Vývinové štádiá reči

Zdravím, náš syn mal 3 roky teraz. Nerozumie vela vyznamom viet. Poď sem – rozumie, choď hajať rozumie, vyzuj sa – rozumie…..

Ale ak sa ho spytam ” či je toto”?? Nevie odpovedať, iba zopakuje otázku. Moc nerozoráva ,iba si brble. Neobsedí, a okrem autíčok ho nič nezaujme. Učenie je ražké a mám pocit že stojíme na mieste. Nerozoráva vety a ťažko povie dobre nejaké slovo. Svoje meno vôbec, a ani nerozumie otazke, ako sa voláš. Rád sa mojká, vyhladava druhe deti. Miesto slova vlak, povie ši ši ši . Vie povedať asi len 30 slov a aj to tak na 80%. Napodobnit zvieratka vie. Hyperaktivny sa mi zda byt, porucha sustredemia a vada reči. Neartikuluje- rozorava cez zuby a ani sa mu moc nechce napodobnovat mna. Inak spi pekne a sam v izbe na postely. Bicyklovat nevie, nechape pointe pedálu, že keď stlačí tak pojde. Logopedičky sme mali 2, a obe povedali že oni nezhodnocuju co dieťaťu je. Iba sa snažia sním pracovať. Nerozumie vyznamu viet, a ani otazkam. “Moja mama” povie a aj pohladka,

Mirka,tak potom bude asi inde problém, neviem to posúdiť,lebo mám inú skúsenosť.Som učiteľka a stretla som sa naozaj s kadejakými prípadmi, uvidíš čo povie logopedička,my máme ešte jedno bábo dievčatko a čakám ako sa vyvinie reč jej,ked toho času na venovanie je pomerne menej ako pri synovi.Ale možno aj z toho počúvania, čo s ním narozprávam, niečo pochytí.Samozrejme neodsudzujem žiadnych rodičov,ale mám aj taku skúsenosť, že dieťa strčia pozerať televízor nech neotravuje a čudujú sa že ich dieťa povie len základné slová,ked vôbec to, alebo po česky, čo odpočuvalo z minimaxu.Mna len zarazila neurologička ,ked sme boli na kontrole v jednom roku, pretože syn bol rizikový, a pýtala sa ma koľko vie povedať slov, tak som hovorila, že tak asi šesť,tak my povedala, že to je strašne málo.no až som sa preľakla že čo??? málo??? v jednom roku???no ale po roku začal bľabotať a bľabotať a teraz sa koľko osmejeme, ked niečo zle povie, sám sa rehoce na sebe,jak sa mu to podarilo.A kamarátka zas dala dieťa do ohrádky a celý den okolo neho chodili, ale s ním nerozprávali a dnes jej dievčatko má viac ako 2 roky a nevie povedať skoro nič.Ale kamoška to pripisuje tomu, že oni rýchlo rozprávaju, tak nestíha reagovať.Tak som jej na to nič nehovorila,aby sa neurazila, ale aj to sú prípady.Samozrejme ťa viem pochopiť, keby naš nerozprával, tak by som určite skúšala všetko možné tak ako ty.No azda len ta log. pomôže potom daj vedieť čo ona na to.držte sa

Dobrý deň,čítam tu že deti nechcu rozprávať,moj syn bude mať o týždeň 2r. a od roka debatuje a debatuje. V roku a pol začal skloňovať a teraz skladá krásne súvetia. je pravda, že ešte mu nejde výslovnosť písmenok, r, l,ale postupne sa účíme. Až si myslím či mu to nebude v budúcnosti na škodu, tým že začal tak rozumne rozprávať sme ho začali brať aj trochu dospelejšie a mysleli sme že aj tak ako rozpráva aj chápe, ale je ešte maličký a ten možoček ešte nechápe všetky súvislosti.

