Finty pri problémoch s papaním

S pochybnosťami rôzneho druhu alebo „nervami,“ že to naše dieťa dokopy nič nechce jesť a len vymýšľa, sa stretávam u rodičov celkom často. A nielen v rámci zavádzania prvých príkrmov, ale aj u tých väčších.

Aj v našom fóre sú mamičky, ktoré sa obávajú, či ich dieťatko papá dostatočne veľa a pýtajú si rady od ostatných.

Ponúkame vám niekoľko tipov, ktoré obvykle fungujú – a je dobré s nimi pri stravovaní dieťaťa žiť od začiatku zavedenia príkrmov.

1. Vyhýbajte sa extrémom

Dieťa dostane namiesto obeda lekvárovú šišku alebo s potomkom budete bojovať do posledného dychu o poslednú mrkvu na tanieri. Nie, nemusí zjesť všetko. Ale má jesť vhodnú stravu.

2. Jedlo nie je na hranie

Niekedy na začiatku zavádzania príkrmov je vhodné dať dieťaťu jedlo do ruky, napríklad kus syra alebo zeleniny, aby sa mohlo nakŕmiť samo. No vždy je dobré, aby poznalo rozdiel v tom, že KŔMIM SA SAMO je niečo iné ako MôŽEM TO JEDLO HÁDZAŤ NA ZEM a je z toho veľká zábava. Vhodná reakcia by mohla byť: „Vidím, že si hodil ten chlieb na zem. Asi už nechceš jesť ďalej. Ak to urobíš ešte raz, jedlo odložím.“ A buďte dôslední, naozaj to konkrétne jedlo vezmite preč. 

3. Hranice aj v jedle

Keď  dieťa  začne trucovať a jedlo odmieta, odložte jedlo a povedzte, že ho samozrejme jesť nemusí, ale ďalšie jedlo dostane až vtedy, ako všetci ostatní. Nebojte sa, od hladu vám  nezomrie.

Keď však začnete okolo neho behať v duchu, „tak tu máš jogurtíček, keď ti chlebík nechutí“ …. zarábate si na problém – dieťa začína chápať, že s vami môže experimentovať po svojom a veľmi dobre vie, kde sú hranice pevné a kde má priestor na manévrovanie. Deti potrebujú hranice, aj v jedle.

4. Dobré návyky

Buďte dieťaťu vzorom – nejedzte to, čo nechcete, aby jedlo vaše dieťa, ani spôsobom, akým nechcete, aby jedlo (zhltnúť obed za pár minút a rýchlo si ísť zapnúť niečo v telke…)

Budujte dobré návyky:

@ na tanier sa kladú menšie porcie

@ keď sa ku vám prídu pohrať iné deti, nemusí byť k dispozícii miska s chipsami alebo soletkami, ale napríklad miska ovocia

@ jedlo je príjemné rodinné stretnutie, pri ktorom sa môžeme porozprávať a pozdieľať. Nepríjemné veci riešte mimo stola

@ Pravidlá platia pre všetkých – aj pre rodičov 🙂 každý deň treba zjesť misku zeleniny a misku ovocia .

@ Nekupujte domov, čo nechcete aby deti jedli – vyhnete sa dohadovaniu, zakazovaniu, schovávaniu, deti si potom budú môcť vybrať len z toho, čo je doma.

@ Ponúkajte zdravé jedlá a potraviny a nevzdávajte to. Ponúkanie nie je nútenie! Zase sme pri vhodne položenej miske s ovocím alebo celozrnnými domácimi muffinami.

@ Experimentujte – jednu a tú istú potravinu dieťa v dusenom, či varenom stave odmietne, ale v surovom ju zbaští jedna radosť (klasická mrkva). Toto vôbec nemusí byť predmetom debaty, len musíte k tomu nejak dospieť, v akom stave je vaše dieťa ochotné danú potravinu konzumovať (haló, naozaj nemusia zjesť všetko, aj vám sa pravdepodobne otáča žalúdok pre nejakom jedle a iné vám chutí prevelice – z toho sa zase môže otáčať žalúdok vášmu potomkovi).

@ Experimentujte aj pri zavádzaní nových potravín – ideálne v obednom jedle. Napríklad ak už dieťa rado papá brokolicovú omáčku, môžete občas do nej pridať trochu baklažánu alebo cukety …

Nie vždy je to jednoduché

Ak máte pocit, že ste už urobili veľa opatrení, vyskúšali, vyexperimentovali aj nemožné, pozrite sa na to aj z toho uhla pohľadu:

Ak je vaše dieťa je ochotné a schopné jesť aspoň nejaké potraviny a jedlá, ktoré chcete, aby jedlo, ostaňte pri nich (aj tri druhy ovocia a dva druhy zeleniny sú skvelé a deťom nevadí, že ich jedia dookola).

Ak chcete do stravy zavádzať iné potraviny, najmä celozrnné, skúšajte to pomaly – uvarte 2/3 bielych a 1/3 celozrnných cestovín, upečte doma muffiny z celozrnnej múky a zavolajte deti na pomoc pri pečení (no vy by ste nejedli niečo, čo ste si sami upiekli?).

Zbytočne „neriešte“

Nevenujte „nejedeniu“ vášho dieťaťa prílišnú pozornosť, aby sa jedlo nestalo rodinnou „témou číslo 1 .“ Proste si hladný – jedz. Nie si hladný – nechaj tak (čím väčšie dieťa, tým viac si môžete dovoliť túto stratégiu, nehovorím o ročnom dieťati…).

Jedlo má byť príjemnou súčasťou života, ale keď ho budete príliš riešiť, deti veľmi rýchlo pochopia, na čom vám záleží a dosť veľa z nich to vhodne využije vo svoj prospech. Na jednej strane je toto testovanie vo  veku 2 – 6 rokov normálne, no na druhej strane je to veľmi dobrá situácia, ako tie spomenuté hranice nastaviť.