Nevypytujte sa ma už, či moje dieťa prespalo celú noc

„Keby som dostala mincu zakaždým, keď sa ma niekto spýta, či som vyspatá, a teda či moje dieťa prespí celú noc, žila by som v obrovskej vile na kopci s bazénom a určite by som mala nočnú pestúnku,“ píše Sarabeth Weinber, mama šesťmesačného chlapčeka, ktorý sa ešte vždy v noci budí.

Zdá sa mi, že tú otázku dostávam asi každý deň. Úprimne by som si želala odpovedať, ach, keby to tak bolo. Keby tak môj syn v noci spal, aj keby to malo znamenať aspoň 5 hodín v kuse. To by bolo skvelé.

Ale moje bábätko nepatrí k tým, ktoré po šiestich týždňoch od narodenia začali v noci spinkať. Môžem sa akurát tak tešiť, keď sú to tri hodiny v kuse. Obyčajne sa náš syn budí v noci každé dve hodiny.

A preto dostávame najčastejšie tieto otázky:

• Máte v izbe dosť tmy? Áno.

• Zavinuješ ho do perinky alebo nejako? Áno.

• Vyskúšala si nejakú metódu, ako napríklad nechať dieťa vyplakať, či nejaký spánkový tréning alebo také niečo?

• Vyskúšala si ho uložiť do postele, keď je ospalý a nie keď už spí?

• Čakala si, aby si videla, čo sa stane, keď sa zobudí, ešte skôr, ako ho vezmeš na ruky?
  

Áno, áno, áno, stokrát áno. A aj tak plače.

Takže sa vždy vrátime k hojdaniu, objímaniu, spievaniu a uspávaniu. A znova si hovorím, ako by sa mi zišla nočná pestúnka.

To, čo funguje jednému, nemusí druhému

Hoci som celkom unavená a vyčerpaná, pravdou je, že mi nevadí, že musím svoje bábätko nakojiť každé dve, či tri hodiny v noci.

Strávila som nekonečne veľa hodín na internete, aby som zistila, prečo moje dieťa nedokáže prespať dlhší úsek.

Celý čas som si myslela, že predsa musí existovať dôvod, nejaká vysvetlenie, riešenie. Ale nenašla som nijaký čarovný nápoj, ani formulku, prišla som len na to, že nie som jediná, koho to trápi.

Nie všetky bábätká od pol roka prespia celú noc. To, čo funguje jednému bábätku, nemusí druhému. A to je v poriadku. Nie všetci rodičia sú nadšenci tréningov spánku. Aj to je v poriadku. Veď nie každé dieťa na takýto tréning aj zareaguje. A to je rovnako v poriadku.

Čo mi dodalo nádej

To, čo mi dodalo nádej, bola veta, že moje bábätko prespí celú vtedy, keď bude pripravené. Že je s ním všetko v poriadku.

Nijakým spôsobom sme my, ako rodičia, nezlyhali. Robili sme, čo bolo pre nášho syna a jeho zdravie najlepšie, a tak to aj zostane.

Sme my tí, ktorí mu vytvorili jeho spánkový režim, v rámci ktorého sa budí šesťkrát za noc? Možno sme, ale ako by sme to mohli zistiť? Lebo náš syn potrebuje kojenie alebo otcovu náruč, aby sa upokojil a znovu zaspal? Zrejme.

Ale keď ho v noci kojím už tretíkrát a pozerám na displej mobilu, aby som sa nejako prinútila byť hore, pripomínam si, že toto nebude trvať naveky vekov. Jedného dňa mi azda aj bude chýbať, že svojmu dieťaťu sústavne nechýbam.

Príde čas a bude spať celú noc a ja sa tomu teším, ale teraz sa pokúšam užívať si tieto nočné nežnosti. A úprimne, tú nočnú pestúnku by som si aj tak nenajala.

»»» Prečítajte si aj: 10 rád pre chronicky nevyspatých rodičov.

(2 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)

Loading...