Možno aj tým veľa rozpráva, že som neustále s ním rozprávala, básničkovala, spievala a hlavne sme nepozerali do roka a pol televízor,nakúpila som mu cdčka s rozprávkami na počúvanie,tam kde sú aj piesne a dramatizácia a počúvame dodnes.Čo sa týka však farieb neovláda ich ešte, ale deti 3_4 ročné sa v škôlke učia základné farby, tak prečo predbiehať,chceli by sme aby deti šli do škôlky už neskutočne múdre,nechajme ich však prirodzene sa vyvíjať a netrápme ich.samozrejme treba dávať podnety a hlavne sa veľa rozprávať,prezerať knižky,a budú kecať jedna básen

Myslim, ze rozpravanie dietatka moze v znacnej miere ovplyvnit komunikacia s matky s dietatkom. Dietatko je potrebne uz od narodenia brat ako skoroseberovneho partnera, snazit sa s nim vsetko odkomunikovat. Stale sa s nim rozpravat. Poposovat mu kazdu cinnost, co robime. A vlemi dolezity je udrziavat co najviac ocny kontakt. Aby vedelo,ze to patri jemu.Zakazdym, ked niekto pride napr. na navstevu, alebo niekoho stretneme, zoznamit ho s dietatkom, navzajom predstavit. Taktiez je potrebne zacinat s velmi jedoduchymi a kratkymi vetami. 2-3 slovnymi.a postupne pridavat. A jednu vec opakovat dookola. Roznym sposobom. Aj 10 krat.. Napr.toto je auto. Je to auto. Tu je auto. Auto. Auto brm brm. Aaauu tooo.. Auto.Auto je cervene Je to auto?Kde je auto. Toto je auto.. ano?Je to Patkove auto? Je to tvoje auto.. Auto, auticko..a pod.A tiez je niekedy dobra prehnana gestikulacia. Priam recnicka..A pustanie pesniciek detskych na cd. “do nemoty”.. aj v aute.Vlastne stanice a tv programy vypustime z repertoaru.A najst si cas na hry s dietatkom napr. kolo kolo .. a pod.Minimalne 5x za den je minimum, co mu mozme dat. A samozrejme knizky.My sme citali od narodenia – primerane veku.Tod par skromnych rad ako som sla na mojich 3 syncekov /4,5 roka, 3,5 roka a 7mes./. Starsi dvaja napr. v roku a pol uz vedeli skoro vsetky farby. Spievali a recitoavli kvanta detskych pesniciek, riekaniek, a aj ceskych a dokonca aj anglickych z cd anglicitna od m. podhradskej.Napr. farby sme sa ucili tak, ze na semaforoch sme do nemoty opakovali ktora je cervena, ktora zelena. a potom sme sa doma hrali s hocicim zelenym a cervenym na stop alebo volno. a potom postupne ked to vedeli, tak aj dalsiu a neskor dalsiu farbu.. ako aj tak skoro vedeli pocitat do 10, za chvilu sa naucili aj do 20.Starsi da to naucil s tatom, ked slapali par krat v nemocnici na 9 te poschodie peso a pocitali schody po 10. alebo s krstnou a krstnym sa drzali za ruky a na 10- ty krok vyskok. Prostredny sa to naucil pri hre na schovku, kde sa stale musi ratat do 10.. a pod.. Akurat na najmladsieho mam najmenej casu :(( a prilezitosti pri ukecanych dvoch starsich..On ma 7 mes. a zatial vravi len Aaa, eje, g, deje. snad sa to rozbehne.. Drzim vsetkym palce.. A este jedna vec. Nebojte sa logopedicky. Moj najstarsi vedel vsetko pekne rozpravat, ako dospelak v 2,5, akurat mu neslo este K./R som neriesila, to prislo kratko na to samo/ a sla som s tym K k logopedicke. a za tyzden – dva sa ho hned naucil na zaklade cviceni, ktore nam dala. Vopred som ho nahovorila, ze ideme k tete, ktora je akoze super nasa kamoska a velmi zalta dobrucka teta, ktora popozera, aky ma krasny jazycek a ustocka..A tak sa s nou skamosil.Drzim palceky.

zisiel by sa viac laicky jazyk clanku. AJ ked cudzim slovam v nom rozumiem, celkovo mi akosi unika pointa, cakala som skor viac prikladov, nez len odborny popis.

