Dieťa po prvých narodeninách nedojčite. Dajte mu fortifikovanú formulu …

Mária Kopčíková 1

Toto nie je bulvárny názov, ani reklama. Prehrabávala som sa v posledných dňoch rôznymi článkami, najmä odbornými – slovenskými, na tému mlieko v strave dojčiat a batoliat.

Naše odborné časopisy hýria vetami typu:

„Ak matka chce dojčiť po prvých narodeninách, mala aby vedieť že … materské mlieko pomaly dieťaťu nepostačuje, po druhých narodeninách má byť dieťa prevedené na fortifikovanú formulu.“

Alebo:

Po ukončení dojčenia má byť dieťa prevedené na mliečnu formulu typu „follow-on“ alebo ideálne na špeciálnu fortifikovanú mliečnu formulu určenú pre batoľatá do konca druhého roku života alebo aj dlhšie.“

Vychádza mi to tak, že naši odborníci nepredpokladajú, že dojčiť svoje dieťa po prvých narodeninách bude veľa žien a deti odporúčajú previesť na „umeláč“. K podpore dlhodobého dojčenia takéto vyjadrenia, či vety n-krát opakované nepovedú a rodičia sú potom často zmätení, čo je pre ich dieťa vlastne dobré a potrebné.

Mlieko a železo

Všetky tieto odporúčania sa dávajú do súvisu s možnosťou vzniku anémie u malých detí. Takmer všetky články upozorňujú na riziko podávania neupraveného kravského mlieka deťom do 3. roku života a kvôli tomu to odporúčanie na podávanie umelého mlieka, ktoré je obohatené o železo.

Odborníci hovoria, že ak deťom dávame krabicové či sáčkové mlieko z obchodu, robíme tým to, že dieťa vo veľkom objeme mlieka dostane len minimum železa. 200 ml mlieka obsahuje len 0,06 mg železa, čo je iba 1% z odporúčanej dennej dávky.

Akú úlohu hrá mlieko v strave detí? Potrebujú deti piť mlieko? Čítajte ďalej >>>

Dieťa vo veku 2 – 5 rokov by malo denne prijať cca 6 – 8 mg železa denne, dieťa do veku 10 rokov 8 – 10mg. Načo je to železo vlastne dôležité?

Je to prvok potrebný pri základných životných funkciách. Je nevyhnutnou súčasťou hemoglobínu, bielkoviny prenášajúcej kyslík z pľúc k pracujúcim svalom. Potrebujete ho teda preto, aby naše telo normálne a dobre fungovalo:

  • podporuje rastové procesy,
  • zabezpečuje normálnu činnosť organizmu – mozgu, svalov, štítnej žľazy a imunity,
  • zvyšuje obranyschopnosť organizmu,
  • pomáha predchádzať anémii,
  • podporuje učenia sa,
  • podieľa sa na tvorbe energie.

Akú úlohu hrá mlieko v strave detí? Potrebujú deti piť mlieko? Čítajte ďalej >>>

Málokde sa však objaví aj veta rozvitá o dlhodobom dojčení, ako o významnom faktore pre dobrý zdravotný stav dieťaťa, resp. nejaké tie vety o úprave stravy malých detí po ukončení dojčenia – v prospech potravín bohatých na železo. Asi na 80% sa všade objaví potreba pokračovacieho mlieka a výživových „železových“ doplnkov.

Pointa – keď som minule videla v lekárni kupovať matku detské mlieko s č.4 – teda pre deti po 3. roku života, bolo mi tak akosi ťažko. Už aj lekárnička ju upozornila, že to by naozaj nemusela … aj keď sa nebavíme teraz o dojčení či nedojčení, predsa len si myslím, že dieťa by malo dostávať čo najprirodzenejšiu stravu čo najskôr … a umelé mlieka rozhodne so všetkými svojimi fortifikátmi prirodzené nie sú.

A je mi úprimne ľúto že rodičia sú práve odborníkmi často navádzaní na používanie týchto produktov, namiesto dôkladného poučenia o tom, ako by mala vyzerať skladba stravy dieťaťa, aby malo pokryté všetky potrebné živiny.

Tučné, či nízkotučné?

Koľko razy ste už stáli pred regálom v potravinách a meditovali, či je lepšie deťom kúpiť jogurt nízkotučný alebo plnotučný? Proste otázka stojí, či majú naše deti jesť tieto produkty odtučnené alebo nie.

Väčšina názorov – napriek bujarej produkcii výrobcov, ktorí neustále rozširujú portfóliá všelijakých výrobkov – smeruje k tomu, že mliečne výrobky by deti mali konzumovať s vyšším obsahom tuku.

Dôvod je prostý – mlieko s vyšším obsahom tuku si totiž oproti nízkotučnému zachová vitamíny A, D, E a K a karotény. Tie sú rozpustné v tukoch. Z tohto dôvodu sa javí ako menej bezpečné nahrádzať plnotučné mlieko a mliečne výrobky nízkotučným najmä u detí. Najmä vitamín D, ktorý podporuje vstrebávanie vápnika do kostí a zubov. Odstredením mlieka sa pozitíva plnotučného mlieka strácajú.

Ako je to s tukmi v detskej strave? Ako vplývajú napr. na intelekt? Čítajte ďalej >>>

Odborníci na výživu sa tiež zhodnú na tom, že z mliečnych výrobkov treba uprednostniť kyslo-mliečne produkty – to znamená zákvasy, acidofilné mlieko, cmar.

Spracované s použitím: npr.org/blogs/thesalt, viescojes.sk, solen.sk, pediatriepropraxi.cz.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (16 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kopčíková

Povolaním som psychologička a psychológií sa aj venujem vo svojej praxi v CPR KVAPKA.  Ako lektorka kurzov sa s rodičmi stretávam pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu. Prinášam témy, ktoré mi v praxi pripadajú dôležité.

články autora...

Komentáre k článku

  1. velebnosti, budu zvracet…. Pozor na takych „MUDrlantov“ Sad taketo perly „vzdelancov“ ma donutili k samostudiu a v nasich zivotoch sa vela zmenilo a bez overenia/ zistovania inych pristupov a nazorov uz doktorom neverim ani „dobry den“… no zial, to je tak, ked vo vseobecnosti uprednostnuju business pred Hippokratom… Hlavne neskodit!!!!

Pridaj komentár