Poznámka pre rodičov: v nasledujúcich tabuľkách možno nájsť orientačné údaje o rečovom vývine dieťaťa.
Podčiarkujem slovo “orientačné”, lebo isté odchýlky od priemeru ešte neznamenajú patológiu.
Aj v prípade výraznejších odchýlok môže ísť o “fyziologicky” oneskorený vývin reči (napr. zdedený rodinný znak – “veď aj jeho tatko začal rozprávať až neskôr!”).
Rozrozprávanie sa
V odbornej literatúre sa za magickú hranicu “rozrozprávania sa” pokladá tretí rok života dieťaťa. Ak nachádzate u svojho dieťaťa v porovnaní s tabuľkou oneskorenie vývinu jeho rečových schopností a máte určité pochybnosti, môžete sa obrátiť na najbližšieho logopéda, ktorý Vám poradí zásady správnej stimulácie rečového vývinu v závislosti od momentálnej (dosiahnutej) úrovne reči dieťaťa a úrovne, na ktorej by sa malo nachádzať.
1. Obdobie pragmatizácie (novorodeniatko – 1. rok):
0 – 3. týždeň:
– reflexný krik – je nápadný jednotvárnosťou výšky a farby hlasu. Pripomína hlásku medzi a a e;
3. týždeň:
– reakcia sacími pohybmi na hlas matky. K nonverbálnym komunikačným procesom medzi dieťaťom a matkou patrí aj kojenie a taktilná (dotyková) stimulácia;
6. týždeň:
– emocionálny krik (vyjadrovanie pocitov);
2.–3. mesiac:
– okolo 3. mesiaca sa z “kričania” stáva “privolávanie” – komunikačný krik; pudové džavotanie – hra dieťaťa s rečovými orgánmi, bez sluchovej kontroly (aj nepočujúce deti); hrkútanie;
3.-4. mesiac:
– odpovedanie hrkútaním na prihováranie matky; dieťa začína hľadať očami zdroj zvuku;
4.-5. mesiac:
– reakcia na zvukové zafarbenie hlasu (najmä matky);
6.-8. mesiac:
– napodobňujúce džavotanie foném materinského jazyka – zapojenie sluchovej, ale aj zrakovej kontroly – známky vyššej nervovej sústavy;
10. mesiac:
– “rozumenie” reči (na prvosignálovej úrovni) – správna, zvyčajne motorická reakcia na pokyny, inštrukcie, zákazy a pod.;- experimentácia so zvukmi.
2. Obdobie sémantizácie (prvý – druhý rok):
jeden rok:
– jednoslovné vety – s rôznou intonáciou v závislosti od emocionálno-vôľového zámeru, často tvorené duplikáciou jednoduchých slabík; dieťa na požiadanie ukáže niektoré časti tela;
1 – 1,5 roka:
– určitým hláskam dáva komunikačnú funkciu, výrazné zapojenie prozodických faktorov reči (tempo, dynamika, melódia a pod.); ešte stále má veľký význam neverbálno-predverbálna forma komunikácie; 3 typy jednoslovných viet – oznámenie, otázka, žiadosť; pasívny slovník vysoko prevláda nad aktívnym;
18 mesiacov – 2 roky:
– dieťa objavuje hovorenie ako činnosť, “hrá sa” so slovami; prvý vek otázok – Čo je to?, Kto je to?; dvojslovné vety tvorené telegrafickým štýlom (slová sa priraďujú bez ohýbania jedno za druhým); polovicu verbálnej produkcie tvoria podstatné mená; slovná zásoba je asi 200 slov; ukáže časti tela aj na iných, na bábike.
3. Obdobie lexémizácie (druhý – tretí rok):
2 – 2,5 roka:
– dieťa začína pozvoľna ohýbať slová, vníma a diferencuje dištinktívne znaky niektorých foném z hľadiska znelosti, spôsobu a miesta artikulácie; rozumie zápornému tvrdeniu (nie, teraz nie); poslúchne jednoduchý príkaz (“Prines kocku”); uprednostňuje verbálnu formu komunikácie; začína tvoriť viacslovné vety; pri komunikačnom neúspechu je frustrované (ak mu nerozumejú alebo nemajú čas na komunikáciu s ním – súvisí s obdobím detského vzdoru?);
2,5 – 3. rok:
– zvyčajne dokáže povedať svoje meno a priezvisko; chápe pojmy “ja – moje”, rozdiel typu “malý – veľký”; ovláda výslovnosť približne 2/3 samostatných spoluhlások; používa množné číslo; dokáže pochopiť svoju úlohu komunikačného partnera a reagovať v nej špecificky podľa konkrétnej situácie; chápe pomenovanie časových pojmov (deň – noc); pozná asi 1 000 slov; správne rozoznáva pohlavie (chlapec – dievča).
4. Obdobie gramatizácie (tretí – štvrtý rok):
3.-3,5 rok:
– vie povedať mená svojich súrodencov; kvalitatívny pokrok v chápaní obsahu slov; tvorba tzv. vyšších pojmov (prechod na druhosignálnu úroveň), často je spojená s fyziologickými ťažkosťami v reči (nebezpečenstvo vzniku zajakavosti); druhý vek otázok – Prečo?, Kedy?; tvorba súvetí;
· 3,5-4. rok:
– markantné skvalitnenie morfologicko-syntaktickej roviny; reč bez výrazných dysgramatizmov; čoraz suverénnejšia tvorba antoným (protikladov);- reprodukcia riekaniek a krátkych básničiek; ovládanie 80% samostatných spoluhlások; začína rozpoznávať slovesný čas (hrám sa – hral som sa – budem sa hrať) a farby; schopnosť nielen nadviazať konverzáciu, ale aj snaha udržať ju.
5.Obdobie intelektualizácie (po štvrtom roku):
4.-5. rok:
– reč je z gramatického hľadiska správna; čoraz presnejšia je identifikácia farieb; ovládanie 1 500 – 2 000 slov; pretrvávanie nesprávnej výslovnosti tzv. ťažších hlások; výskyt všetkých slovných druhov v reči;
5.-6. rok:
– verbálny prejav sa vo všetkých jazykových rovinách čoraz viac približuje reči dospelých; vie vysvetliť použitie predmetov dennej spotreby; v správnom poradí realizuje aj pomerne dlhé príkazy; spontánne a súvisle dokáže rozprávať o rozličných udalostiach; zreprodukuje aj pomerne dlhú vetu; výslovnosť by mala byť správna, ak nejde o tzv. predĺženú fyziologickú dysláliu; pozná cca 2 500 – 3 000 slov;
po 6. roku:
– verbáln!y prejav obsahovo i zvukovo zodpovedá požiadavkám bežnej konverzácie; skvalitňovanie štylistickej stránky rečových prejavov, sémantickej a pragmatickej roviny jazyka; osvojovanie si prozodických nuansov jazyka; rozvoj regulačnej funkcie reči; osvojovanie grafickej podoby reči a cudzích jazykov.