Tiež mam 3 ročnu dcerku,rozumie všetkemu ale hovoriť nechce.Už začiname mať strach,či vôbec začne hovoriť…Niektorí nas už začinaju posielať aj k logopedovi:-((ja sama začinam mať s toho strach,ale snad sa chytí,nakolko som počula že take deti zvyčajne začnu hovoriť same od seba,tak ja každy deň čakam kedy ta moja už konečne začne.Tiež som ju chcela učiť nemecky,ale kedže ešte nevie ani po slovensky tak je myslim nemecky zbytočne.čo by ste mi poradily dokedy sa da ešte čakať?čo sa tyka tej reči,kedy by sa už mala rozrozpravať?,snad sa to už prelomí,inač nas ten logoped važne neminie,ale ako vravím rozumie všetkemu..len už sa konečne chytiť toho rozpravania:-)

Mám 2 – ročného syna a vobec nič nerozpráva. Komunikuje ukazovaním, alebo ma chytí za ruku a dotiahne ma tam, kde niečo chce, napr. do kuchyni pre čaj a pod. Stále opakuje iba KIKA, KAKI, KUKU, GUGU, JAJAJ, BABA… Ani mňa neosloví, ani tatka. Mám ho zobrať k logopédovi?

Mám neter, ktorá má 22 mesiacov a ešte vôbec nerozpráva. Z celých slov vie iba povedať mama, dokonca ani otca nevie osloviť výrazom ako apa, tato alebo podobne. Takisto ani nevie povedať základné slová ako babka, dedo, alebo lopta. Namiesto toho, aby rozprávala, používa neverbálnu komunikáciu, s ktorou vie ukázať takmer všetko, všetkému rozumie, ale nechce nič povedať, napr. keď povieme lietadielko, ona syčí, keď je hladná, tak povie ham, keď sa buchne au, na psa povie hau, na kravičku mú a podobne, ale nikdy nepovie to konkrétne slovo, ktoré povedať má. Prosím Vás, poraďte, či je to normálne a čo je potrebné robiť, či netreba vyhľadať odbornú pomoc.

Mám švagrinú, ktorá žije v zahraničí a má 3,5 ročnú dcérku, ktorá ešte vôbec nerozpráva. V jej rodine sa rozpráva 3 jazykmi, zo začiatku boli všetci nadšení, že malá bude už od malička rozprávať 3 rečami. až teraz si začínajú uvedomovať, že malá s nimi komunikuje len posunkami , vydáva také nosové zvuky. uvažujú aj, že malú nechajú na určitý čas na Slovensku, aby sa už rozhovorila aspoň jednou rečou. Moja švagriná nastúpila pracovať ked mala malá len 10.mesicou a starala sa o ňu jedna pani. Ja mám 2.roč. syna a v poravnaní s ňou je môj syn až príliš “ukecaný”. kde sa stala chyba? mali sa s ňou rozprávať len jedným jazykom a neskoršie aj dalším?

Mám 19-mesačnú dcérku, ktorá opakuje ako papagáj.Veľa podobne znejúcich slov pomenuje rovnako-napr.abka je čiapka,babka,Gabika…Vie krátky úsek z pesničky-kukulienka.Dieťa netreba do ničoho nútiť, vývoj musí byť nenásilný a všetko je lepšie podávať formou hry.

Všetko mi je jasné, je to veľmi dobrý prehľad, najmä čo sa týka farieb. Mám syna, má 2 roky a 8 mesiacov, a nie vždy pomenuje správne farby, mýli si červenú a zelenú, ale ako vidím, má ešte čas.