Zrejme nikto nechce vychovať dieťa, ktoré nepozná hranice. No veľa rodičom sa to v posledných rokoch darí. Ich deti naozaj bezhraničné sú… ako sa k tomu dopracovali, či benevolentnou výchovou alebo nedodržiavaním stanovených pravidiel, v ktorých sa potom ich deti strácajú … možností je viacero.
Poďme sa pozrieť na chyby, ktoré ako rodičia robíme. Veľmi často ignorujeme signály, ktoré nám deti vysielajú. Napr. o tom, že sú unavené, potrebovali by spať …
Aké sú najčastejšie rodičovské chyby?
Sme príliš negatívni
„Nebi sestru!“, „Neťahaj toho psa za uši!“ Množstvo vecí, ktoré zakazujeme našim deťom robiť, je nekonečné.
Vhodnejšie je: Pomenujte správanie, ktoré by ste chceli u dieťaťa vidieť. „Nie“ hovoríme tak často, že pre naše deti veľmi rýchlo stráca silu. Veľmi často hovoríme deťom, čo nemajú robiť bez toho, aby sme im zároveň povedali, čo by urobiť mali.
Napr. namiesto „Nestoj vo vani!“ skúste: „Vo vani sedíme, pretože je klzká, aby sme sa nepošmykli.“ A neskôr, keď vidíte, že dieťa robí, o čo ste ho požiadali – čo ste odporúčali, oceňte ho, aby ste posilnili toto jeho pozitívne správanie: „Vidím, že sedíš. Takto je to bezpečnejšie.“
Od našich detí očakávame príliš veľa
Sedíte v kostole, keď vaše batoľa začne vykrikovať. Len čo ho upozorníte, urobí to znova. Hrozné! Prečo len nepočúva?
Vhodnejšie je: Veľmi malé deti nemajú vyvinutú sebakontrolu a ešte sa len učia, ako sa správať v sociálnych situáciách, na verejných miestach, v obchode, či reštaurácii. Ak vaše dieťa porušuje normy, pripomeňte sami sebe, že to nerobí naschvál. Jednoducho ešte nevie, ako sa má správať. Pokúšať sa ho neustále zastavovať je obvykle neefektívne.
Zamerajte sa na to, aby ste mu ukázali, ako si želáte, aby sa správalo. Pritom jemne komentujte: „Ja som ticho, pretože som v kostole. Ak by som niečo chcela od ocka, pošepkala by som mu to.“ Tiež ukážte, ako sa správajú ostatní: „Pozri, Miško si vyfarbuje, kým čaká, až mu prinesú jedlo.“
Aby s deti naučili správať, vyžaduje si to nejaký čas a veľa, veľa opakovaní v rôznych situáciách.
Prečítajte si viac k téme: Dobrá výchova – 8 pravidiel slušného správania pre deti.
Sami sa správame tak, ako nechceme, aby sa správali deti
Niečo vám spadne, zahrešíte. Predbehne vás chlapík na diaľnici a vy na neho pokrikujete neslušné výrazy. Ak však takto zareaguje vaše dieťa, ste nahnevaní.
Vhodnejšie je: Je to ako bumerang. Ak budete kričať, vaše deti budú pravdepodobne kričať tiež. Emócie sú silné a aj pre dospelých je náročné ovládať ich. Je náročné byť perfektní, preto sa vždy ospravedlňte, ak vám „uletia nervy“.
„Prepáč“ ukazuje, že sme zodpovední za svoje činy. Ospravedlnenie tiež vytvára priestor na to, aby ste s deťmi hovorili o svojich reakciách a snažili sa nájsť pozitívne spôsoby reagovania.
Reagujeme, keď nás správanie detí obťažuje
Počujete, ako sa deti naháňajú po dome a hneď kričíte.
Vhodnejšie je: Rodičia majú často pocit, že musia zasahovať vždy, keď deti robia niečo, čo nie je úplne v poriadku. Ale byť vždy tým „zlým policajtom“ je vyčerpávajúce. Deti občas robia otravné veci, pretože testujú svoje schopnosti a objavujú nové poznatky. Preto si vaše batoľa pokojne naleje džús do cereálií, pretože testuje tekutiny …
Inokedy zase deti svoji správaním žiadajú našu pozornosť. Ak budete reagovať takmer vždy len vtedy, keď dieťa robí niečo nevhodné, stane sa to mechanizmom na získanie vašej pozornosti. Pokúste sa reagovať na dieťa vo chvíli keď za vami príde s knihou čo hračkou a chce sa hrať. Nie až vtedy, keď s tou hračkou začne trieskať do počítača …
Len rozprávame a nekonáme
„Vypni ten televízor! Teraz to myslím vážne! Naozaj!“ a vaše deti pokračujú v nevhodnom správaní, pokiaľ je upozorňovanie vágne a neexistujú žiadne dôsledky.
Vhodnejšie je: Nastavte hranice a dodržiavajte ich. Nezabudnite, že druhá šanca, či vyjednávanie vedú k tomu, že spolupráca je „voliteľná“. Naučiť dieťa dodržiavať pravidlá znamená, že budú jasne rozumieť tomu, čo od nich očakávate.
Napr.: Ak chcete, aby vaše dieťa vyplo telku išlo si upratať hračky, povedzte: „Vypni prosím televízor a uprac si hračky v izbe.“ Ak dieťa urobí, ako ste ho žiadali, poďakujte mu. Ak nie, povedzte, aký bude dôsledok: „Teraz ja vypnem televízor. Kým si neupraceš hračky, nemôžeš pozerať televízor.“
Neefektívne využívame „time – out“
Keď pošlete svojho trojročného d izby, pretože práve udrel svojho brata, začne si búchať hlavu o podlahu.
Vhodnejšie je: Zvážte „time-in“. Time-out je často deťmi vnímaný ako trest, pričom by to ale mal byť čas, kedy sa dieťa má upokojiť, „vychladnúť“. Zároveň ale pobyt dieťaťa v oddelenom priestore ho nenaučí, ako sa vlastne malo správať – čo urobilo zle. Ako alternatíva sa odporúča „time-in“ – čas, kedy v pokoji vezmete svoje dieťa na kolená, počkáte až sa upokojí a potom mu vysvetlíte, prečo jeho správanie nebolo OK.
Ste príliš nahnevaní, aby ste upokojovali dieťa? Dajte time-out sebe! Až sa upokojíte, môžete s dieťaťom hovoriť o tom, ako by nabudúce mohlo reagovať: „Čo môžeš urobiť namiesto toho, že udrieš Betku, ak si požičia tvoj vláčik?“
Predpokladáme, že čo funguje na jedno dieťa, bude fungovať aj na druhé
Najlepší spôsob, ako upokojiť kvílenie vášho syna, bolo, čupnúť si k nemu a vysvetliť mu, čo v jeho správaní by sa malo zmeniť. Vaša dcéra je však agresívnejšia a odmieta vás počúvať …
Vhodnejšie je: vytvorte si/naučte sa rôzne možnosti. Je jednoduché obviňovať dieťa, pokiaľ zlyhávajú obvyklé „nástroje“ na dosiahnutie disciplíny. Ale je to možno skôr o vás, že každé dieťa reaguje na niečo iné. Jedno sa „chytí“ na slovný popis toho, čo je nevhodné, a druhé dieťa potrebuje počuť o dôsledkoch.
Inšpirované: parents.com
