcie su z jedneho a toho isteho pocitaca………..
SUPER!!!!! Krasne napisane, pri citani som pekne zrelaxovala 🙂 Zelam vam, celej rodinke, vela stastia a lasky.
ajoj moja,
stale som v nemocke, mozno zajtra sa do mna pustia 🙂 krasny a pravdivy clanok si napisala, zelam tebe aj tvojej rodinke len a len vela zdravia a stastia, nic nie je take dolezite…som rada, ze som s tebou mohla tyzden lezat na izbe a spoznat ta…velmi ti drzim palce
Krasny fejtoooon!!!!!!!!!! Velmi dobre sa to citalo 🙂 Zelam celej rodinke co najmenej stretnuti sa s bielymi plastami 🙂